Ešte minulý týždeň, keď sme liezli Gálfyho cestu, sa mi podarilo nakuknúť do úžasného žľabu hneď vedľa. Hneď ma zaujala.
V piatok teda doma vybavujem opušťák a hneď obvolávam všetko, čo má ruky, nohy a zháňam niekoho, kto by bol ochotný so mnou ísť. Teda toľko výhovoriek som už dávno nepočul :) Asi po ôsmich pokusoch sa mi potvrdil Peťo Buček, tak sa rýchlo dohadujeme, kto a čo berie a kedy vyrážame. Tento týždeň nemám až také smelé plány aby sme vyliezli viac ciest. Z časti pre to, že je to trochu ťažšia a dlhšia cesta a z časti pre to, že vyrážame o hodinu neskôr.
Do steny nastupujeme okolo pol desiatej. Prvé dve dĺžky sú na snehu cca 35 – 55° preto ideme sólo. Prichádzame pod skalný prah, ktorý od spodu pôsobil famózne. Už nevyzerá až tak ťažko, no radšej robíme tutový štand. Naliezam. Nejak prituhuje a začínam mať nejaké divné pocity okolo zvieračov :) Našťastie je tam stará skobka, ktorú okamžite cvakám, nad ňou slučka (tiež som neodolal:) a kus nad tým zakladám ešte, pre istotu, jedného priateľa :) Dolez do štandu je ešte po strmom snehu (cca 50-55°) tam je ďalšia skoba, no treba ho radšej ešte priistiť. Ďalšiu dĺžku ide Peťo a je len po strmom snehu. V našej tretej je zas ďalší sklaný prah. Dohadujeme sa, že ak to bude ľahké, vybehnem to a doberiem ho len tak cez plecia. Chvála bohu ma osvietilo a po dolezení hľadám miesto na tutový štand. Peťovi pri preliezaní prahu akosi uleteli nohy a veru aj voľajaký bledý prišiel ku mne :) Preto ďalej už len istiť!!! Peťo dal ešte jednu dĺžku a idem zas ja. Po natiahnutí komplet 60 m, ruší jeho štand a lezieme kúsok súčasne až po ďalši skalný prah. Medzi nami je stále niekoľko istení, no keď mi začal dochádzať materiál, zas sme museli štandovať. Potom už len jedna ľahká dĺžka za roh a posledných cca 150 m je to už len choďák po suti až na vrchol. Hore sme nejak prekvapení, ako nám to šlo fajn a hlavne rýchlo. Dáme malý bufet, poniektorí doplnia proteíny :) a valíme na Popradské, dať pivec a kávičku. Cestou ešte stretávame Jožka a Mary Sámelovcov, ktorí šli žľab vedľa Banána.
Ešte niečo k podmienkam: Boli perfektné. Sneh pevný, skala čistá, trávy a glazúrky držali ako šialené :) Nad nami jasno, teplota okolo 2°C a len slabý vetrík. Proste pasia žiť :)
Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Peter Buček
Kde: Vysoké Tatry, Tupá
Čo: Superculoir
Za koľko: IV, sneh 50- 70°
Ako dlho: 4 hod
Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMAiAPvzK6dEmEL8-dTeDBjv-zXHhp6CRVnRAUm
https://photos.app.goo.gl/GkNw9ey8LcSNXniXA
