Ostrva, Pavlín/ Kráčalík, V+, 20.07.2014

Po upršanom týždni a pri predpovedi, kú hlási aladin, sa nevieme rozhodnúť, či sa to oplatí siliť a ísť sa niekam nechať spláchnuť. Nuž nakoniec v sobotu, neskoro večer, padne rozhodnutie, že reku opáčime, čo to povie. No pre istotu nemáme žiadne veľké ciele, niekde hlboko v dolinách ba dokonca radšej sa držíme čo najďalej od hlavného hrebeňa a hlavne blízko k „civilizácii“. I vybrali sme sa teda radšej najbližšie, ako to snáď šlo, do galérie Ostrvy.

O piatej ráno vyrážame z Bystrice, cestou na Liptove nakladáme Maťa a valíme na parkovisko na Popradské pleso. Dlho sa nezdržujeme, hodíme na seba batohy a pálime rovno hore. Na Majlátke si dáme malé občerstvenie, no nechce sa nám akosi od toho pivka :) . Dostávame info, že včera vôbec nepršalo, ba dokonca svietilo slniečko a to nás trochu nakopne a začíname sa vážne pohrávať s myšlienkou na Diešku. Pod Ostrvou však plány prehodnotíme. Skala je nejaká ovlhnutá a miestami tečie voda. Preto ideme podľa pôvodného plánu pod cestu Pavlín/Kráčalík.

Keďže ja som už pred pár rokmi túto cestu liezol, nechávam Peťa, nech si potiahne prvé dve dĺžky. Spodná časť bola ešte mokrá, no čím vyššie ideme, tým je to lepšie. Po dvoch dĺžkach sa preväzujeme a idem si trochu užiť aj ja. Keďže som to už šiel, idem skúsiť pravý variant III/IV. Z počiatku je to celkom fajn. Akurát sa treba nasilu držať pilierika, nakoľko pár metrov vpravo je takmer choďák. Problémy nastávajú až keď sa dostanem do kosodreviny. Otras. Tak toto sa mi vôbec nepáčilo. Zvyšok dňa som aspoň voňal ako stomček :) Malo to ale aj iné výhody. Mádžovať už nebolo treba, lebo sme sa na skalu rovno priliepali :) Na konci cesty je ešte malá vežička, ktorú sme pred časom ani neliezli, no teraz si ju teda dáme. Úžasná položená platnička s puklinou tiahnucou sa odspodu až hore. Podľa sprievodcu to síce mala byť trojka, no nejak mi ju to nepripomínalo. Už som liezol aj ľahšie štvorky. Ale bolo to najkrajšie, čo v ceste bolo.

Nakres cesty
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Hneď potom, čo sme prišli späť na Majlátku, sa nám trošku rozpršalo a aj keď sa potom síce zas trochu vyčasilo, oblaky sa stále prevaľovali a bolo to dosť nevypočítateľné, kedy zaprší. Aj tak sme to dobre vymákli :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo B., Maťo, ja

Kde: Ostrva

Čo: Pavlín/ Kráčalík

Za koľko: V+ (pôvodne V A0)

Ako dlho: 2,5 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/CmpFtACzuiMYDVwh9

Široká veža, Motyka, V, 05.07.2014

Veru je to už pár týždňov, čo som bol prvý krát v stene Širokej. Práve vtedy som poškuľoval po jednej nádhernej cestičke, ktorá sa vyhrievala na slniečku v jej úžasnej južnej stene. Trvalo to však dosť dlhých päť rokov, kým sa mi podarilo zohnať niekoho, kto bol ochotný do nej ísť. Nakoľko je to jedna snáď tých najklasickejších ciest, všetci ju už buď liezli alebo tam ešte nechceli ísť (aj keď neviem prečo).

Čo čert nechcel / alebo chcel, v piatok, keď už som sa pomaly zmieroval s tým, že ani tento raz z toho zas nič nebude, zvoní telefón a na druhej strane mi Viktor oznamuje, že aj keď to už dávno vliezol, pridal by sa. Konečne sa niekto našiel :)

Ráno ma nie veľmi tešil skorý odchod, no kvôli možnosti zrážok odchádzame z Bystrice o štvrtej v zložení 2 ks (Daník a Miňo) + 2 ks (Viktor a ja). Po štandardnej pumpovej káve už o šiestej vyrážame zo Smokovca v ústrety peknému dňu. Po troch hodinách už sedíme pod stenou, rozlúčime sa s partiou DaM, ktorý sa vybrali do Čerešňového piliera, dáme ešte malý bufetík a pomaly vyrážame. Trochu ma prekvapilo, koľko snehu je ešte pod stenou. Treba sa nám prebrodiť asi 50 m snehovým poľom ( v polobotkách celkom fajn :), no potom už nakúkam do úchvatne tvarovanej skaly (mištičky). Do prvej dĺžky´(IV) nastupujem ja. Krochkám si slasťou pri každom jednom kroku. V pár „mištičkách“ je síce trochu vody, no ostatné je úplne suché a v úžasnej kompaktnej skale všetko drží, ako má. Druhá dĺžka (IV-V) nie je o nič horšia ani menej pekná. Tu si zas pokrochkáva Viktor :) Do tretej (V/IV+)  nastupujem zas ja. Trochu(3m) rovno hore, potom traverz popod previštek do krátkeho komína no v ďalšom štande nestojím a spojím dĺžky(3.+4.) do jednej. Nuž a posledná (IV+-V), naša štvrtá inak piata, je zas Viktorova. Potom už len asi 100 m ľahkého terénu III-II a sme hore. Na vrchole sedíme a jašteríme sa na slniečku po presných dvoch hodinkách.

Zbehli sme dole a keďže chalani boli ešte v ceste, po malom bufete sme sa vytiahli ako hady na vyhriate skaliská pod stenou, reku nachytáme si trochu vitamínu D :) Neviem, či to však bol až taký dobrý nápad, nakoľko moje úbohé telíčko ešte toho roku slnko nezažilo. Nuž tak som sa trochu pripiekol. A čo?! :) Chalani sú o chvíľu pri nás, povyprávajú zážitky a dojmy my zas im a ide sa dole na pivko (teda len tí, čo môžu :/ )

Len v krátkosti ku „našej“ cestičke... Je to jedna z najkrajších, čo som kedy v Tatrách liezol. A to už som tam zo „tri“ cesty liezol :). Úžasná skala bez jediného lokra. Úchvatné tvary vodou vymytej skaly, štandy na lepených borhákoch, nádherná a logická línia, pekná expozícia, o tejto ceste môžem hovoriť len v superlatívoch :) Je to proste skvost. Je to naozaj cesta za odmenu!!!

Takže v skratke:

Kto: Viktor a ja

Kde: Široká veža

Čo: Motykova cesta

Za koľko: V

Ako dlho: 2 hod.

+ Daník a Miňo, Čerešňový pilier, V+

Zopár foto tu: https://photos.app.goo.gl/QkqCoKjTjrnZREKj9