Len pred dvomi dnami sme sa vrátili od mora a ako býva
dobrým zvykom, už ma aj klepe a zháňam čo a s kým podniknúť. Aj keď
tento rok s nami Duško nebol, ako parťák pri podovolenkovej lezenici sa vždy
osvedčil, tak nie je čo riešiť :) Voláme si, dohadujeme, prevoláme ešte Peťa
a Maťa a pekná akcia sa nám začína rysovať :)
Keďže chceme v sobotu ráno vyrážať dosť skoro, volíme
radšej spanie na Popradskom plese. Za prvé môžeme slintať vankúše do piatej
ráno a za druhé sa nám málo kedy podarí trochu večer posedieť na chate,
dať nejaké to pivko a trochu sa posocializovať :)
O piatej ráno ma zrazu niečo trasie. Moje sníčky (
a vôbec nie nežne) pretrhol Duško. V šoku vyskakujem zo spacáku
a ešte v rannom kŕči balím cárachy. Okolo 5:30 odchádzame
z Popradského. Chodník hore Zlomiskami sa však podobá skôr na chovný
lososový potok. Všade tečie voda a k tomu ešte aj zopár prekážok
z popadaných stromov... Pekná zábava :) Pohľad do steny je tiež dosť
zaujímavý. Po týždňoch s takmer dennými zrážkami pozeráme všetci štyria do
steny Dračieho štítu a dohadujeme sa, koho je tá mokrá platňa
v ceste. Samozrejme, že je v našom pôdnom pláne (Flinstonovci). Preto
s Duškov volíme náhradný plán a to najľahšiu cestu v stene. Peťo
s Maťom idú na ľavý pilier mysliac si, že aspoň ten bude vyfúkaný.
Nuž rozlúčime sa a smerujeme do žľabu smerujúceho do
Nižnej štrbiny medzi Dračim štítom a Dračou kôpkou. Nim asi 20 m hore
a odbáčame do steny. Po 1,5 dĺžke (III) sme vo vhĺbení (II), ktoré nás po
pár sto metroch vyvedie na hrebeň (II-III). Ďalej priamo po hrebeni asi 150 m
(II-III) a sme na vrchole. Nezdržíme sa dlho. Dáme malý zlaňák (cca 6 m)
(nity+ reťaz) a utekáme ďalej na Malý Dračí (II). Tu zlaníme na cca 25 m
rovno do Vyšného Dračieho sedla.
Po krátkom bufete smerujeme dalej na východný vrchol Vysokej
(CH-II), kde sme asi za 20 minút. Foto,
ďalší zlaňák (cca 15 m) do sedielka medzi vrcholy, ďalej kúsok dole žľabom
a normálkou na západný vrchol (I-II). Nezostupujeme ďalej po hrebeni, ale
vrátime sa radšej späť do centrálneho žľabu, nim ešte kúsok dole a sme na
lávke Vysokej, smerujúcej do Kohútika.
Pár minút po lávke a sme pod Ťažkým (Českým) štítom.
Najľahším terénom (II-III) vybiehame na hrebeň asi 20 m pred vrcholom
a nim až hore. Čas máme výborný a preto dáme zas malý oddych
a vymýšľame ďalší postup. Vrátime sa výstupovou cestou späť na lávku
a ňou pokračujeme cez Kohútik do sedla Váhy.
No ale keď už sme tu, dáme si v rámci tréningu ešte Rysy.
Teda poviem vám, dostať sa na vrchol tohto štítu nás stálo asi najviac boja.
Pretlačiť sa pomedzi davy ľudí a vrchol aspoň tečnúť... Chelo to naozaj
pevné nervy a veľa odhodlania. Veru vyrástol som ja už asi z takéhoto
niečoho.
Po cca 6 hodinách sme už na chate pod Rysmi na pivku a pohrávame
sa s myšlienkou, či by ešte nestálo za to, skúsiť prejsť ešte aj Žabáka.
Je však prvý pekný deň po „monzúne“ a tam to bude určite husté. Preto to radšej
necháme nabudúce. Zostupujeme dole Mengusovskou dolinou a mali sme pravdu.
Na to, že je už dosť neskoré popoludnie, je na Žabáku priveľa ľudí. Valíme teda
smer Popradské, nabaliť spacáky a dať niečo pod zub a rovno dole ku
autu. Nakoniec nám to všetko vrátane bufetov trvalo (Popradske pleso- Dračí-
obe Vysoké- Ťažký- Rysy- Popradské stanica) necelých, ale za to veľmi
príjemných 11 hodín :)
Takže v skratke:
Kto: Duško, ja
Čo: Koruna Vysokej + Rysy
Za koľko: do III
Ako dlho: 6 hod
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/gRR7AmDyugzgrTaPA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára