Pred posledným februárovým víkendom bolo dosť ťažké sa rozhodnúť, či využiť posledný víkend na lezenie v Ďumbieri alebo vybehnúť do Tatier. Nakoniec to teda nejak vypálilo na tie Tatry. Keďže som už raz chcel skúsiť na Tupú Galfyho rebro, no pre zlé podmienky sme sa vtedy museli vrátiť, bolo treba, dať si do poriadku staré resty a po dlhom vyjednávaní sme sa teda rozhodli pre túto cestu.
Počasie nám malo priať a také dobré podmienky na lezenie som v zime o takomto čase snáď ešte ani nemal.
Niečo po šiestej vyrážame s parkoviska Popradské , pred siedmou sme už na chate okolo 7:45 už pod stenou. Mali sme taký tichý ciel, skúsiť vyliezť 2 cesty, no prvé dve dĺžky nás trochu zdržali. Preto všetko, čo sa dá lezieme súčasne. Keďže sme boli cca v polovici cesty a čas trochu pokročil, vyzeralo to, že sa nám to asi nezdarí. Preto upravujeme tempo, dávame malý bufet a pokračujeme pozvoľna. Vyzerá to, že na vrchol je to už len nejakých 150 metrov ľahkého terénu a nejaké 2 dĺžky lezenia. Nakoniec však všetko ideme súčasne a trojkovú obtiažnosť vo výleze sme ani nepostrehli. Veru nedalo sa to ani porovnať s trojkou v spodných dĺžkach.
Na vrchole sme o 12:35 a keďže sme sa dohodli, že ak to stihneme do 12tej, pôjdeme ešte druhú cestu, dáme oddych, posedíme na slniečku, niečo zjeme a pomaly zostupujeme. Druhú cestu sme už teda nešli.
Na Popradskom dávame ešte malý obed a pálime domov.
Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Peter Salbot
Kde: Vysoké Tatry, Tupá
Čo: Rebro Gálfy, Andráši
Za koľko: III podla mňa III+
Ako dlho: 4,5 hod
Heslo dňa: Ja už konečne chcem liezť po rukách... J
Viac foto tu:
https://photos.app.goo.gl/P6ReqUMjvJtizEhi9
https://photos.app.goo.gl/P6ReqUMjvJtizEhi9
