Upozornenie: Podobnosť mien a osôb v tomto
krátkom príspevku (ak ste ju náhodou niekde našli) je čisto náhodná a za
normálnych okolností sa osoby, spomínané nižšie, správajú v celku
normálne. T.j. pacujú, majú rodiny, nevisia kade tade, sprchujú sa, vedia jesť
z tanierov aj za použitia príboru, ba dokonca takmer všetci z dole
spomínaných osôb sú aj celkom normálni ľudia :)
Predĺžený víkend v Tatrách? Niečo úžasné. Ťažko sa dá
len pár slovami opísať, čo všetko tam môže skvelá partia ľudí zažiť. Toho roku
začal Mirko zháňať ubytovanie o čosi skôr, no aj tak je všetko takmer
beznádejne plné. No podarilo sa a vyše 3 mesiacov sa už všetci tešíme na
Zbojníčku. Ja osobne si preto celé leto nechávam steny v okolí chaty na
týchto pár dní a modlím sa aby počasie vydržalo. No Mirec má tam hore asi
nejaké dobré známosti a ako vždy, vybavil to úžasne :)
V sobotu ráno pred siedmou sa stretávame všetci na
dohodnutom mieste a v jednej ruke stískajúc vytlačených sprievodcov
a v druhej „za igelitku dobrej nálady“, vyrážame , niektorý
lanovkou a iní zas pešo, smer Veľká Studená dolina. Tá dlhá cesta hore sa zrazu
stáva dlhým rozprávaním, smiechom, prekáraním, povzbudzovaním, radením,
vysvetľovaním, nabádaním... kiež by každá cesta dolinou ubiehala takto rýchlo
:) Len ťažko viem písať o všetkých, kto a čo zažil a preto aspoň
niečo málo z mojich dojmov a z toho, čo sa mne podarilo zažiť
a opáčiť.
Deň prvý: 29.08.
Prostredný hrot, Poustevnická, IV+ A1
Cestou dolinou chceme s Daníkom využiť nie až tak
vzdialenú a nie veľmi vyhľadávanú JZ stenu Stredohrotu. Najskôr však za
mostíkom cez potok musíme nájsť nejaké priechodné miesto cez kosodrevinu, čo
zas nie je až taká sranda. Po asi pol hodine brodenia sa miestami až takmer
nepriechodnou kosodrevinou, sa nám konečne podarilo priblížiť sa ku stene.
Našim plánom bola cesta Tatarka- Gibas, no keď vidíme, čím by sme sa mali ešte
plahočiť a hlavne aký sme už teraz doškriabaný, vyberáme si alternatívu
„B“ a to Poustevnickú (Ľavý pilier)... Pri pohľade do schémy asi nie je čo
riešiť. Príjemne vyzerajúce „obtiaže“ nás iba presvedčia, že sme si asi dobre
vybrali. Prvá dĺžka bolo celkom pekné polezenie, no v druhej sa to asi
začalo. Schéma a aj stará skoba Daníka ťahajú do (vraj) 4+kového kúta. V kútiku
je však priveľa trávy a len veľmi slabé možnosti istenia. No a samozrejme
načo sú nám skoby do štvorkovej cesty... však áno?!... :D Daník preto
traverzuje velice príjemnou platničkou (tak cca V+) a štanduje. Už tu som
sa celkom slušne zabavil, keď som sa za ním snažil dostať :) V tretej dĺžke sa
nám ukazuje viac smerov, kade by to išlo, no do pukliny bez stupov sa mne moc
nechce a preto leziem platňou povedľa (cca VI-), ktorá sa ukázala asi ako
najkrajšia dĺžka cesty. V štvrtej dĺžke trochu maturujeme nad smerom,
ktorým treba ísť, ale ako je naším dobrým zvykom, aj keď zablúdime, furt sa potom
nejak trafíme :) Táto dĺžka je len za IV+, no Daníkovi sa akosi nedarí. Po
hodine vysedávania v štande, istenia a skorom rannom vsávaní, sa
u mňa prejavuje nedostatok spánku a hlava sem tam padá pod „ťarchou“
ultraľahkej prilby, až kým ma nepreberie čarovná vetička: „Dávaj bacha...“ :)
Tá ma preberie a načisto pochopím, až keď za nim naleziem do dosť
rozbitého a zatrávneného kúta. V piatej dĺžke už len opatrne pretraverzovať
do pravého kúta (ale ide to aj kútom rovno nad štandom, ak by sa tam niekto
vybral), nim hore ešte jeden a pol dĺžky lana (cca III+) a sme na štande s krásnym novým
borhákom :) Odtiaľ sa dá na tri dĺžky pohodlne zlaniť naspäť na nástup. Teda
pohodlne, kým sa vám laná neseknú, ale nie že by som chcel čerta na stenu
maľovať. Ja reku len že občas to, čo sa môže stať, sa aj stane :D Po niečo cez
piatich hodinách sme šťastne dole a ak sa nám podarí späť cez kosovku
dostať bez ujmy, snáď aj večeru na chate stíhame :)
Večer na chate sa všetci stretávame a ako to už býva
dobrým zvykom, tie príhody kým každý porozpráva, čo sa mu za dňa prihodilo,
podarilo ba dokonca možno aj nepodarilo, sú vždy také krásne, veselé (aj keď
horolezecký humor chápe asi len horolezec) a ťažko sa od dobrej partie
odchádza. Ráno nás však čakajú ďalšie zážitky a preto už pred polnocou
všetci nesmelo pochrapkávakú a slintajú vankúše ba poniektorí už aj
z druhej strany :D
Deň druhý: 30.08.
Ostrý štít, Ostrie JZ piliera, V
Ostrý štít mňa osobne, svojimi stenami, piliermi, nádhernou
pevnou a vodou vymytou skalou, ešte nikdy nesklamal, preto naše kroky vedú
v tento nenormálne teplý deň práve sem. Na základe odporúčaní kamarátov
sme si vybrali práve JZ pilier. Hneď po príchode pod stenu sa vytešujeme
z úžasných tvarov, ktoré vie len sama pani príroda vytvoriť. Hodíme si
teda do batôžka pol litra vody (pre dvoch na niekoľko hodín :) ), lekárničku
a po jednej tyčinke a ani sa nenazdám a už aj som prilepený vo
vaničkách a pomaly stúpam v ústrety vrcholu. Prvá dĺžka (V cca 25 m)
začína krásnym popoliezaním v hladkej skale, ktorá sa však dosť zle
zaisťuje. Pod nie veľkým previsom je skobka a za ním pekná špárka, kde to
už je zas fajn. Schovávam sa za veľký skalný blok, kde je prvý štand (červená
skoba + niečo treba aj priložiť). Do druhej (tiež V cca 15 m) nastupuje
Daník s dosť rozpačitými pocitmi niekde v oblasti špičiek prstov
v lezečkách :) Je to krásna pevná platňa, ktorá je takmer kolmá.
V tretej dĺžke (IV cca 40m) by som mal prejsť jemne na ľavú stranu piliera.
Ako som však zistil, niektorí máme asi s jemnosťou trochu problém
a šibol som to takmer cez Košice :D. Zo štvorky sa razom stáva nepríjemná
5 až 6-ka po machom obrastenej skale a dosť slabými možnosťami istenia.
Spučil som sa teda nejak a aj na silu sa mi podarilo vrátiť späť na pilier
pod nádherne vyzerajúci kútik, kde som už radšej zaštandoval a mal pri istení
aj úžasného spoločníka. Prišiel ma pozrieť motýľ (POZOR. Fakt som bol
triezvy!!!), ktorý mi fúkal moje ubolené nohy (len dúfam, že to chudák prežil,
bo by mi ho bolo veľmi ľúto :) Štvrtú dĺžku (III+/IV cca 40m) si už Daník len
vychutnáva príjemnú expozíciu a oddychové lezenie. Piata dĺžka (V- cca
40m) začala nie ťažkým kútikom, potom už len hore stienkou so skobou asi 7 m
a končila príjemným vyklusaním tesne pri hrane pilera. Tu stretávame
kamarátov Boca a Peťa z Motykovej cesty a hneď nám je veselšie. Potom
ešte asi dve dĺžky (cca po 70-80m) bežeckého terénu (II/III) a už aj sme
na vrchole, kde sú ďalší naši kamaráti Mirko, Jarko a Maťo :) Využijeme preto
spolupatričnosť horolezca a v spolupráci ich a našich lán sme
asi o 20 minút už zlanení pod stenou, kde dopijeme všetku vodu, čo máme
a aby nás nešlaktrafil, bežíme sa trochu ku plesu osviežiť.
Večer na chate prebieha veľmi podobne, ako predchádzajúci
a v podstate ako každý večer so skvelou partiou ľudí. No. „Ľudí...“
Horolezcov... :D Akurát že sa ku nám pridávajú ešte ďalší naši, ktorý prišli
len dnes, priniesli čerstvé zásoby odčervovacích prípravkov a iných
pochutín, takže zas je o zábavu postarané :)
Deň tretí: 31.08.
Široká veža, Pánska jazda, VI
Zopár ľudí v tých teplotách a po prelezení pár
ciest už pre bolesti prstov na nohách ani neobuje lezečky a preto nastáva
malé prečíslenie. Ku nám sa pridá Peťo Čé a už aj rozmýšľame, že kam teda
ráno vyraziť. Tak prečo si nevybrať niečo symbolické? :) Ide sa teda smer
Široká na Pánsku jazdu. Široká veža patrí svojou nádhernou južnou stenou
taktiež medzi skvosty lezenia a keďže cesty ako Klasika, Motyka, Čerešňový
pilier... už máme všetci prelezené a pri návale kobyliek z nášho
klubu sú aj tak takmer vždy obsadené, táto cesta nám padne náramne vhod. Aby
sme sa nemuseli furt preväzovať, dohodli sme sa, že polovicu potiahne Daník a druhú
ja. Prvá dĺžka (IV+ cca 35 m) vedie pekným kútom v pevnej skale, kde si
všetci krochkáme. Druhú (IV+ cca 20m) sa Daník rozhodol trochu skrátiť. Pokračuje
ešte pár metrov kútom, potom traverz pod puklinu vedúcu k previsu.
V tretej dĺžke (VI cca 45 m) je to už celkom slušné lezenie. Všetci sme si
mysleli, že kľúčový bude previštek, no bolo práve kúsok pod nim v škáre.
Za previsom jemný traverz (vraj za III ale my sme tam nič okolo tej obtiažnosti
nenašli, všetko bolo viac) a hore vzdušnou platňou. Teda už sme aj my na štande
báli, čo tam hore budeme dorábať, keď Daník začal nad nami fučať :) Ja som teda
mal aj na druhom konci bobky :D Pred štvrtou dĺžkou sa už preväzujeme
a konečne si idem aj ja zaliezť. Ďalšie dve dĺžky sú však už len príjemným
popoliezaním (najprv IV+ potom tak max do III), preto vyzúvame spuchnuté nohy
z lezečiek a v topánkach to hore vybehne ešte rýchlejšie. Na
vrchole ešte stretneme Peťa s Mirkom a po takmer dvojhodinovom
kvasení a čakaní na Jarka s Maťom, keď už sme úplne vyčerpali fľaše
s vodou a už sme načali aj studnicu vtipov (teda už nás aj bruchá
boleli a od svalovice to teda nebolo) ideme pomaly dole. Do ďalšej cesty
sa nám už v tomto pekelnom teple akosi nechce, preto ideme naše úbohé
telíčka radšej aspoň trochu ochladiť ku vode.
Pred večerou však ešte všetci pozeráme do steny Širokej
a čakáme parťákov. Keďže sa nevracajú a stmieva sa už trochu skôr,
vyráža im Viktor s Jarkom, vybavený vodou a čelovkami, naproti a nakoniec
ich stihnú ešte za vidna. Všetko teda dopadlo dobre, ba dokonca sa na chate
zjavila aj neočakávaná návšteva, ktorá ešte viac prispela ku dobrej
nálade, nuž a smiech a štandardné
príhody ešte viac rozprúdili zábavu. Dojeme preto, čo ešte máme, dopijeme
zvyšky, ktoré sme si hore vyniesli, poniektorí vydržia hádam aj do polnoci
a keď už nie je čo, dolina zrazu stíchne. Treba si predsa ešte trochu
pospať, keď že zajtra je možno ešte trochu času, voľačo skúsiť vyliezť.
Deň štvrtý: 01.09.
Javorový štít
Čas ubehol ako voda. Niektorí odišli a my, čo sme
zostali, chceme skúsiť ešte niečo okolo chaty poliezť. Väčšina z partie sa
chystá buď do Javoráku alebo na Streleckú vežu. Vietor ráno fičí ako besný
a turbína na chate vydáva veľmi zaujímavé zvuky, pripomínajúce skôr
štartovanie superbikov niekde na veľkej cene. Dnes sa ku nám pridá Ľudko
a vyberáme si cestu platňami na Javoráku. Stúpame teda pomaly pod cestu.
Nie je sa kam ponáhľať. V Keleho pilieri už sú dve dvojky. Zakývame im
a pokračujeme ešte trochu ďalej na JZ hranu, kde by mala začínať naša
cesta. Nástup sme našli takmer ihneď. Vybalíme batohy, naviažeme sa a ide
sa na to. Začíname pekným kútikom (III+), ktorý ma vyvedie na trávnatú policu.
Nado mnou je pekne vyzerajúca platňa, no keďže som si nie istý, či mi vydá
lano, štadujem radšej tu. Ľudko a Daník doliezajú za mnou. Vyberám schému
aj nákres a snažíme sa nájsť ďalší postup. Platňa mi však vôbec nepripadá
ako trojková a keď skúsim ísť na hranu, hneď ma vietor vráti späť. Tade ja
nejdem! Platňa zamachovaná a dosť zlé možnosti istenia. Na hrane vietor, ktorý
vyráža dych a tak sa mi zdá, že mi odfúkol aj posledné zostatky morálu.
Pozerám dole na chalanov... Nejdem! Poďte buď vy alebo poďme dole. Nakoniec
vyhrala možnosť „B“ a zlaníme jednu dĺžku dole. Som z toho trochu
smutný, no aj toto sa občas stáva. Pobalíme teda veci a ideme aspoň niečo
malé ešte zjesť a vypiť na chatu, kde počkáme chalanov a potom už len
tá cesta dole... Ťažko sa odchádza. No snáď zas niekedy... :)
Páni, ja Vám týmto veľmi pekne ďakujem, že ste to zas
spáchali (hlavne teda Mirkovi). Viem, koľko trpezlivosti treba na požiadavky vyše
dvadsať ľudí :) Kiež by sa takáto akcia
podarila aj častejšie a je asi jedno kde by to bolo. S takouto
partiou sa totiž dá ísť snáď všade na svete. Nie je hádam miesta, kde by so
skvelými ľuďmi nebolo dobre. Nuž a keď sa ku tomu pridá ešte tá nádherná
atmosféra hôr, to už nie je čo riešiť. Z takýchto zážitkov budem ešte dlho
žiť a čerpať silu aj v „normálnom“ živote :) Za mňa teda jedno veľké
ĎAKUJEM!!! :)
Viac foto:
https://photos.app.goo.gl/E2pbXmqtSTMLujDn6
Krátky zoznam vylezených ciest:
29.08.:
Stredohrot, Poustevnická (V)- Daník, Peter P
Javorák, Keleho pilier (IV/V)- Mirko K, Jarko, Maťo ; Peťo
M, Ivo F
Ostrý štít, Lopata (V)- Peťo B, Maťo M, Lydka
Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Maťo M, Michal, Duško
Strelecká veža, Pravý pilier (V)- Viktor, Ľudko
Strelecká veža, Páleníček (V+)- Peťo Č, Riško
Široká veža, Čerešňový pilier (V+)- Peťo B, Peťo S, Miňo
Široká veža, Motyka (V)- Paťo B, Miňo
30.08.:
Ostrý štít, JZ pilier (V)- Daík, Peter P
Ostrý štít, Lopata (V)- Mirko K, Jarko, Maťo
Ostrý štít, Motyka (IV)- Peťo M, Boco ; Vitor, Ľudko
Javorák, Kele (IV/V)- Rudo (solo)
Javorák, Prave rebro (IV)- Rudo, Ivo
Široká veža, Čerešňový pilier (V+) + Motyka (V)- Peťo Č, Riško
Malý Ľadový, cesta k slnku (V)- Michal, Duško
31.08.:
Široká veža:
Pánska jazda (VI)- Daník, Peťo Č, Peter P
Čerešňový pilier (V+)- Mirko K, Peťo M
Klasika (IV/ V-)- Jarko, Maťo ; Boco, Ivo F ; Maťo M, Michal
Motyka (V)- Maťo M, Michal
Javorák, Septembrová (VI+ (V+/A1))- Rudo, Mirko Č
Javorák, Kele (IV/V)- Viktor, Ľudko
01.09.:
Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Mirko K, Jarko, Peťo M
Javorák, Kele (IV/V)- Peťo Č, Riško ; Maťo M, Michal
Určite som však na niečo a na niekoho zabudol.
Ospravedlňujem sa :) Napísané je len to, čo si pamätám alebo mi bolo nahlásené
:)
Pod stenu prichádzame dosť neskoro. Veď kto by sa ponáhľal,
keď v doline svieti slniečko a tými výhľadmi by sa človek kochal aj
celé dni. Fotíme stenu, hľadáme líniu, stále niečo jeme a keď je už všetko
vybavené, nahodíme sa do gala a niečo pred jedenástou nastupujeme. Prvé
tri dĺžky vedú peknou, nie ťažkou rampou, ktorá vyzerá, že je sem tam aj trošku
zatečená. 1. Dl.: V prvej sa to ešte nejako aj dalo. 2. Dl.: No druhá je
veľmi zaujímavá. Voda z topiaceho snehu, ktorý napadal pred týždňom tam
hore, začína byť už trochu nepríjemná a hlavne hore potokom sa dosť zle
lezie :). Čo čert nechcel ešte sa mi asi po 40 metroch sekli laná, takže som si
to musel nie len vyliezť, ale aj kúsok zliezť a radšej zaštandovať :)
Aspoň že to bolo ľahké. 3. Dl.: Tretia dĺžka pokračuje ešte asi 20 metrov
rampou a potom už odbáča (za hladkou platňou po pravej ruke) doprava,
peknou členitou platničkou, smerom na trávnatý pás (presne podľa sprievodcu).
A čo čert nechcel padá hmla. Pilier už nevidíme a už vôbec netušíme,
kade teraz. 4. Dl.: Naliezam. Líniu asi len tuším. Po pár metroch sa však strácam
v hmle a už len vyberám miesto, kade asi tak... :) 5. Dl.: Po pár
metroch už nie je vidieť ani Daníka. Táto dĺžka je však asi najkrajšia. Keď som
za ním doliezol, celkom ma aj mrzelo, že to nevyšlo na mňa :) Pekné lezenie
v pevnej skale, logickým kútikom na pilieri... 6. dl.: Zo štandu odliezam
mierne doprava do veľmi peknej, len škoda že krátkej, platničky. Potom už len
hore systémom kútikov a políc na ďalší štand. 7. a 8. Dl.: Tu je to
už len ľahké popoliezanie miestami tak III a preto vyzúvame lezky
a obúvame topánky. Daník sa však akosi rozbehol. Dačo kricí... a ja
mu reku: ešte 7 metoooov... :) Očividne nepočul. Lano došlo, leziem za ním.
Nakoniec to bolo ešte 70 mertov... :D No dal to už rovno na vrchol, nech sa
nemusíme motať... 
