Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 18. augusta 2013

Velická stena, Cez výlom IV/V, 17.08.2013




I vybrali sa zas po dlhšom čase Pat a Mat do hôr. Výber tento raz padol na Granátovú stenu. Informácie sa však zháňali dosť ťažko, no slová „čiastočne preistené nitmi“ nás akosi povzbudili. Nuž prídu títo dvaja pod stenu a tu hľa, ukáže sa im dosť divný pohľad. Nástup mokrý (aj keď tri dni predtým nespadla ani kvapka) a s istením (však načo brať skoby do štvorky) je to tiež veľmi zlé. I zhodli sa veru tí dvaja, že nevedia, kto sa im o deti postará, keď sa volade dokaličia a otočili to skôr, kým by si mohli niečo vyčítať. Nuž nie je to zrovna cesta / stena, do ktorej by som sa rád vrátil.
A preto sme sa vybrali, dať si hlavy do poriadku niekde radšej do Velickej steny. Aj keď ja som to už pred časom liezol, Duškovi sa určite bude rátať. Preto si reku aspoň povariantíme a skúsime si čo najviac zaliezť. Spodnú časť steny sme preto nešli po trávach (ktoré sa aj tak dosť šmýkali), ale dali sme si to priamo do sedielka. Je to pohodová 4- ka a na rozlezenie celkom super. Zo sedielka je to už len a len krása. Prvá dĺžka (rátané od sedielka) pekná trojočka, v druhej krátky traverz do prava (15m, na konci nit) zakončený stienkou nad ktoru je ďalší štand (tu už 2 BH / hneď pod výlomom). 3. dl. Ďalej rovno hore, v pravo od výlomu peknou IV-kovou stienkou na ďalší štand. 4. dl. Traverz asi 5 m doľava za vyditeľný pilierik  IV- ( možno ísť aj priamo hore V-, no skala je dosť zamachovaná), priamo hore stienkou za vyditeľným nitom (pod nim 2 skoby 30 cm nad sebou). Pri nite prekrok do prava (to by malo byť to miesto za 5) a potom už ľahšie na veľkú plošinu, kde je ďalší štand. 5. dl. Cez dva skalné výšvihy (III) po tráve jemne doľava do viditeľného malého komína pri pilieri a ním bez väčších problémov (cca 4 m) hore. Sme na hrane, tu spakujeme laná a na vrchol je to už chodecký terén asi 40 m. Tu si dáme malý bufet, no keďže máme ešte trochu času, ideme si pozrieť možné zostupy z Granátovej lávky a možno, ak by sa nám ešte chcelo, dáme nejakú kratučkú cestu. To sa nám však nepodarilo. Preto to pod Bradavicou púšťame dole žľabom popod Opálovú stenu až na chodník do Velickej. Tam krátke ochladenie opuchnutých členkov v potoku a už aj sme na Sliezskom na pivku.
Takže takto sme my dopadli, keď sme sa vybrali niečo nového opáčiť :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Velická stena
Čo: Cez výlom
Za koľko: IV/V
Ako dlho: 3 hod.

pondelok 5. augusta 2013

Vidlový hrebeň 03.08.2013


zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Krásne a až moc teplo tu dole nás popohnalo do vyššej výšky trochu sa ochladiť. Už štandardné dohadovanie na poslednú chvíľu a zasa zmätky kto s kým, čo a kde... :) Nuž to by sme hádam ani my neboli. Nakoniec sme sa nazbierali celkom slušná kôpka.
I stojíme si v peknom dlhom rade na lístky na lanovku v Lomnici a malý citrusík koluje aby nám čas rýchlejšie ubehol. Daník s Peťom S idú do Kežmaráku a my ostatní reku opáčime hrebeň Vidiel. Na Skalnatom sa rozlucime s chalanmi a pokračujeme do sedla. Odtiaľ asi hodinka na Lomničák a už aj zapíjame prvý dnešný vrhol príjemne vychladeným pivkom.
Odtiaľ asi 5 minút zostup za cvakania fotoaparátov krútenia hlavami okoloidúcich zchádzame do Medenej štrbiny, kde začína naša cestička. Naväzujeme sa na jednu polku a materialu mame tiež len tak aby sa nepovedalo. Prvá časť, Západná Vidlová veža, je ľahučká a postupujeme súčasne priamo hrebeňom. O hodinku sme už vo Vidlovom sedle. Tu sa už aj trošku lezie, no naše dĺžky 20-25 metrov nám to akosi začínajú predlžovať. Keď sa dá, ideme súčasne, no aj tak je treba spraviť 2-3 štandy. Z Veľkej Vidlovej jeden zlaňák 30 m a už bežíme ďalej pod Východú...  Na Východnú Vidlovú naliezame zo severnej strany. Je tam krátka (3m) jemnúčko previsnutá stienka so špáarkami (cca IV+), v ktorej si trochu pokrochkáme a po peknej platničke (IV) pokračujeme na vrchol (celkom 20 m). Na vrchu veže je borhákový štand. Od necho asi 10 metrov po hrebeni je zlaňák so slučiek (30m) a po ňom, priami na rebre, ešte jeden asi 8m. To už sme v Kežmarskej štrbine, kde kufrujeme laná a utekáme na vrchol Kežmaráku (miestami II cca 20 – 30 min). Na Kežmarský nám to kvôli krátkym lanám trvalo 5 hodín, ale zato sme si to celkom užívali :)
Z Kežmarského zostupujeme kasicky do Huncovského sedla a žľabom dole. Čas Kežmarák Skalnaté pleso 1,5 hod.

Odporúčaný materiál: Lano stačí jednoduché 60 m, sada čokov, 3-4 friendy, 5 expresov, slučky: 1x 180 cm, 2x 120 cm, 2x 100 cm, 3x 60 cm, lezečky netreba (podla uváženia)
 
Takže v skratke:
Kto: Peťo Č, Janík V, ja a Duško K
Čo: Vidlový hrebeň
Za koľko: II/V
Ako dlho: 5 hod (Lomničák – Kežmarák)