Jediná cesta dole vedie cez vrchol...: marca 2015

Prvé jarné lezenie? Prečo nie?! Podmienky vyzerajú skvelo, počasie našťastie nevyšlo až tak zle, ako predpovedali, tak prečo nejsť na Bašty...

Odchod z BB 04:30 a po hoďke a pol sme už na stanici na Popradskom. Do Mengusovskej doliny nám to za nádherného slnečného rána trvalo niečo cez hodinku a už nakúkame na Satana a Bašty. Plán si len utvrdíme tým, že sneh drží perfektne. Ideme tada rovno pod Vyšné Baštové sedlo s tým, že lepšie to už hádam ani nemôže byť. Pod cestou si dáme len krátky bufet, nainštalujeme sa a valíme pod žľab spadajúci z Vyšného Baštového sedla.

Sneh smerom do žľabu drží v celku fajn a už sa tešíme, ako si dobre zalezieme. Ideme na sólo až k prvému ľadovo skalnému výšvihu. Tam sa po malej skúške radšej naväzujeme a ideme ďalej. Výšvih púšťa v celku dobre. No sneh sa zmenil a cepíny v ňom už nedržia. Naťahujem teda plnú dĺžku lana, nad výšvihom len v strmom snehu (do 50°). Pri štandovaní som si však servítku pred ústa moc nedával. Vyčistil som x m3 snehu, no tutové miesto nikde. Nakoniec sa podarila nájsť jedna stará skoba, ku ktorej som ešte musel jednu dobiť. Trvalo to však takmer 20 minút a sneh s ľadom padajúci dole žľabom mi na morále moc nepridal. Chalani doliezli za mnou v celku rýchlo. Ďalej sa ja však neodvážim, preto to ide skúsiť Daník. V nezaistiteľnom žľabo- komíne odliezol cca 30 m a podmienky ho zastavili. Tam, kde mal byť ľad bol len „karfiol“ a sneh nežral. Miesto na zaistenie? Buď vodou vymytá skala alebo lokre. Riadiac sa heslom „dobrý horolezec je živý horolezec“ to teda radšej otáčame a takmer z polky žľabu zlaníme dole. Vrchná časť komína už totiž vyzerala úplne nevábne. Skala olepená nestabilným snehom, ľad nikde a ak sa to nebude dať zaistiť v skale, tak by to smrdelo veľkým prúserom. Späť dole sme o 12:15 a veľa času nám už nezostáva.

Popos podľa sprievodcu: Vyšné Baštové sedlo (IV-V) 4h.
S. Motyka – J. Sawicki, 5. 7. 1932, Do sedla vedie strmý 350m žľab zakončený 200m komínom. V lete skalnou ostrohou vpravo od žľabu a príhodnou lávkou doľava pod samotný komín. Zvyčajne je mokrý. Pravou stienkou komína cez tri prahy, posledný na konci čiastočne dnom až na sutinovú plošinu. Z nej strmým zárezom vpravo od komína 15 metrov a potom späť do komína na plošinu pod zaklineným blokom. Z plošiny šikmo vpravo hore na strmé rebro, jeho ostrím k veľkej plošine. Nesúvislou rínou 15m nierne vpravo a potom šikmo vľavocez rebro na sutinovú poličku. Po pravej strane komína asi 60 m. hore, ďalej priamo dnom až po jeho rozdvojenie. Ľavá časť zaniká v skalkách Zadnej Bašty, pravou odnožou komína cez tri previsy vystúpime na sedlo. V zime je komín pretečený ľadom - miestami súvislý sneh. Hodnotná a pekná zimná túra - pozor na lavíny!.

Zbehneme teda dole a volíme plán „B“, ktorým je Diablovo sedlo. Keďže sme sa hore nedostali sprava, skúsime to teda zľava. Z Mengusovskej doliny vystupujeme do sedla Diablovým žľabom (III). Je to viac menej na snehu do 50° s jedným výšvihom III. Hore žľabom sme však šli na „zubačku“ (zatni zuby a šliap) :) Sneh v žľabe je celkom fajn, tvrdý, no musíme sa každých pár krokov striedať a robiť stopu. Na vrchole bašty sme po cca 2 hodinách od nástupu.

Zostupujeme trochu späť ku nášmu sedlu a rampou na strane Mengusovskej doliny cca 10 m popod vrchol pretraverzujeme mezdi vrcholy Bašty, odkiaľ ide smerom dole do Mlynickej doliny snehový žľab. Nim zbiehame dole za asi 15 minút, prebalíme cárachy a hybaj ho dole Mlynicou späť do „civilizácie“

Nuž aj keď podmienky sú zväčša dobré, presvedčili sme sa, že sa nájdu miesta, keď to nie je zas až také ideálne. No cieľ sme si nakoniec splnili aj keď trochu inou cestičkou :)