Už od utorka sme číhali na podmienky a vymýšľali plán na ďalší výjazd. Nakoniec padla voľba na piatok a Bielovodskú dolinu.
Už pred pár rokmi som na nete našiel nejaké fotky z Mlynárovho veľkého žľabu a už vtedy mi učaroval. O to viac som bol rád, že sme sa vybrali do tejto, trochu vzdialenejšej, časti našich krásnych Tatier.
O tretej ráno odchádzame z BB a niečo pred šiestou opúšťame pohodlie auta na Lysej Poľane. Cez Bielovodskú, pod nástup nám to trvalo cca 2,5 hod. Pod stenou dáme malý bufet, nahodíme na seba vercajch a o deviatej naliezame.
Už pri vstupe do žľabu na nás panajú malinké krištáliky ľadu, čo značí, že slnko, ktoré pečie do okolitých skál, sa nám ešte môže postarať o zábavu.
Prvú polovicu žľabu ideme sólo a malé ľadové výšvihy netreba istiť. Škoda len, že sa začínajú objavovať malé spontánne lavínky z mokrého snehu. V strede žľabu, pod kľúčovým ľadovým výšvihom sa však pustila trochu väčšia, ktorá mi teda na morále nejak nepridala. Na malé potoky snehu, ktoré tiekli žľabom sa ešte zvyknúť dalo, no toto pripomínalo sôr malý vodopád. Aj svojim zvukom.
Počkali sme, kým to prefrčí, naviazali sme sa a ľad sme prebehli rýchlo. Nad nim boli skaliská osvietené slnkom, z ktorých padal topiaci sa sneh a ten bral so sebou aj ten zo žľabu.
Od tohto miesta to už bolo relatívne super. Už len strmé snehy, jeden malý mixový výšvih tak za II a po štyroch hodinách sme v sedle. Viktor a ja sme boli neskutočne radi, že pred nami išiel Daník s Peťom a prešľapali nám stopu.Klobúk dole pred Daníkom, ktorý zapol forsáž a drel hore ako buldozér :). V sedle dáme malé občerstvenie a ideme si ešte vybehnúť na vrchol (cca II). Teda poviem vám, tie výhľady odtiaľ stáli za to. Niečo neskutočné. No hlavne keď sa človek pozrie dole a 800 metrov priamo pod sebou vidí nástup... Až vtedy som si uvedomil veľkosť tejto steny.
Trochu sa pokocháme a vraciame sme sa späť. Rozhodli sme sa zostúpiť do Žabej Bielovodskej dolinky, lebo žľab vedúci dole, nebol vystavený až takému výpeku a preto tam bol o veľa stabilnejší sneh. Od Žabích Bielovodských plies vedú dole nejaké stopy, ktoré nám pomohli sa zorientovať a nájsť správnu cestu. Inak by sme asi trochu hubárčili :) Aj keď sme sa trochu obávali, či to vôbec stihneme všetko za vidna, po jedenástich hodinách makania sme už na pivku v Lysej :)
Ešte snáď niečo k podmienkam:
1.) Pred nami to, podľa informácií chalaniska z bufetu na Lysej, liezlo tento rok asi 9 ľudí a podmienky mali super. My sme sa brodili od členkov až po kolená. Je to zrejme tým, že sme nastúpili trochu neskôr, ako bolo zdravé.
2.) Pozor na spontánne lavíny. Pri odmäku sa to sype celkom slušne. Radšej nastúpiť o siedmej a bude to v poho :)
Takže v skratke:
Kto: Daník, Peťo B., Viktor a ja
Kde: Bielovodská dolina, Mlynár
Čo: Veľký Mlynárov žľab
Za koľko: ľad 2/3 sneh do 60°
Ako dlho: žľab 4 hod + cca 1 hod na vrchol Mlynára
Viac foto tu:
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynarVelkyMlynarovZlab16032012
https://photos.app.goo.gl/FYEsEaCVt8Am4VmDA
Už pred pár rokmi som na nete našiel nejaké fotky z Mlynárovho veľkého žľabu a už vtedy mi učaroval. O to viac som bol rád, že sme sa vybrali do tejto, trochu vzdialenejšej, časti našich krásnych Tatier.
O tretej ráno odchádzame z BB a niečo pred šiestou opúšťame pohodlie auta na Lysej Poľane. Cez Bielovodskú, pod nástup nám to trvalo cca 2,5 hod. Pod stenou dáme malý bufet, nahodíme na seba vercajch a o deviatej naliezame.
Už pri vstupe do žľabu na nás panajú malinké krištáliky ľadu, čo značí, že slnko, ktoré pečie do okolitých skál, sa nám ešte môže postarať o zábavu.
Prvú polovicu žľabu ideme sólo a malé ľadové výšvihy netreba istiť. Škoda len, že sa začínajú objavovať malé spontánne lavínky z mokrého snehu. V strede žľabu, pod kľúčovým ľadovým výšvihom sa však pustila trochu väčšia, ktorá mi teda na morále nejak nepridala. Na malé potoky snehu, ktoré tiekli žľabom sa ešte zvyknúť dalo, no toto pripomínalo sôr malý vodopád. Aj svojim zvukom.
Počkali sme, kým to prefrčí, naviazali sme sa a ľad sme prebehli rýchlo. Nad nim boli skaliská osvietené slnkom, z ktorých padal topiaci sa sneh a ten bral so sebou aj ten zo žľabu.
Od tohto miesta to už bolo relatívne super. Už len strmé snehy, jeden malý mixový výšvih tak za II a po štyroch hodinách sme v sedle. Viktor a ja sme boli neskutočne radi, že pred nami išiel Daník s Peťom a prešľapali nám stopu.Klobúk dole pred Daníkom, ktorý zapol forsáž a drel hore ako buldozér :). V sedle dáme malé občerstvenie a ideme si ešte vybehnúť na vrchol (cca II). Teda poviem vám, tie výhľady odtiaľ stáli za to. Niečo neskutočné. No hlavne keď sa človek pozrie dole a 800 metrov priamo pod sebou vidí nástup... Až vtedy som si uvedomil veľkosť tejto steny.
Trochu sa pokocháme a vraciame sme sa späť. Rozhodli sme sa zostúpiť do Žabej Bielovodskej dolinky, lebo žľab vedúci dole, nebol vystavený až takému výpeku a preto tam bol o veľa stabilnejší sneh. Od Žabích Bielovodských plies vedú dole nejaké stopy, ktoré nám pomohli sa zorientovať a nájsť správnu cestu. Inak by sme asi trochu hubárčili :) Aj keď sme sa trochu obávali, či to vôbec stihneme všetko za vidna, po jedenástich hodinách makania sme už na pivku v Lysej :)
Ešte snáď niečo k podmienkam:
1.) Pred nami to, podľa informácií chalaniska z bufetu na Lysej, liezlo tento rok asi 9 ľudí a podmienky mali super. My sme sa brodili od členkov až po kolená. Je to zrejme tým, že sme nastúpili trochu neskôr, ako bolo zdravé.
2.) Pozor na spontánne lavíny. Pri odmäku sa to sype celkom slušne. Radšej nastúpiť o siedmej a bude to v poho :)
Takže v skratke:
Kto: Daník, Peťo B., Viktor a ja
Kde: Bielovodská dolina, Mlynár
Čo: Veľký Mlynárov žľab
Za koľko: ľad 2/3 sneh do 60°
Ako dlho: žľab 4 hod + cca 1 hod na vrchol Mlynára
Viac foto tu:
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynarVelkyMlynarovZlab16032012
https://photos.app.goo.gl/FYEsEaCVt8Am4VmDA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára