Ďumbier, Školská IV+ a Choďák II-III 30.12.2015

Silná dvojka :)

Dohoda bola, že treba niečo pre kondičku urobiť a preto reku ešte pred Silvestrom, pôjdeme naše staré kosti rozhýbať. Nuž a keďže sa nám veľmi vsávať nechce, opätovne padá voľba na náš krásny Ďumbier :)

  Cesta na chatu po úplne ľadovom chodníku pripomínala skôr krasokorčuľovanie a dosť nám to aj trvalo. Na Štefánične sa však dlho nezdržujeme. Len dáme čajík, horček, zapíšeme, nakukneme do sprievodcu, prezlečieme a utekáme rovno na hrebeň. Snehu je čim ďalej, tým menej :/ a o zhruba 30 minút sme už aj pri našej obligátnej skale a súkame sa naobliekaní do cárachov, čo sme celý čas hore trepali :)

  Zbiehame na sever. Svah k Huťkovmu žľabu je už takmer úplne bez snehu. No tie zvyšky, čo tam zostali, držia priam rozprávkovo. V žľabe je to už však úplne bez... Celkom zaujímavé už to samotné zliezanie. Keby som tadiaľ už nešiel, hneď by som si to hádam aj do denníčka zapísal ako cestu :)

Dolez Školská

Plán č. 1 bol Školská cesta. V nákrese je to síce na pilier zakreslené na dve dĺžky, no Rudo je zas nezastaviteľný. Ledva sa stihnem naviazať, už aj lezie a po chvíli už aj štanduje. Je to pekné polezeníčko po zmrznutých trávach (cca 55 m, IV/IV+) a nakoľko je skala úplne čistá, dokonca aj zaistiť sa v celku slušne dá. Horšie by to asi bolo, keby bolo všetko snehom zapadnuté. Na pilieri pobalíme laná a kvôli rýchlosti radšej ideme sólo. Po asi hodinke sme už aj hore a rozhodujeme sa, kam ďalej :) Nakúkame, do stien Ďumbiera. Na niečo vážnejšie je už dosť neskoro a preto hľadáme niečo, čo sa zas nejak často nelezie a vieme to aj rýchlo vybehnúť.

Rudi vybieha Choďák

  Rudo zalovil v pamäti a zamarilo sa mu, že niekedy strašne dávno liezol žľaby na ľavo od Ľ. Piliera. Nuž tak prečo nie... Zbiehame teda Východným žľabom a nakúme kadiaľ hore :) Sneh po teplých dňoch a následnom mrznutí drží úplne skvelo a pripomína úžasné alpské firny. Vbiehame do žľabu. Hroty cepínov za sa zvuku vŕzgajúceho snehu derú do bieleho firnu. Nohami sa hlboko tiež ani neprekopneme. Stúpajúc teda len na predných hrotoch, krochkáme si a stúpame v ústrety vrcholu. Prahy, ktoré by normálne boli zasypané hlboko pod snehom sa nám vynárajú, no trávy v nich sú premrznuté a my sekáme čo krok, to úsmev :) Keď sa mi podarí vykopať v snehu aspoň malú plochu na moju nohu veľkosti 48, som prenesmierne rád, že si lýtka aspoň na chvíľu oddýchnu :) Až tesne pred hrebeňom začína fúkať nepríjemný vietor, ktorý mi v kombinácii s chladom (-10°), začína spôsobovať zamŕzanie očných buliev :D . Nebolo to však nič, čo by sa nedalo rozchodiť.

  Na hrebeni sa schováme za skalu aby sme nachytali ešte čo to vitamínu D :) . Je ešte skoro (cca 12:00). Nechce sa nám dole. No hádam toto aj stačilo na rozchodenie a po malom oddychu a čajíku ideme pomaly späť na chatu na fajnovú polievočku, čajík a šoféri na (aspoň) malý horček J . Nuž a potom už len  hybaj ho tanečným krokom dole na parkovisko a späť do „civilizácie“.

Takže v skratke:

Kto: Rudo a Peter

Kde: Ďumbier

Čo a za koľko: Školská IV+ , Choďák 45°-60° (v týchto podmienkach II-III) sólo

Ako dlho: obe cca 2,5 hodinky vrátane zostupov :)

Heslo: Po tráve sa nechodí, po tráve sa lezie... :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/e8ScgHP9RWeVsKXX8

...

Dumbier Skolska + Chodak 30.12.2015

...

...

Ďumbier, Modrý ľad 23.12.2015

Skúšame sa veru ešte pred sviatkami trochu rozchodiť a poniektorí roztiahnuť nové boty :) No a keďže by radi aj kamaráti z Čiech videli náš krásny Ďumbier, netreba ma dlho prehovárať.

  O siedmej sa stretávame na Trangoške a po čisto ľadovom chodníku stúpame na chatu, kde nás prekvapia nezamrznuté kaluže. Nuž nie je kam sa ponáhľať, preto dáme malý bufet a stúpame ta hor.

Po nahliadnutí na sever, sa mi nechce ani veriť, ako za tých pár dní sneh zmizol. Z nad Modrého ľadu zlaníme a už nakúkam do Forsáže (čo mal byť náš dnešný druhý cieľ). Je to však úplne bez snehu,  preto do toho ani nepôjdeme a stúpame pekne pod Modrý... Po pár metroch v ľade, sa to však mení skôr na vodopád. Teplota je síce príjemná (cca +3), no nie na lezenie ľadov. Aspoň že to nejak púšťa a aspoň tie dve dĺžky si trochu povychutnávame :)

  Po vylezení , v rámci kondičky, ešte vybehneme ku krížu a potom už len rýchlim krokom späť na chatu na polievočku a tekutiny :)

  Nuž aj keď podmienky neboli zas nejak úplne skvelé, s kamarátmi ide takmer všetko samé a my vieme byť vďační aj za to málo :) Ja len dúfam, kamaráti, že sa páčilo a snáď si to čoskoro zas zopakujeme ;)

Heslo: Kto sa nevie tešiť z mála, nezaslúži si viac... ;)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/s9xtzVr25aD2i5JF8

...

Dumbier, Modry lad 23.12.2015

...

...

Ďumbier, Kobyla III (var. IV) 20.12.2015

  Peťovi sa ešte podarilo uvoľniť a preto dlho neotáľame a hybaj ho ešte hore. Tu dole je už vyše týždňa pod mrakom, mrholí, tak prečo tu zostávať? Ideme sa teda ešte trochu rozchodiť a pri nádhernej inverzii nachytať tam hore ešte nejaký ten vitamín D :) Vstávať sa nám priskoro nechce a preto z Bystrice odchádzame až o šiestej. Dnes nemáme v pláne nič vážne, tak nie je kam sa ponáhľať. Cestou sa samozrejme zastavíme na chate, doplníme tekutiny, postretávame známych, trochu sa zakeciame a hore sa nám akosi aj nechce. No premôžeme sa a pokračujeme ďalej na hrebeň.

  

  Rozhodli sme sa, že si aspoň popozeráme podmienky na celej Pagovej kope, preto zostupujeme dole Východným žľabom. Keď však vidíme, ako dobre to vyzerá, nechce sa nám trepať až pod Forsáž a zostávame pri Kobyle. Pred pár rokmi som to síce už liezol a Peťo tiež (teda ja som si iba myslelž že sme to liezli, bo ako tak pozerám, boli sme vtedy dosť mimo a išli skôr „Kobyklu“ :)

  

  Nejdeme až dole, ale nastupujeme so sedielka. Prvá naša dĺžka (III) je krásne lezenie po dobrých zamrznutých trávičkách a keďže si chceme zaliezť, snažím sa to ťahať čo najbližšie popri ostri hrebeňa. Krásna dĺžka zakončená asi 5 metrovým výšvihom v kolmých trávach. Štandujem na príjemnej polici priamo na ostrí hrebeňa. Druhá dĺžka (IV+) vyšla na Peťa. Logicky nás to ťahá doprava, no asi 1,5 m od ostria vľavo je krásny komínik, ktorý síce nevyzerá za III, no vyzerá veľmi lákavo. Peťo si však celkom zabojoval :), no podarilo sa. Keď za mím idem ja, celkom sa bavím na tom, kade som ho poslal :D. Nuž od toho sú kamaráti :) Po tejto dĺžke však obtiaže končia a nám už len zosttáva vybehnúť cca 150 m Baníkovým pilierom až na vrchol, čo už však ineme súbežne. Po dvoch hodinkách už aj balíme veci a v rámci kondičky si ešte vybehneme na vrchol pokukať podmienky v Heloráde (ktoré je mimochodom parádne zas.ane snehoľadom :/ )

  

  O druhej sme už však späť na chate a po dobrej polievočke a malom oddychu schádzame pomaly dole, späť do hmly, dažďa a tmy. Sme zvedaví, kedy zas najbližšie uvidíme slniečko, ale to to viac sa sem aspoň môžeme tešiť nabudúce :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo a ja

Kde: Ďumbier / Pagova kopa

Čo: Kobyla

Za koľko: IV/IV+ (vyhľadávajúc obtiaže :)

Ako dlho: 2 hod.

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/9rs6QqF3UGPjZv487

Dumbier, Kobyla 20.12.2015

...

...

Stretnutie Ďumbier 11.-13.12.2015

Po pár rokoch, keď som sa nevedel tam hore na túto akciu dostať, to teraz konečne vyšlo. Už dva miesiace vopred, hneď ako som zočil pozvánku, zapisujem veľkými písmenami v kalendári tento dátum. Čím bližšie však termín je, počasie sa snaží odhovoriť ma. Ale nepodarilo sa :)

V piatok poobede odchádzame smer Ďumbier. Po práci, zhone a v predvianočnom strese si ale berieme na cestu na chatu aspoň niečo malé na „zahryznutie“ a chodník z Trangošky nám začne celkom rýchlo ubiehať. O niečo cez hodinku sme už hore, kde stretávame kamarátov a zábava môže začať. Prvá noc sa niesla v znamení vtipov, štandardného prekárania, spomínania na veselé príhody a plánovania lepších zajtrajškov :D Niektorí sme však dlho nepotiahli a o jednej už slintáme vankúše.

Sobotné ráno však veľmi rýchlo prezrádza, kto išiel včera spať dnes a pohľady na poniektorých sú viac než zábavné. Pri raňajkách nakúkame do sprievodcov a hľadáme, čo by sa oplatilo ísť kuknúť. V noci sa počasie jemne zmenilo. Začal fúkať trochu nepríjemný vietor, začalo snežiť a ranná viditeľnosť bola miestami až 100 metrov. No ale keď už sme tu, tak reku aspoň pod stenu zbehneme a cestou sa rozhodneme, čo pôjdeme. Nad Huťkovým žľabom na seba nahodíme materiál a hybaj ho dole. Teda takto málo snehu som tam už dávno nevidel a preto radšej trochu zlaníme.

Tu padajú aj posledné nádeje na „niečo normále“. Keby Peťo nerodil, tak ja sa radšej otáčam a idem na polievočku. No ale keďže nevieme, kedy sa mu najbližšie niekam podarí vybehnúť, sme kolegiálni a ideme vybehnúť aspoň Baníkov pilier (IV). Aj keď my sme to už pár krát liezli, Lydka to ešte nebola. Tak si to reku aspoň aj ona prejde. Keďže počasiu sa akosi nechcelo umúdriť, Peťo si to potiahne a my sa za ním prevezieme vo vláčiku :) . Uvidíme reku, kam sa dostaneme a ak to bude ešte horšie, zlaníme. Podmienky boli v celku prijateľné a aj keď snehu bolo málo a nedržal zas nejak úžasne, trávky boli v celku slušné. Po troch hodinkách sme už na vrchole. Dáme si teda na úspech za ústa... a ideme ponúknuť aj kamarátov od vedľa :) Potom už len zbehnúť naspäť na chatu, hodiť do seba teplú polievočku a vo voľačo tekuté aby sme rozmrzli a už sa len tešiť na večerný program.

Večer nás ešte prídu pozrieť ďalší kamaráti a po rozchodení projektoru si trochu  poslintáme nad fotkami, ktoré si pre nás pripravili chalani. Sú to proste „Páni lezci“ a pri prezeraní niekedy až nedýchame :) Nuž a po skončení premietania samozrejme zábava pokračuje ďalej až kým nepospíme. V nedeľu ráno sa už nemáme kam ponáhľať. Počasie zas nič moc, tak po raňajkách len pobalíme ťažké batohy, rozlúčime sa s kamarátmi a pomaly sa poberieme naspäť „medzi ľudí“.

Zas jedna z tých vydarených akcií, kde človek môže po pár mesiacoch či možno až rokoch postretávať starých známych a spoznať ďalších úžasných ľudí.

Heslo zájazdu:

... Je smutné, keď športovci chľastajú, no je obdivuhodné, keď alkoholici športujú :) ...

Takže v skratke a len za nás:

Kto: Peťo, Lydka, ja

Čo: Baníkov pilier

Za koľko: IV

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/MsmU6gxRZKVX9VpAA

Stretnutie Ďumbier 11.-13.12.2015

...

Ľadový štít, Brnčalov pilier, V, 13.09.2015

Zacnelo sa mi veru po tých starých klasikách, nuž preto hľadám, čo sme ešte neboli a hlavne nech to bude pekná cesta. Aj keď je Ľadový trošku ďalej ako Ostrva :D, ťahá ma to tam stále. A hlavne som tam bol len raz a aj to pred 6 rokmi (hanbím sa hanbím). Študujem teda popis, hľadám parťáka a keď je všetko vybavené, ideme teda opáčiť :)

Pod stenu prichádzame dosť neskoro. Veď kto by sa ponáhľal, keď v doline svieti slniečko a tými výhľadmi by sa človek kochal aj celé dni. Fotíme stenu, hľadáme líniu, stále niečo jeme a keď je už všetko vybavené, nahodíme sa do gala a niečo pred jedenástou nastupujeme. Prvé tri dĺžky vedú peknou, nie ťažkou rampou, ktorá vyzerá, že je sem tam aj trošku zatečená. 1. Dl.: V prvej sa to ešte nejako aj dalo. 2. Dl.: No druhá je veľmi zaujímavá. Voda z topiaceho snehu, ktorý napadal pred týždňom tam hore, začína byť už trochu nepríjemná a hlavne hore potokom sa dosť zle lezie :). Čo čert nechcel ešte sa mi asi po 40 metroch sekli laná, takže som si to musel nie len vyliezť, ale aj kúsok zliezť a radšej zaštandovať :) Aspoň že to bolo ľahké. 3. Dl.: Tretia dĺžka pokračuje ešte asi 20 metrov rampou a potom už odbáča (za hladkou platňou po pravej ruke) doprava, peknou členitou platničkou, smerom na trávnatý pás (presne podľa sprievodcu). A čo čert nechcel padá hmla. Pilier už nevidíme a už vôbec netušíme, kade teraz. 4. Dl.: Naliezam. Líniu asi len tuším. Po pár metroch sa však strácam v hmle a už len vyberám miesto, kade asi tak... :) 5. Dl.: Po pár metroch už nie je vidieť ani Daníka. Táto dĺžka je však asi najkrajšia. Keď som za ním doliezol, celkom ma aj mrzelo, že to nevyšlo na mňa :) Pekné lezenie v pevnej skale, logickým kútikom na pilieri... 6. dl.: Zo štandu odliezam mierne doprava do veľmi peknej, len škoda že krátkej, platničky. Potom už len hore systémom kútikov a políc na ďalší štand. 7. a 8. Dl.: Tu je to už len ľahké popoliezanie miestami tak III a preto vyzúvame lezky a obúvame topánky. Daník sa však akosi rozbehol. Dačo kricí... a ja mu reku: ešte 7 metoooov... :) Očividne nepočul. Lano došlo, leziem za ním. Nakoniec to bolo ešte 70 mertov... :D No dal to už rovno na vrchol, nech sa nemusíme motať...

Pôvodne sme sa pohrávali s myšlienkou, že prebehneme ešte cez Malý Ľadový. A však (aj keď na vrchole sem tam presvietilo slniečko) tá hmla nás odrádza. Na zostup sme teda zvolili klasiku cez koňa :). Výhľady na juh sa už opäť strácajú a náladu sa nám snaží vylepšiť aspoň vidmo. Čím sme však nižšie, tým je hmla tmavšia. Pod stenou som už bol celkom rád. Že odtiaľ ideme ta. Ešte 45 minút a sme na Terynke, kde len dodržíme pitný režim a zbehneme (doslovne) dole. Nakoniec nám to všetko trvalo rovných 12 hodín.

Takže v skratke:

Kto: Daník, Peter

Kde: Ľadový štít

Čo: Brnčalov pilier

Za koľko: V (skôr však 4+)

Ako dlho: 3,5 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/dEtN7niEzbziBdi66

Oddielová akcia Zbojnícka chata 29.08.- 01.09.2015

Upozornenie: Podobnosť mien a osôb v tomto krátkom príspevku (ak ste ju náhodou niekde našli) je čisto náhodná a za normálnych okolností sa osoby, spomínané nižšie, správajú v celku normálne. T.j. pacujú, majú rodiny, nevisia kade tade, sprchujú sa, vedia jesť z tanierov aj za použitia príboru, ba dokonca takmer všetci z dole spomínaných osôb sú aj celkom normálni ľudia :)

Predĺžený víkend v Tatrách? Niečo úžasné. Ťažko sa dá len pár slovami opísať, čo všetko tam môže skvelá partia ľudí zažiť. Toho roku začal Mirko zháňať ubytovanie o čosi skôr, no aj tak je všetko takmer beznádejne plné. No podarilo sa a vyše 3 mesiacov sa už všetci tešíme na Zbojníčku. Ja osobne si preto celé leto nechávam steny v okolí chaty na týchto pár dní a modlím sa aby počasie vydržalo. No Mirec má tam hore asi nejaké dobré známosti a ako vždy, vybavil to úžasne :)

V sobotu ráno pred siedmou sa stretávame všetci na dohodnutom mieste a v jednej ruke stískajúc vytlačených sprievodcov a v druhej „za igelitku dobrej nálady“, vyrážame , niektorý lanovkou a iní zas pešo, smer Veľká Studená dolina. Tá dlhá cesta hore sa zrazu stáva dlhým rozprávaním, smiechom, prekáraním, povzbudzovaním, radením, vysvetľovaním, nabádaním... kiež by každá cesta dolinou ubiehala takto rýchlo :) Len ťažko viem písať o všetkých, kto a čo zažil a preto aspoň niečo málo z mojich dojmov a z toho, čo sa mne podarilo zažiť a opáčiť.

Deň prvý: 29.08.

Prostredný hrot, Poustevnická, IV+ A1

Cestou dolinou chceme s Daníkom využiť nie až tak vzdialenú a nie veľmi vyhľadávanú JZ stenu Stredohrotu. Najskôr však za mostíkom cez potok musíme nájsť nejaké priechodné miesto cez kosodrevinu, čo zas nie je až taká sranda. Po asi pol hodine brodenia sa miestami až takmer nepriechodnou kosodrevinou, sa nám konečne podarilo priblížiť sa ku stene. Našim plánom bola cesta Tatarka- Gibas, no keď vidíme, čím by sme sa mali ešte plahočiť a hlavne aký sme už teraz doškriabaný, vyberáme si alternatívu „B“ a to Poustevnickú (Ľavý pilier)... Pri pohľade do schémy asi nie je čo riešiť. Príjemne vyzerajúce „obtiaže“ nás iba presvedčia, že sme si asi dobre vybrali. Prvá dĺžka bolo celkom pekné polezenie, no v druhej sa to asi začalo. Schéma a aj stará skoba Daníka ťahajú do (vraj) 4+kového kúta. V kútiku je však priveľa trávy a len veľmi slabé možnosti istenia. No a samozrejme načo sú nám skoby do štvorkovej cesty... však áno?!... :D Daník preto traverzuje velice príjemnou platničkou (tak cca V+) a štanduje. Už tu som sa celkom slušne zabavil, keď som sa za ním snažil dostať :) V tretej dĺžke sa nám ukazuje viac smerov, kade by to išlo, no do pukliny bez stupov sa mne moc nechce a preto leziem platňou povedľa (cca VI-), ktorá sa ukázala asi ako najkrajšia dĺžka cesty. V štvrtej dĺžke trochu maturujeme nad smerom, ktorým treba ísť, ale ako je naším dobrým zvykom, aj keď zablúdime, furt sa potom nejak trafíme :) Táto dĺžka je len za IV+, no Daníkovi sa akosi nedarí. Po hodine vysedávania v štande, istenia a skorom rannom vsávaní, sa u mňa prejavuje nedostatok spánku a hlava sem tam padá pod „ťarchou“ ultraľahkej prilby, až kým ma nepreberie čarovná vetička: „Dávaj bacha...“ :) Tá ma preberie a načisto pochopím, až keď za nim naleziem do dosť rozbitého a zatrávneného kúta. V piatej dĺžke už len opatrne pretraverzovať do pravého kúta (ale ide to aj kútom rovno nad štandom, ak by sa tam niekto vybral), nim hore ešte jeden a pol dĺžky lana (cca III+)  a sme na štande s krásnym novým borhákom :) Odtiaľ sa dá na tri dĺžky pohodlne zlaniť naspäť na nástup. Teda pohodlne, kým sa vám laná neseknú, ale nie že by som chcel čerta na stenu maľovať. Ja reku len že občas to, čo sa môže stať, sa aj stane :D Po niečo cez piatich hodinách sme šťastne dole a ak sa nám podarí späť cez kosovku dostať bez ujmy, snáď aj večeru na chate stíhame :)

Večer na chate sa všetci stretávame a ako to už býva dobrým zvykom, tie príhody kým každý porozpráva, čo sa mu za dňa prihodilo, podarilo ba dokonca možno aj nepodarilo, sú vždy také krásne, veselé (aj keď horolezecký humor chápe asi len horolezec) a ťažko sa od dobrej partie odchádza. Ráno nás však čakajú ďalšie zážitky a preto už pred polnocou všetci nesmelo pochrapkávakú a slintajú vankúše ba poniektorí už aj z druhej strany :D

Deň druhý: 30.08.

Ostrý štít, Ostrie JZ piliera, V

Ostrý štít mňa osobne, svojimi stenami, piliermi, nádhernou pevnou a vodou vymytou skalou, ešte nikdy nesklamal, preto naše kroky vedú v tento nenormálne teplý deň práve sem. Na základe odporúčaní kamarátov sme si vybrali práve JZ pilier. Hneď po príchode pod stenu sa vytešujeme z úžasných tvarov, ktoré vie len sama pani príroda vytvoriť. Hodíme si teda do batôžka pol litra vody (pre dvoch na niekoľko hodín :) ), lekárničku a po jednej tyčinke a ani sa nenazdám a už aj som prilepený vo vaničkách a pomaly stúpam v ústrety vrcholu. Prvá dĺžka (V cca 25 m) začína krásnym popoliezaním v hladkej skale, ktorá sa však dosť zle zaisťuje. Pod nie veľkým previsom je skobka a za ním pekná špárka, kde to už je zas fajn. Schovávam sa za veľký skalný blok, kde je prvý štand (červená skoba + niečo treba aj priložiť). Do druhej (tiež V cca 15 m) nastupuje Daník s dosť rozpačitými pocitmi niekde v oblasti špičiek prstov v lezečkách :) Je to krásna pevná platňa, ktorá je takmer kolmá. V tretej dĺžke (IV cca 40m) by som mal prejsť jemne na ľavú stranu piliera. Ako som však zistil, niektorí máme asi s jemnosťou trochu problém a šibol som to takmer cez Košice :D. Zo štvorky sa razom stáva nepríjemná 5 až 6-ka po machom obrastenej skale a dosť slabými možnosťami istenia. Spučil som sa teda nejak a aj na silu sa mi podarilo vrátiť späť na pilier pod nádherne vyzerajúci kútik, kde som už radšej zaštandoval a mal pri istení aj úžasného spoločníka. Prišiel ma pozrieť motýľ (POZOR. Fakt som bol triezvy!!!), ktorý mi fúkal moje ubolené nohy (len dúfam, že to chudák prežil, bo by mi ho bolo veľmi ľúto :) Štvrtú dĺžku (III+/IV cca 40m) si už Daník len vychutnáva príjemnú expozíciu a oddychové lezenie. Piata dĺžka (V- cca 40m) začala nie ťažkým kútikom, potom už len hore stienkou so skobou asi 7 m a končila príjemným vyklusaním tesne pri hrane pilera. Tu stretávame kamarátov Boca a Peťa z Motykovej cesty a hneď nám je veselšie. Potom ešte asi dve dĺžky (cca po 70-80m) bežeckého terénu (II/III) a už aj sme na vrchole, kde sú ďalší naši kamaráti Mirko, Jarko a Maťo :) Využijeme preto spolupatričnosť horolezca a v spolupráci ich a našich lán sme asi o 20 minút už zlanení pod stenou, kde dopijeme všetku vodu, čo máme a aby nás nešlaktrafil, bežíme sa trochu ku plesu osviežiť.

Večer na chate prebieha veľmi podobne, ako predchádzajúci a v podstate ako každý večer so skvelou partiou ľudí. No. „Ľudí...“ Horolezcov... :D Akurát že sa ku nám pridávajú ešte ďalší naši, ktorý prišli len dnes, priniesli čerstvé zásoby odčervovacích prípravkov a iných pochutín, takže zas je o zábavu postarané :)

Deň tretí: 31.08.

Široká veža, Pánska jazda, VI

Zopár ľudí v tých teplotách a po prelezení pár ciest už pre bolesti prstov na nohách ani neobuje lezečky a preto nastáva malé prečíslenie. Ku nám sa pridá Peťo Čé a už aj rozmýšľame, že kam teda ráno vyraziť. Tak prečo si nevybrať niečo symbolické? :) Ide sa teda smer Široká na Pánsku jazdu. Široká veža patrí svojou nádhernou južnou stenou taktiež medzi skvosty lezenia a keďže cesty ako Klasika, Motyka, Čerešňový pilier... už máme všetci prelezené a pri návale kobyliek z nášho klubu sú aj tak takmer vždy obsadené, táto cesta nám padne náramne vhod. Aby sme sa nemuseli furt preväzovať, dohodli sme sa, že polovicu potiahne Daník a druhú ja. Prvá dĺžka (IV+ cca 35 m) vedie pekným kútom v pevnej skale, kde si všetci krochkáme. Druhú (IV+ cca 20m) sa Daník rozhodol trochu skrátiť. Pokračuje ešte pár metrov kútom, potom traverz pod puklinu vedúcu k previsu. V tretej dĺžke (VI cca 45 m) je to už celkom slušné lezenie. Všetci sme si mysleli, že kľúčový bude previštek, no bolo práve kúsok pod nim v škáre. Za previsom jemný traverz (vraj za III ale my sme tam nič okolo tej obtiažnosti nenašli, všetko bolo viac) a hore vzdušnou platňou. Teda už sme aj my na štande báli, čo tam hore budeme dorábať, keď Daník začal nad nami fučať :) Ja som teda mal aj na druhom konci bobky :D Pred štvrtou dĺžkou sa už preväzujeme a konečne si idem aj ja zaliezť. Ďalšie dve dĺžky sú však už len príjemným popoliezaním (najprv IV+ potom tak max do III), preto vyzúvame spuchnuté nohy z lezečiek a v topánkach to hore vybehne ešte rýchlejšie. Na vrchole ešte stretneme Peťa s Mirkom a po takmer dvojhodinovom kvasení a čakaní na Jarka s Maťom, keď už sme úplne vyčerpali fľaše s vodou a už sme načali aj studnicu vtipov (teda už nás aj bruchá boleli a od svalovice to teda nebolo) ideme pomaly dole. Do ďalšej cesty sa nám už v tomto pekelnom teple akosi nechce, preto ideme naše úbohé telíčka radšej aspoň trochu ochladiť ku vode.

Pred večerou však ešte všetci pozeráme do steny Širokej a čakáme parťákov. Keďže sa nevracajú a stmieva sa už trochu skôr, vyráža im Viktor s Jarkom, vybavený vodou a čelovkami, naproti a nakoniec ich stihnú ešte za vidna. Všetko teda dopadlo dobre, ba dokonca sa na chate zjavila aj neočakávaná návšteva, ktorá ešte viac prispela ku dobrej nálade,  nuž a smiech a štandardné príhody ešte viac rozprúdili zábavu. Dojeme preto, čo ešte máme, dopijeme zvyšky, ktoré sme si hore vyniesli, poniektorí vydržia hádam aj do polnoci a keď už nie je čo, dolina zrazu stíchne. Treba si predsa ešte trochu pospať, keď že zajtra je možno ešte trochu času, voľačo skúsiť vyliezť.

Deň štvrtý: 01.09.

Javorový štít

Čas ubehol ako voda. Niektorí odišli a my, čo sme zostali, chceme skúsiť ešte niečo okolo chaty poliezť. Väčšina z partie sa chystá buď do Javoráku alebo na Streleckú vežu. Vietor ráno fičí ako besný a turbína na chate vydáva veľmi zaujímavé zvuky, pripomínajúce skôr štartovanie superbikov niekde na veľkej cene. Dnes sa ku nám pridá Ľudko a vyberáme si cestu platňami na Javoráku. Stúpame teda pomaly pod cestu. Nie je sa kam ponáhľať. V Keleho pilieri už sú dve dvojky. Zakývame im a pokračujeme ešte trochu ďalej na JZ hranu, kde by mala začínať naša cesta. Nástup sme našli takmer ihneď. Vybalíme batohy, naviažeme sa a ide sa na to. Začíname pekným kútikom (III+), ktorý ma vyvedie na trávnatú policu. Nado mnou je pekne vyzerajúca platňa, no keďže som si nie istý, či mi vydá lano, štadujem radšej tu. Ľudko a Daník doliezajú za mnou. Vyberám schému aj nákres a snažíme sa nájsť ďalší postup. Platňa mi však vôbec nepripadá ako trojková a keď skúsim ísť na hranu, hneď ma vietor vráti späť. Tade ja nejdem! Platňa zamachovaná a dosť zlé možnosti istenia. Na hrane vietor, ktorý vyráža dych a tak sa mi zdá, že mi odfúkol aj posledné zostatky morálu. Pozerám dole na chalanov... Nejdem! Poďte buď vy alebo poďme dole. Nakoniec vyhrala možnosť „B“ a zlaníme jednu dĺžku dole. Som z toho trochu smutný, no aj toto sa občas stáva. Pobalíme teda veci a ideme aspoň niečo malé ešte zjesť a vypiť na chatu, kde počkáme chalanov a potom už len tá cesta dole... Ťažko sa odchádza. No snáď zas niekedy... :)  

Páni, ja Vám týmto veľmi pekne ďakujem, že ste to zas spáchali (hlavne teda Mirkovi). Viem, koľko trpezlivosti treba na požiadavky vyše dvadsať ľudí :)  Kiež by sa takáto akcia podarila aj častejšie a je asi jedno kde by to bolo. S takouto partiou sa totiž dá ísť snáď všade na svete. Nie je hádam miesta, kde by so skvelými ľuďmi nebolo dobre. Nuž a keď sa ku tomu pridá ešte tá nádherná atmosféra hôr, to už nie je čo riešiť. Z takýchto zážitkov budem ešte dlho žiť a čerpať silu aj v „normálnom“ živote :)  Za mňa teda jedno veľké ĎAKUJEM!!!  :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/E2pbXmqtSTMLujDn6

Krátky zoznam vylezených ciest:

29.08.:

Stredohrot, Poustevnická (V)- Daník, Peter P

Javorák, Keleho pilier (IV/V)- Mirko K, Jarko, Maťo ; Peťo M, Ivo F

Ostrý štít, Lopata (V)- Peťo B, Maťo M, Lydka

Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Maťo M, Michal, Duško

Strelecká veža, Pravý pilier (V)- Viktor, Ľudko

Strelecká veža, Páleníček (V+)- Peťo Č, Riško

Široká veža, Čerešňový pilier (V+)- Peťo B, Peťo S, Miňo

Široká veža, Motyka (V)- Paťo B, Miňo

30.08.:

Ostrý štít, JZ pilier (V)- Daík, Peter P

Ostrý štít, Lopata (V)- Mirko K, Jarko, Maťo

Ostrý štít, Motyka (IV)- Peťo M, Boco ; Vitor, Ľudko 

Javorák, Kele (IV/V)- Rudo (solo)

Javorák, Prave rebro (IV)- Rudo, Ivo

Široká veža, Čerešňový pilier (V+) + Motyka (V)- Peťo Č, Riško

Malý Ľadový, cesta k slnku (V)- Michal, Duško

31.08.:

Široká veža:

Pánska jazda (VI)- Daník, Peťo Č, Peter P

Čerešňový pilier (V+)- Mirko K, Peťo M

Klasika (IV/ V-)- Jarko, Maťo ; Boco, Ivo F ; Maťo M, Michal

Motyka (V)- Maťo M, Michal

Javorák, Septembrová (VI+ (V+/A1))- Rudo, Mirko Č

Javorák, Kele (IV/V)- Viktor, Ľudko

01.09.:

Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Mirko K, Jarko, Peťo M

Javorák, Kele (IV/V)- Peťo Č, Riško ; Maťo M, Michal

Určite som však na niečo a na niekoho zabudol. Ospravedlňujem sa :) Napísané je len to, čo si pamätám alebo mi bolo nahlásené :) 

Žltá stena, Chroustova cesta V+, 11.07.2015

Na základe odporúčaní pár kamarátov, som už chvíľu poškuľoval po tejto pekne vyzerajúcej cestičke a keď sa vyskytol dobrý parťák, prečo teda do nej nejsť :) SHMU hlási najchladnejšiu noc v tomto lete, no pekné, stabilné a bezoblačné počasie na celú sobotu. Tak prečo nejsť? :) Akurát som nejak vytesnil tú informáciu o NAJCHLADNEJŠEJ noci a ako sme po pár dĺžkach zistili, výber orientácie steny nebol zas až tak najšťastnejší.

1. dl

Štandardný odchod o piatej ráno, o siedmej opúšťame parkovisko v Smokovci a vyhrievajúc sa na slniečku, stúpame striedajúc asfalt a chodník na Hrebienok, ďalej na Zamku, kde si dáme na občerstvenie čajík a horček aby sa nám nohy neplietli a už len hybaj ho hore do Malej Studenej. Cesta ubieha celkom rýchlo. No ja som po minulom týždni,  na tom dosť zle a preto Daním musí nahodiť mód „dôchodca“ aby som sa nezadýchal a nebrhlal ako storočný prorok :)

Stena vyzerá z doliny veľmi pekne. Je suchá a hlavne zaliata slniečkom. Pod stenou teda ešte nachytáme posledné lúče, dáme bufet, nahodíme sa do gala, napozeráme cestu a už sa aj naväzujeme a hybaj teda okoštovať, čo to teda je zač :) 1. dĺžka - Prvú a druhú dĺžku Daník spája. Nástup je pekným kúrom, no potom smeruje do nie veľmi príjemného diagonálneho komína, v ktorom má problém sa vkrútiť aj on sám a to bez batoha. Keď som to skúsil ja (s batohom), veˇmi rýchlo som pochopil, že tam sa ja nespracem :) . Preto batoh zavesiť pod seba a pomalým plížením a plazením vpred. Som celkom rád, keď som z toho von. Ruky omrzli, nohy už úplne. Toto sme si veru nedohodli :/ 2. dĺžka – Druhá dĺžka je snáď najkrajšia z celej cesty. Je to cca 50 metrov lezenia v krásnej platni, v ktorej sú úžasné sokolíky :) Takto si ja predstavujem vychutnávanie si lezenia :) Štandujem na úrovni previsov.  3. dĺžka – Daníkovi sa akosi nepáči smer, zakreslený v schéme a preto nejde okolo „erárneho“ friendu, no asi 3-4 metre vpravo mierne zamachovaným kútikom. Ukázalo sa to ako lepšie a logickejšie. Potom už len trochu traverz a sme na ďalšom štande, no trochu ďalej, ako by sme mali byť. 4. dĺžka – Preto sa v 4. dl. snažíme dostať späť na pilier, no tie lokre sú dosť nepríjemné :/ Po pár metroch sme už však späť v ceste a pokračujeme cez niekoľko výšvihov pod znateľný komín.  5. dĺžka – Hore komínom, ktorý mimochodom nevyzerá až tak vábne :), to celkom ide. Problém je akurát zas s tými nešťastnými lokrami. Keď som vyberal jedného vklínenca a vežička poskočila o pár mm, veru nebolo mi všetko jedno. No keď počujem Daníkove slová: „ešte 15 m a som na slniečku“, hneď mi moja dušička zmrznutá trošíčka pookreje a aj mi je akosi zrazu aj teplejšie (po slovom TEPLEJŠIE rozumej asi to, že si začínam cítiť aspoň pár prstov na ruke a dokážem pohnúť prstami na nohe tak, že sa nezlomia :) ). Ponáhľam sa teda za ním, nech konečne po 4 a pol hodine mrznutia, aj mňa trošku zohreje.

Zostupujeme do žľabu medzi Stredohrotom a Žltkou. Je to na dva zlaňáky do žľabu a potom chodníčkom v suti naspäť pod stenu. Pobalíme si veci a ponáhľame sa na Terynku, niečo teplé zjesť, vylehniť sa na vyhriatych skalách pri chate a hlavne prehriať premrznuté údy :)

nasa cesta
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Nuž takto sme si my zabojovali aj v nie síce najväčšej stene v Tatrách. No v takej kose a vetre aj pri slnečnom počasí dokáže aj 5 dĺžok lezenia pekne naštrbiť hlavu :) Najhoršie na tom však boli tie výhľady do slnkom zaliatych stien napríklad Baraních rohov alebo Lomničáku.

Takže v skratke:

Kto: Daník a Peter

Kde: Žltá stena

Čo: Kombinácia ciest Chroustova a Parákov

Za koľko: V+

Ako dlho: 4,5 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/hg9KFgbbityWGGbS7

Volia veža 03.07. a Dračia hlava 04.07.2015

Dvaja fešiovia a naša kráska :)

Streda večer a dobré správy sa hrnú. Rudo zháňa parťáka na Tatry a ja tam chcem po pár týždňovom oddychu ísť. Ba dokonca ešte aj lokalizácia miesta sedí a je až neuveriteľné, že sme sa aj na cestách takmer zhodli. V mojej teplom prehriatej a prácou zahltenej hlávke preto zapínam prepočítavanie a veru som sa aj dopočítal. Ak postíham všetko, čo je nedoriešené v práci, skoro ráno odchádzame. Stihol som :) ...

Volovka:

Niečo po siedmej ráno už odchádzame z Popradského plesa a občas sa strhávame na divný zvuk lokomotívy. Až po pár strhnutiach však zisťujeme, že to nie je vlak, ale my sami si chrčíme hore kopčekom. Možno je to tým teplom a možno sa len snažíme plašiť medvede ;) Pod stenou sme však na to, ako nám to nešlo, v celku rýchlo. Alebo sa nám to aspoň zdá, keďže sa tešíme na tú úžasnú pevnú a slnkom zaliatu skalu. Pristaneme, poriadne napijeme, čas veľmi nestrácame, keďže Rudo je dosť nažhavený a ide sa do toho.

Výlez z kľúčového previsu

1.)    Eštoj- Janiga 6+/7- (pôvodne VI, A2)

Tak sem som sa ja, drahí moji, nevedel dostať už dosť dlho. Preto padlo náramne vhod, že Rudo sa chcel rozliezať práve v tejto cestičke. No a s kým je lepšie ísť do cesty, ako s tým, kto ju má vlastne ako prvý voľný prelez??? :) Nebudem to tu dlho obkecávať. Treba ísť! Nádherná cesta, štandy na BH a vo výleze z previšteku je to slušne odistené. Aj keď celkom zaujímavé kroky :)

2.)    Moribundus 7-

Rudo v previse

Toto som už ja síce liezol dávnejšie, no je to tak krásna cesta, že nemôžem Rudovi nedovoliť do nej ísť :) Aj keď sme prvú dĺžku trochu napriamili aj tak to má úžasné čaro. Krochkáme si každým krokom a jediné, na čo Rudiger nadáva, je ten názov a na to, že ako je možné, že takú krásnu líniu nevyliezol ako prvý on :)

3.)    Kývala- Orolín- Zeitler 7 (pôvodne V+, A3)

Kopec vzduchu
pod zadkom :)
Kývala-Zeitler

Keď však Rudo začal vyťahovať nákres tejto cesty, spozornel som velice. Nevedel som, či je to len vtip alebo to fakt myslí vážne :) Toto je cesta, ktorú som liezol v r. 2009 s Viktorom a v ktorej som hodil držku prvý krát v mojom živote v horách a dokonca sme ju ani nedoliezli aj keď sme to vtedy hákovali. Od vtedy som už pred ňou mal obrovský rešpekt. Áno. Chystal som sa do nej ešte niekedy určite. No len s rebríkmi a koplet vercajchom na technické lezenie. A tu zrazu totok. Par expresov, pár čokov a vraj hybaj... Rudove slová pri výleze z previsu... nohu daj ku pásu, postav ju a potom uvidíš aj prvý chyt mi pripomínajú práve ten môj pád, no teraz to už púšťa. Už viem, prečo to vtedy bolo tak :) . V kľúčovej dĺžke, v nepríjemnom sokolíku, ma už povzbudzuje: „a daj to voľne!!!“ Nestihol však dopovedať a už aj som z neho dole. Áno nie hore, ale DOLE :) Zapriem sa, pozbieram v sebe zbytky sily a keďže to nejde s rozumom, zdrapím, ťahám, tlačím a tu zrazu ďalší štand. Pustilo. A dokonca voľne :) . Tretia dĺžka mi však už posledná známa. Tu sme sa vtedy otáčali. Vraj 6-... Blbosť. Potom Moribundus musí byť V/V+ :) Záverečný traverz popod previs a kútom hore na policu a sme hore. No tešil som sa ako malý chlapec :) Dík Rudo, že si mi predtým neprezradil, do čoho chceš ísť :)

4.)    Hviezdova cesta 6/6+ (pôvodne V+, A0) 

Hviezdova 6/6+

Aj keď ja každý „normálny“ človek by to už zrejme zabalil, éterom preletelo niečo ako že ešte jedna. Tvárim sa, že nepočujem, no nepomáha :) Nastupujeme teda do štvrtej... Lezky už tlačia jak šľak, lýtka odumierajú, no ruky nič. Aj toto sme už pred časom liezli, no vtedy sme aj trochu fučali. No teraz je to po tých predchádzajúcich cestách len niečo na vyklusanie a o hodinu už zlaňujeme dole :)

Zasluzeny oddych :)

Pekne sme si dali do tela. Teda niektorí tí "starí" páni (teraz len dúfam, že toto sa Rudovi nedostane do uší :D ) to vedia ešte pekne roztočiť. Nuž a nám už len zostáva dúfať, že čím budeme starší, budeme už len lepší a lepši :) . Už sa však aj celkom tešíme na večeru na Popradské, na socializovanie sa dole v baríku a na spacáky, keďže zajtra nás ešte čakajú čerství spolulezci, ktorí budú plní energie a nažhavení :)

Malá Dračia hlava:

V sobotu stúpame ráno o ôsmej už s Maťom hore Zlomiskovou do Dračej dolinky. Tu totiž začína v južnej stene Dračej hlavy jedna cesta, ktorú už odporúčali viacerí: Veličkov kút (VI). Stena celkom prekvapí. Ani sa mi nezdalo, keď mi hovorili, že tam natiahli 6 dĺžok. Už však viem prečo :) Je to pekný, logický kút. Prvé dve dĺžky sú platňovité popoliezanie po vodou vymytej skale. Tretia je kľúčová a potom ešte jedna pekná. Kto by sa nechcel potom posledné dve dĺžky motať v ľahšom teréne, tak odporúčam pokračovať kútom smerom do prava. Tam si zalezie určite :) Zosupovali sme pokračovaním po Dračom hrebeni a po ďalšj pol hodinke sa už s Maťom slníme v Dračom sedle. Cestou dole ešte vyzdvihneme kamarátov z pod Ošarpancov a hybaj dole do toho tepla :)

Takže v skratke:

Sobota: Rudo a Peter

Kde: Volia veža

Čo, za koľko a ako dlho:

Eštok- Janiga 6+/7-, 2,5 hod; Moribundus 7-, 2 hod.; Kývala- Orolín- Zeitler 7, 3 hod; Hviezdova 6/6+, 1 hod.

Nedela: Maťo a Peter

Kde: Malá Dračia hlava

Čo, za koľko a ako dlho:

Veličkov kút 6, 3 hod. + cca 0,5 hod po hrebeni do sedla

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/TztP9drYcvzi4dRH6

Galéria Ostrvy – Dieška 7- a Via AliNina 6+ 13.06.2015

Varovanie meteorológov na víkend bolo tentoraz varovaním pred vysokými teplotami. No a čo hrozí pri vysokých teplotách? No predsa pekné búrky. Keď som bol ešte malý, pri búrke sme si hovorili, že to čerti hrajú kolky :) No a k tomu ešte „magický“ dátum trinásteho... Vyzerá to na pekný deň :)

Celý týždeň počasie ešte vôbec nevyzerá úplne ideálne, no veľmi ma potešil telefonát od Maťa, či sa náhodou nechystáme aj napriek tomu, niekam do Tatier. Nuž a mne nebolo už viac treba a hlavou mi okamžite prebehla spásonosná myšlienka. Maťo je veľmi dobrý lezec a aj keď v Tatrách nemá nalezených stovky ciest, má už aj tam čo to za sebou. No hlavne má veľkú rezervu proti mojim plánom a do sedmičiek sa chodí poprechádzať. A ďalšia dobrá správa je, že ešte neliezol v Ostrve. Ja som už totiž priveľmi dlho hľadal niekoho, s kým by sa dalo ísť toto poliezť, no Diešku už buď všetci boli alebo si na to ešte netrúfali. Ďalším dôvodom rozhodnutia sa práve pre Ostvu bolo, že orientácia steny je na západ, takže doobeda sme v tieni a ak nepríde búrka, ešte stále máme na výber dosť cestičiek, ktoré tam vieme poplzieť.

V sobotu si dávame odchod dosť neskorý a o 6:15 sa stretávame v BB. Idú s nami ešte aj Pali a Lydka, ktorí si idú trochu turistikou kondičku poprávať :) Po cca hodine a pol cestovania a asi 45 minútovom nástupe (toto sa mi mimochodom veľmi páči, že sa človek netrmáca 3 hodiny pod stenu a aj tak si užije pekné žulové lezenie v horách), sa už lúčime pri symbolickom cintoríne. Naši kamaráti sa rozhodli ísť okukať podmienky v Zlomiskovej doline a my pokračujeme cez cintorín pod našu stienku.

Na naše prekvapenie v stene nie je takmer nikto. Preto sa rýchlo naväzujeme a už aj som zavesený v prvej dĺžke. 1. dĺžka ( IV, cca 40m) je nenáročné popoliezanie a výborne sa hodí na rozhýbanie sa kostí. 2. dĺžka (VI, cca 30m) vyšla na Maťa, čo som bol, po tom, ako som do toho naliezol, veľmi rád. Je to nie veľmi príjemný kútik, zakončený prekrokom cez hranu a navyše všetky chyty boli buď opačne otočené alebo mokré :) 3. dĺžka (VI-, cca 30m) je už pre mňa po tej predchádzajúcej len príjemnou prechádzkou. 4. dĺžka (VII-,, cca 35m) vyšla na Maťa. Je to úžasný cca 15 m vysoký sokolíkoidný kút s úplne hladkými stenami. Prelieza to a takmer sa ani nezadýcha. Teda až kým nie je pri výlezovom kruhu, kedy sa mu hlavou preháňajú divoké myšlienky o tom, ako by si v ňom parádne oddýchol, keby si aspoň na chvíľu do neho sadol :) No nevzal to a riadiac sa heslom: „lepšie je sa pekne spadnúť ;) , ako škaredo preliezť“ , je už aj na ďalšom štande. 5. dĺžka (V-, potom III, cca 45m) je pre mňa len príjemným vyklusaním. Jemne zleziem od štandu a v traverze na nie veľkej polici si už vychutnávam výhľad do doliny. Potom už len kúsok choďákom ku zlaňáku a keďže sme si nebrali topánky, dole si to zlaníme. Cestou sa dá pohodlne zlaniť na 2x na 60 metrových dvojičkách. Samozrejme, čo čert nechcel, sa nám po druhom zlaňáku parádne sekli laná (chcel by som sa ešte raz poďakovať chalanom, čo išli po nás, za podanie pomocnej ruky a odmotanie lán. Inak by sme sa museli zas hore trepať) :)

Počkali sme si teda kým sa nám laná „odseknú“, dáme si pol hodinky obed a rest a hneď, ako nám lano spadne z oblohy valíme do našej druhej cestičky. Na základe odporúčaní kolegov od vedľa, sa púšťame do novej cesty Via AliNina VI+. 1. dĺžka (VI+, 40m) začína nie zas až tak pevným komínom, no po pár metroch odbáča do kompaktnej platni a tu si to už Maťo vychutnáva. Je to jemné lezenie po malých chytoch a ešte menších stupoch :) a štanduje pod veľkou strechou. 2. dĺžka (VI, cca 20m) teda vyšla na mňa a začína úžasným asi 1,5 metrovým previsom. Konečne som „doma“ :) Po previse však zostávam mierne zaskočený. Chyty došli a stupy už úplne :D . Bojujem teda ako sa dá a snažím sa veriť, že ma nohy na trenie a aj bez chytov  udržia. Udržali. Len by som potreboval na štande namiesto nitov skôr práčku aby som vedel spodné prádlo vyprať :D . 3. dĺžku sa Maťo rozhodol nastúpiť akýmsi divokým osmičkovým bouldrom, no potom sa už dostáva do správnej línie a cesta pokračuje rovnakým charakterom ako do teraz. Sem tam chyt, sem tam nič :) Po tretej dĺžke cesta končí a zväčša sa zlaňuje. Nad nami je však ešte jedna vežička a tak si predsa len ešte dáme za odmenu krásnu cca IV/IV+ kovú a asi 20 m dlhú dĺžku. Po dolezení už radšej zostupujeme na pešo aby sme zas laná nemuseli obháňať :) AliNina je krásna cesta, ktorá je miestami priistená nitmi, ktoré sú aj na štandoch, ale miestami si treba aj založiť niečo vlastné. Odporúčam vziať si so sebou nejaké čoky a menšie friendy a potom sa to dá odistiť, vrátane nitov, aj každé 2 metre. V sprievodcovi sa však uvádza, že výstupcovia nechávajú plusky a mínusky na každom z nás. Mne to však prišlo, že v každej dĺžke si treba pridať skôr tie PLUS-ky :) , ale tiež to nechám radšej na každého z vás, čo sa tam vyberiete, nech si tomu dáte to, čo uznáte za vhodné :)

Po dolezení tejto cestičky už však máme nohy mierne opuchnuté, špičky tlačia pri každom kroku, preto pobalíme materiál a hybaj dole na chatu, počkať kamarátov a pri gulášiku a pivku si povyprávať (samozrejme aj trochu popreháňať aby iní závideli :D ), kto, čo , ako a koľko toho zažil. Tie stretnutia tretieho druhu sú vždy také veselé. A hlavne tie v horách:)

Tož asi toľko z nášho ďalšieho pekného dňa v Tatrách.

Takže v skratke:

Kto: Maťo & Peter

Kde: Galéria Ostrvy

Čo, za koľko a ako dlho:

Dieška, VII-, 3 hod., Via AliNina, VI+, 2 hod.

Heslo dňa: Nič nie je univerzálne a aj tie univerzálne veci stoja za ho... (prd) :)

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/RyesD5ugL6MzPZpf7

Javorový štít, pilier Kelle- Šuňa III/IV (V), 06.06.2015

 Po jarnom monzúne (aj keď ten toho ročný nebol až tak dlhý) sa nám konečne pekne otepľuje, sneh v horách mizne takmer pred očami, tak by bola škoda takéto podmienky nevyužiť. Dávnejšie som už pokukoval po nie ťažkom pilieri na Javorový štít a myslím, že teraz nastal ten správny čas. Dni sú dlhé, počasie stabilné a nakoľko sa jedná o pilier, topiace sa zvyšky snehu na vrchole, by nemali nijako brániť peknému lezeniu :)

Ráno sa nemusíme veľmi ponáhľať a preto sa nalodíme spolu s kolegami v BB a vyrážame o piatej. Daníka a Duška vyhodíme na Štrbskom (oni si vybrali Soliskový hrebeň) a utekáme do Smokovca. Prebalíme sa, prezlečieme a dnes sme sa rozhodli ušetri si trochu námahy, preto sa na Hrebienok necháme pekne vyviezť lanovkou :). Z hrebienka stúpame pomaly vychádzkovým tempom hore Veľkou Studenou dolinou, v ktorej je na to, ako má byť dnes krásne, až priveľký kľud (čo mne osobne celkom vyhovuje). Pod Streleckou vežou dáme malý oddych, napozeráme zostup normálkou a pomaly sa sunieme pod nástup, kde sme aj s oddychom za cca 2,5 hod.

Nástup je ešte pod snehom a trochu nás prekvapí „okrajovka“, ktorá bola hlboká si 5 metrov a v najširšom mieste bol sneh od skaly asi tak 3 metre. Normálne to vyzerá ako seriózny alpinizmus :). Zaštandujeme teda radšej ešte v snehu (ak by nevydal krok a ak by sa jeho okraj odtrhol). Prvá dĺžka (III) začína pár metrov vpravo od mokrého komína. Na začiatku je pre lepšiu orientáciu umiestnený borhák. Je dlhá asi 35 metrov. Druhá dĺ. (IV) vedie peknou logickou líniou až k miestu, kde nás borháky zvedú z originálnej línie, ktorá je nie až tak zaujímavá, do peknej pevnej skaly a môžeme si lezenie naozaj vychutnávať. Tesne pred jej koncom je jedno miesto za V, ktoré je len o dvoch krokoch. Akurát, keď už končí lano, dochádzam na 2. štand. Tretia dĺžka (IV) je tiež celkom pekné popoliezanie zakončené ďalším päťkovým kúskom, ktorý je taktiež len o pár krokoch. Štvrtá dĺ. začína síce celkom pekne, no potom je tam aj kus „zeleniny“. No a na koniec bonbónik 5. dl. Táto je veľmi pekná a som rád, že bola oproti pôvodnému výstupu spravená presne tadiaľto :) . Nity nás totž zavedú do komínika za ktorým je krásna záverečná vežička. Taký bonbónik na koniec :) . Na nej je posledný štand a odtiaľ za zvyčajne už zlaňuje dole. My však chceme ísť až na vrchol, preto si dáme ešte šiestu dĺ. (II) po rebierku, ktoré nás zavedie na sutinové pole vedúce k vrcholu, kde sme po troch hodinkách od nástupu.

Pobalíme materiál a hybaj hore. Slnko pečie, voda láka, ale nepostavíme snehuliaka :) O ďalších cca 30 minút sme už konečne na vrchole a vychutnávame si zaslúžený oddych a úžasné výhľady.

Zostupovať, keďže sme tade ešte nešli, sme sa rozhodli normálkou smerom na streleckú vežu. Držiac sa mužíkov nachádzame ten správny smer a o chvíľu sme už v žľabe smerujúcom na sutinové pole pod stenou. Čo sa dá zliezame, no keď je to mokré a nechceme riskovať, dáme jeden asi 15 m zlaňák. Potom ešte chvíľu po trávnatých teraskách dole, kde nachádzame štand so skobami. Z neho ešte 30 m zlaníme a sme na snehu pod stenou.

Nebyť malého zranenia, keď sa Lydke na snehu šmykne a aj keď má cepín v ruke, nepodarí sa jej ubrzdiť a po pár metrovom zjazde po snehu končí zapichnutá v sutine a má niečo s rukami a nohy obité ako po futbale, mohol to byť krásny výlet. V noci sa už na urgente nad všetkým len pousmejeme a všetci sa celkom tešíme, ako už konečne pôjdeme domov a do vankúšov slintať :)

Takže v skratke:

Kde: Javorový štít

Čo: Pilier Kelle- Šuňa

Za koľko: III/IV dve miesta V

Ako dlho: 3 hod

Kto: Lydka, Peter

Heslo dňa: ani neviem, ktoré by bolo lepšie :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/5NBWzzL4epmzM6qS6

Kurzy leto 2015

Aj v lete sa budeme snazit nieco sa naucit :)

Par foto z letných kurzov nájdete tu:

Kurz budúcich inštruktorov ICI (Indoor Climbing Instructor) JAMES 27.-29-11-2015:
Foto: https://photos.app.goo.gl/JenizehvFYwHF6QG7

Kurz ICI (Indoor Climbing Instructor) JAMES 27.-29.11.2015

Oboznamovací kurz VT Brnčalka 30.-31.10.2015 pre M-Guide
Foto: https://photos.app.goo.gl/ulTBRye1hPxtHDM82

Oboznamovaci kurz VT Brncalka 30.31.10.2015

Zakladný letný horolezecký kurz JAMES 02.-04.10.2015
Prvá časť kurzu na Brnčalke :)
foto : https://photos.app.goo.gl/xMzK8oQNpppan72MA

Zakladny horolezecky kurz JAMES 02.-04.10.

Oboznamovací kurz lezenia na stene a skale Mirec a Laura
Foto: https://photos.app.goo.gl/m5eB1bWkeo9nSWzm7

Oboznamovaci kurz lezenia Mirec a Laura

Základný kurz lezenia na skalách JAMES Kalamárka 06.10.05.2015
Foto: https://photos.app.goo.gl/f4j7RgrtSdWgwQ598

Zakladny kurz lezenia na skalach Kalamarka 06.-10.05.2015 JAMES

.. 

Zadná Bašta Vyšné Baštové sedlo IV/V + Diablovo sedlo III 21.03.2015

Prvé jarné lezenie? Prečo nie?! Podmienky vyzerajú skvelo, počasie našťastie nevyšlo až tak zle, ako predpovedali, tak prečo nejsť na Bašty...

Odchod z BB 04:30 a po hoďke a pol sme už na stanici na Popradskom. Do Mengusovskej doliny nám to za nádherného slnečného rána trvalo niečo cez hodinku a už nakúkame na Satana a Bašty. Plán si len utvrdíme tým, že sneh drží perfektne. Ideme tada rovno pod Vyšné Baštové sedlo s tým, že lepšie to už hádam ani nemôže byť. Pod cestou si dáme len krátky bufet, nainštalujeme sa a valíme pod žľab spadajúci z Vyšného Baštového sedla.

Sneh smerom do žľabu drží v celku fajn a už sa tešíme, ako si dobre zalezieme. Ideme na sólo až k prvému ľadovo skalnému výšvihu. Tam sa po malej skúške radšej naväzujeme a ideme ďalej. Výšvih púšťa v celku dobre. No sneh sa zmenil a cepíny v ňom už nedržia. Naťahujem teda plnú dĺžku lana, nad výšvihom len v strmom snehu (do 50°). Pri štandovaní som si však servítku pred ústa moc nedával. Vyčistil som x m3 snehu, no tutové miesto nikde. Nakoniec sa podarila nájsť jedna stará skoba, ku ktorej som ešte musel jednu dobiť. Trvalo to však takmer 20 minút a sneh s ľadom padajúci dole žľabom mi na morále moc nepridal. Chalani doliezli za mnou v celku rýchlo. Ďalej sa ja však neodvážim, preto to ide skúsiť Daník. V nezaistiteľnom žľabo- komíne odliezol cca 30 m a podmienky ho zastavili. Tam, kde mal byť ľad bol len „karfiol“ a sneh nežral. Miesto na zaistenie? Buď vodou vymytá skala alebo lokre. Riadiac sa heslom „dobrý horolezec je živý horolezec“ to teda radšej otáčame a takmer z polky žľabu zlaníme dole. Vrchná časť komína už totiž vyzerala úplne nevábne. Skala olepená nestabilným snehom, ľad nikde a ak sa to nebude dať zaistiť v skale, tak by to smrdelo veľkým prúserom. Späť dole sme o 12:15 a veľa času nám už nezostáva.

Popos podľa sprievodcu: Vyšné Baštové sedlo (IV-V) 4h.
S. Motyka – J. Sawicki, 5. 7. 1932, Do sedla vedie strmý 350m žľab zakončený 200m komínom. V lete skalnou ostrohou vpravo od žľabu a príhodnou lávkou doľava pod samotný komín. Zvyčajne je mokrý. Pravou stienkou komína cez tri prahy, posledný na konci čiastočne dnom až na sutinovú plošinu. Z nej strmým zárezom vpravo od komína 15 metrov a potom späť do komína na plošinu pod zaklineným blokom. Z plošiny šikmo vpravo hore na strmé rebro, jeho ostrím k veľkej plošine. Nesúvislou rínou 15m nierne vpravo a potom šikmo vľavocez rebro na sutinovú poličku. Po pravej strane komína asi 60 m. hore, ďalej priamo dnom až po jeho rozdvojenie. Ľavá časť zaniká v skalkách Zadnej Bašty, pravou odnožou komína cez tri previsy vystúpime na sedlo. V zime je komín pretečený ľadom - miestami súvislý sneh. Hodnotná a pekná zimná túra - pozor na lavíny!.

Zbehneme teda dole a volíme plán „B“, ktorým je Diablovo sedlo. Keďže sme sa hore nedostali sprava, skúsime to teda zľava. Z Mengusovskej doliny vystupujeme do sedla Diablovým žľabom (III). Je to viac menej na snehu do 50° s jedným výšvihom III. Hore žľabom sme však šli na „zubačku“ (zatni zuby a šliap) :) Sneh v žľabe je celkom fajn, tvrdý, no musíme sa každých pár krokov striedať a robiť stopu. Na vrchole bašty sme po cca 2 hodinách od nástupu.

Zostupujeme trochu späť ku nášmu sedlu a rampou na strane Mengusovskej doliny cca 10 m popod vrchol pretraverzujeme mezdi vrcholy Bašty, odkiaľ ide smerom dole do Mlynickej doliny snehový žľab. Nim zbiehame dole za asi 15 minút, prebalíme cárachy a hybaj ho dole Mlynicou späť do „civilizácie“

Nuž aj keď podmienky sú zväčša dobré, presvedčili sme sa, že sa nájdu miesta, keď to nie je zas až také ideálne. No cieľ sme si nakoniec splnili aj keď trochu inou cestičkou :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo B, Daník, ja

Kedy: 21.03.215

Kde: Zadná Bašta

Čo: Vyšné Baštové sedlo IV/V nedolezené

Čo 2: Diablov žľab III

Heslo dňa: hore žľabom ide zubačka – zatni zuby a šliap :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/fSKQgU9TPge3wJ9H7