Veru je to už pár týždňov, čo som bol prvý krát v stene
Širokej. Práve vtedy som poškuľoval po jednej nádhernej cestičke, ktorá sa
vyhrievala na slniečku v jej úžasnej južnej stene. Trvalo to však dosť
dlhých päť rokov, kým sa mi podarilo zohnať niekoho, kto bol ochotný do nej
ísť. Nakoľko je to jedna snáď tých najklasickejších ciest, všetci ju už buď
liezli alebo tam ešte nechceli ísť (aj keď neviem prečo).
Čo čert nechcel / alebo chcel, v piatok, keď už som sa
pomaly zmieroval s tým, že ani tento raz z toho zas nič nebude, zvoní
telefón a na druhej strane mi Viktor oznamuje, že aj keď to už dávno
vliezol, pridal by sa. Konečne sa niekto našiel :)
Ráno ma nie veľmi tešil skorý odchod, no kvôli možnosti
zrážok odchádzame z Bystrice o štvrtej v zložení 2 ks (Daník
a Miňo) + 2 ks (Viktor a ja). Po štandardnej pumpovej káve už
o šiestej vyrážame zo Smokovca v ústrety peknému dňu. Po troch
hodinách už sedíme pod stenou, rozlúčime sa s partiou DaM, ktorý sa
vybrali do Čerešňového piliera, dáme ešte malý bufetík a pomaly vyrážame.
Trochu ma prekvapilo, koľko snehu je ešte pod stenou. Treba sa nám prebrodiť
asi 50 m snehovým poľom ( v polobotkách celkom fajn :), no potom už
nakúkam do úchvatne tvarovanej skaly (mištičky). Do prvej dĺžky´(IV) nastupujem
ja. Krochkám si slasťou pri každom jednom kroku. V pár „mištičkách“ je
síce trochu vody, no ostatné je úplne suché a v úžasnej kompaktnej
skale všetko drží, ako má. Druhá dĺžka (IV-V) nie je o nič horšia ani
menej pekná. Tu si zas pokrochkáva Viktor :) Do tretej (V/IV+) nastupujem zas ja. Trochu(3m) rovno hore,
potom traverz popod previštek do krátkeho komína no v ďalšom štande
nestojím a spojím dĺžky(3.+4.) do jednej. Nuž a posledná (IV+-V),
naša štvrtá inak piata, je zas Viktorova. Potom už len asi 100 m ľahkého terénu
III-II a sme hore. Na vrchole sedíme a jašteríme sa na slniečku po
presných dvoch hodinkách.
Zbehli sme dole a keďže chalani boli ešte v ceste,
po malom bufete sme sa vytiahli ako hady na vyhriate skaliská pod stenou, reku
nachytáme si trochu vitamínu D :) Neviem, či to však bol až taký dobrý nápad,
nakoľko moje úbohé telíčko ešte toho roku slnko nezažilo. Nuž tak som sa trochu
pripiekol. A čo?! :) Chalani sú o chvíľu pri nás, povyprávajú zážitky
a dojmy my zas im a ide sa dole na pivko (teda len tí, čo môžu :/ )
Len v krátkosti ku „našej“ cestičke... Je to jedna
z najkrajších, čo som kedy v Tatrách liezol. A to už som tam zo
„tri“ cesty liezol :). Úžasná skala bez jediného lokra. Úchvatné tvary vodou
vymytej skaly, štandy na lepených borhákoch, nádherná a logická línia,
pekná expozícia, o tejto ceste môžem hovoriť len v superlatívoch :) Je to proste skvost. Je to naozaj cesta za odmenu!!!
Kto: Viktor a ja
Kde: Široká veža
Čo: Motykova cesta
Za koľko: V
Ako dlho: 2 hod.
+ Daník a Miňo, Čerešňový pilier, V+
Zopár foto tu: https://photos.app.goo.gl/QkqCoKjTjrnZREKj9
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára