Ako slniečka sa každoročne v lete presúvame pomaly po tatranských
chatách z východu na západ, nuž a tento rok prišiel rad na Popradské
pleso. Perfektná partia lezcov, turistov, bežcov alebo len priaznivcov
Horoklubu sa každoročne túla po našich krásnych horách, spoznáva (možno) nové
cesty, spomína (možno) na starých miestach, obdivuje krásy prírody, ale hlavne
žije pre to a robí to, čo ich napĺňa a robí šťastnými :). Kto bol,
ten pochopí a kto nebol, môže len banovať ;). Ako vždy sa mi ťažko bude
opisovať všetko čo kto zažil a preto ,ako vždy, pripájam len niečo z našich
zážitkov.
Deň 1.: Východný
Železný štít, Tilleho hrana, VII
Táto nádherná hrana, ktorá sa nachádza v hlavnom hrebni
Vysokých Tatier je zároveň aj najťažšou častou hlavného hrebeňa. U mňa
vzbudzuje obrovský rešpekt od času, keď som prvý krát videl jej fotky a to
som ešte netušil, koľko vzduchu môže mať človek „pod zadkom“ aj v takejto
krátkej ceste :). Mám síce nejaké zmiešané pocity okolo žalúdka (a možno aj
inde :D), keď Maťo vybral práve túto cestu, no na druhej strane som zas plný
očakávania a celkom sa teším. Po skorom rannom vsávaní na plese teda veľmi
nezdržujeme, len zhodíme prebytočné veci do sušiarne a ponáhľame sa (pod
slovom „ponáhľať sa“ u mňa však znamená, že ma asi o kolo predbehol
aj slimák) hore Zlomiskovou dolinou. Do Železnej brány nám to trvalo cca 2
hodiny a veru ma to trochu aj rozbabralo, no na tešení mi to aj tak
neubralo :)
1.Dĺžka cca 35-40 m, IV/V: Podľa informácií naliezame priamo
zo sedla ľavou stienkou samotnej hrany. Skala je dosť chladná, pršteky veru aj
trochu vykrúca :). No ako som sa všade dočítal, je to tam všetko dosť voľné.
Lezenie síce nie je náročné, no sústredenie sa na každý krok aby som niečo
nepustil dole je celkom slušné. Na skoby (keďže som jednu takmer vytiahol rukou
aj s blokom, v ktorom bola zabitá) sa radšej veľmi nespolieham
a istím kde sa len dá. Vľavo odo mňa je neveľká vežička (cca 2 m), ktorá
takmer levituje položená na 10 cm širokej poličke. Obchádzame ju sprava, ale
opatrne aby som ju nepustil na Maťa :) Asi 5 m nad nami je ďalšia vežička, na
ktorej je už štand (4 skoby, ale pozor!! Majú už čo to odžité :)
2.Dĺžka cca 50 m, VII: Nad nami je prekrásna hrana. Po
skobách ( vpravo od hrany) priamo po hranou hore až do miesta, kde sú dve skoby
vedľa seba. Nad nimi to začína byť zaujímavé, keďže v jedinom mieste, kde
by sa dalo čosi založiť, je zatemovaný čok bez lanka. Opatrne, hlavne jemne
ďalej asi meter po hrane, potom nepríjemný prekrok doľava do previsnutej špáry.
Tu odporúčam nepozerať sa dole :D. Ja som sa pristihol pri tom, ako som si sám
sebe vyprával každý nasledujúci krok. V previsnutej špáre sú dve skoby nad
sebou, potom už len na véééľmi vzdušnú hranu a ľahším lezením až pod
vežičku (štand- skoba+ nit s majlonou). Odtiaľ zlaníme na 2x tou istou
cestou späť na nástup do sedla.
Tilleho hrana je úžasná, krásna, exponovaná, no
u niektorých možno trochu nedocenená cesta. Aj keď svojou dĺžkou vôbec
nepatrí medzi tie „dlhšie“, je to povinná jazda a určite sa to oplatí
preliezť už len pre tú jej povestnú vzdušnosť :)
Deň 1. pokračuje
:) : Ošarpance, Staré časy, VI-
Zostalo nám ešte dosť času, počasie má byť dnes krásne
a keďže spíme na Popradskom, poškuľujeme po ďalšom našom realizovaní sa
:). V sedle teda pobalíme veci, rozlúčime sa s kamarátmi, ktorí nás
prišli pozrieť a hybaj ho ešte na prechádzku na Ošarpance. Máme tam ešte
totiž jednu cestičku, ktorú sme si nedali a vyzerá to, že dnes je ten
správny deň. S malou prestávkou na doplnenie tekutín sme zhruba za niečo
cez hodinku na nástupe a smerujeme rampou na nástup.
1.Dľžka cca 40 m, VI-: Cesta má spoločný nástup
s Plšekovou cestou, no zhruba v polovici dĺžky sa rozdeľujú. Ďalej
treba pokračovať vpravo popod Magické oko, jemne položenou platňou po ešte
jemnejších chytoch. Náramne mi to pripomína minuloročnú „levitáciu“ práve
v oku :). Štand je pod tenkou špárou v platniach. (PS. „Ďakujeme“
„ľuďom“, ktorý to liezli pred nami a nechali na štande „hnedý darček“. Áno
aj ja som sa bál. Ale aspoň som sa z toho neposral :/ ).
2.Dĺžka cca 40 m, V+: Zo štandu rovno hore malou špárou, kde
sa však prvé 3 metre nedá nič založiť. Netreba však panikáriť ako ja :). Stačí
sa pozrieť do paralelnej pravej špáry, urobiť ešte krok a založiť tutového
frienda :). Ja som to neurobil a takmer som tam nechal niečo podobné, ako bolo
na štande. Vrátim sa preto dole a pri mojom rozpoložení ma radšej Maťo
vymení a ide to on. Potom už len hore za nitom a ešte pár metrov na
spoločný štand s Plšekom.
3.Dĺžka cca 20 m, VI: zo štandu pokračujeme asi 7 m stienkou
priamo nad nami, nad ktorou už je ľahký terén, ktorý nás dovedie na rampu,
odkiaľ to dáme dole na jeden zlaňák, pobalíme veci a v rámci našich
kondičných možností sa ponáhľame za kamarátmi dole do doliny :)
Keďže nás zajtra čaká
ešte posledný pekný deň, vhodný na dlhšie túry, večer nijak pridlho
nevysedávame a po krátkej socializácii (tak do 23:00 :) pomaly utíchajú aj
vtipné príhody a osadenstvo sa poberá do svojich postelí.
Deň 2.: Malý Ganek,
Plesová sezóna, V+
V poslednom čase, sa nám v tejto stene nejak akoby
roztrhlo vrece s novými cestami, nuž a keďže sa aj nám doniesli do
uška správy o peknej skale, nie je čas strácať čas a o program na
dnešný deň je veru asi postarané :) Ráno teda vyrážame, kto by to čakal, opäť
hore Zlomiskovou dolinou no tentoraz do Rumanovej dolinky. Ja som tu bol snáď
len dvakrát a veru som už asi aj pozabudol, ako to je s boľavými
nohami ďaleko :) . Vybehneme ešte na Gankovú terasu, kde sa rozlúčime
s kamarátmi, ktorí sa vybrali do piliera na Veľký Gánek a hľadáme
smer v ceste Plesová sezóna.
1.Dľžka cca 50 m, V-: Jemne doľava popri členitom
diagonálnom vhĺbení, zhruba v jeho strede traverz doprava a krásnymi
vymytými platňami hore ku štandu (je ho vidieť z nástupu- červená slučka).
2.Dľžka cca 30 m, V+: Od štandu traverz asi meter doľava
a nad nami sa nám ukáže nádherná sokolíková špára (na väčšie friendy),
ktorá nás dovedie na 3. štand. Veľmi pekné a zaujímavé lezenie, ale pre
toho, kto to vie :D
3.Dľžka cca 40 m, V+: zo štandu jemne doprava, potom späť
doľava na vežičku nad nami. Z nej rovno hore (skoba) pod previs, ktorý
diahonálne pretína trhlina, kde je nit, ale teda dočiahnuť ho, je celkom zábava
:) Potom už len pár metrov ľahším terénom na príjemnú trávnatú policu.
4.Dľžka cca 50 m, V+: Nad nami je logický kút, ktorým cesta
vedie ďalej. Tu to už však začína byť trochu zamachované a treba už dávať
pozor. V prvej polovici kúta sme použili nit (treba predĺžiť) z ľavej
cesty, potom ešte kus hore a pred nami sa nám kút začína ako sprevisovatievať
:D (skoba a cca 2-3 m nad ňou nit) . Najprv som sa na Maťovom slovníku aj
trochu chcel baviť, no keď som videl aj niektoré jeho nekoordinované tanečné
kreácie s batohom na chrbte, keď sa snažil vyprostiť z komínového
zovretia, veru som už aj sústrediť začal :) Aspoň že mal ten nit zapnutý niekde
okolo kolena. Ak to pôjdete s batohom, nenatrepte sa do komínika. Radšej
meter- meter a pol vpravo stienkou :)
Na vežičke nad cesto je posledný štand, odkiaľ sa dá
pohodlne zlaniť späť na nástup. Keďže však Maťo ešte nebol na Gankoch, my sme
sa rozhodli pokračovať ďalej po hrebeni smerom na Malý a Veľký Ganek. Tu
už stretávame oddielových kamarátov a hneď sme zas veselší. Pomaly teda
všetci zostupujeme „normálkou“ do Gankovej štrbiny, odtiaľ dole žľabom na terasu
po ktorj už vedie znateľný chodníček popod Rumane štíty až takmer po Zlobivú.
Potom už len zbehnúť dole ďalším žľabom späť do Rumanovej dolinky a pomaly
sa poprepletať šutriskami (asi 3x sme medzi nimi zablúdili :D) naspäť do
Zlomiskovej ku Ľadovému potoku. Tu sa zas postretávame s našimi, trochu
odfúkneme, jemne osviežime ubolené hnáty a hybaj ho dole „medzi ľudí“ :)
Na zajtra si pre nás príroda pripravila ochladenie
a vraj aj dážď, tak práve tento večer môže byť ten správny na kultúrne sa
vyžitie :) Nechcem tu veľmi rozmazávať, ako to vyzerá, keď sa stretne oddielová
takmer rodina v počte takmer 40 kusov, no kto nebol, naozaj mu môžu zostať
len oči pre plač :). Príhody, vtipy, rozprávanie, pár gitár, dobrá nálada, telá
síce ubolené, no myšlienky vyčistené, spevníky pripravené, hlasivky naladené
a sudy s pivom naštartované a do hlbokej noci pre nás otvorené
:)
Deň 3.: Čakanie na
dážď :)
Väčšina z nás ráno vstáva trochu opatrnejšie, ako
inokedy :) Je škoda, že niektorí už musia odísť domov, no keďže je predpoveď taká,
aká je, ani sa niet čo čudovať. Pár z nás sa ešte odváži ísť aspoň do
steny Ostrvy, niektorí na vychádzku na Kôprovský, tí odvážnejší liezť na
Mengusovskú vežičku a my ostatní už len natiahnuť pár dĺžok okolo
Popradského plesa :). Škoda však. Rozpršať sa akosi nechcelo. No keď už sme sa
rozhodli, do steny sa nasilu trepať nebudeme. Radšej trochu predriemneme
a večer ešte (už však asi len v polovičnom počte) zvyšky podojedáme
;)
Potom už len pobaliť a skoro ráno aj toto krásne
opustiť :( Plán však bol splnený. Zaumienené bolo vylezené, naštudované bolo prejdené, donesené
bolo zjedené a všetko bolo vypité :).
Kamaráti, ja vám ďakujem, že môžem pár chvíľ do roka tráviť
s takýmito členmi :). Mirkovi za to, že nestráca pevné nervy pri
organizovaní, gitaristom za staranie sa o atmosféru, iným zas za tie
krásne príhody. Aj keby som chcel, neviem tu asi vymenovať všetkých. Som rád,
že práve tie najkrajšie chvíle som mohol tráviť práve s tými ľuďmi ;)
Takže za mňa len jedno veľké ĎAKUJEM a dúfam, že čoskoro bude zas možnosť
prežiť ďalšie takéto príjemné chvíľky ;)
Takže v skratke vylezené:
Maťo a ja:
Východný Železný štít, Tilleho hrana, VII, 1,5 hod
Malý Ošarpanec, Staré časy, VI-, 1,5 hod
Malý Ganek, Plesová sezóna, V+, 2 hod, + pokračovanie
hrebeňom cez Ganky II/III, 1 hod
Priatelia, takže už je konečne
hotovo. Ako som ešte na jeseň minulého roka sľúbil, že do začiatku mája
pripravím na horných skalách sektor, kde bude možné učiť sa lezeniu, no hlavne
učiť sa relatívne bezpečne, tak sa nám to podarilo. Cesty sú pripravené,
vylezené, sem tam však ešte treba zamiesť prach z poličiek. K dispozícii
je tu celkom 8 cestičiek obtiažnosti III až V- a počet BH tak akurát aby to
bolo bezpečné. Dúfam, že to bude obľúbené výcvikové
centrum nie len pre začínajúcich lezúňov :)
