Upozornenie: Ak očakávate, že sa v týchto pár riadkoch dočítate o šialených výkonoch, nebezpečných cestách na hranici života alebo bojovaní v ľadových podmienkach asi nie ste celkom na správnom mieste. No ak by ste chceli vedieť, ako vyzerá pár príjemne strávených dní so skvelou partiou ľudí na úžasnom mieste našich krásnych Tatier, tak ste tu určite správne :)
Stretnutia
členov a priaznivcov Horoklubu sa zas začínajú stávať neoddeliteľnou
súčasťou nášho fungovania a tak sa mi zdá, že čím ďalej, tým sú aj
vydarenejšie :) Túto zimu padla voľba na Chatu pri Zelenom plese. Mňa to veľmi
potešilo, lebo túto destináciu mám veľmi rád. Prvotné obavy z nedostatku
snehu na skialp a nie úplne ideálne podmienky na lezenie sa však
nepotvrdili, nuž a my sme si do sýta užívali pohostinnosť chaty a zjazdy,
ľady a steny v okolí. Ťažko sa mi bude opisovať koľko, čoho
a kto zažil, preto pridávam aspoň pár mojich dojmov a ako sme si to
užívali my :)
Deň 1.:
Nepretŕhali
sme sa veru s extra skorým ranným odchodom, samozrejme cestou bolo treba
zastaviť aj na pumpovej kávičke a stretnúť partiu. Preto sme na parkovisku
až okolo ôsmej. Pobalíme a nahodíme na seba ťažké ruksaky (teda až na
Daníka, lebo tak sa mi zdá, že on chodí či v lete, či v zime
s rovnakým 25 l batohom, v ktorom má aj tak vždy minimálne polovicu
jedla :D ) a stúpame smer Brnčalka. Poniektorí sa trochu ženú, no my sme
predsa na dovolenke a preto len pomaly prepletáme našimi ochabnutými
nôžkami. Cestou sme si ešte pár krát stihli aj gratulovali ku našim minulým,
ale aj budúcim narodeninám, doplniť pitný režim a ako to býva zvykom,
človek sa ani nenazdá a už je aj hore :)
Kým sme
vybalili nepotrebné veci, niečo malé zjedli (rozumej skôr vypili) čas veru aj
trochu pokročil. Nuž nie je to už dnes na nejaké šialené výkony a preto
pozeráme po niečom kratučkom. Padol výber. Dolný Kežmarský strážnik
a Školksý ľad. My s Peťom sme si vybehli Poľskú cestu, Maťo s Michalom-
Koncert sa nekonal (len do sedielka), ktoré sme vybehli za niečo cez hodinku
a už aj bežíme pod ľad, ktorý sme vybehli za cca 45 minút. O piatej
už dopĺňame pitný režim na chate a tešíme sa večeru (ktorá je mimochodom
tak výdatná, že ju len z ťažkosťami do seba natlačíme :). Pali, segedín ti
naozaj ide, môžeš sa vydávať :D )
Večer už
nasleduje kultúrny program s posedením pri gitare, ktorý sa
u poniektorých kusoch pretiahne až do štvrtej rána :D. Obdivujem, ako je
možné tak dlho vydržať v bojovom nasadení. Teda tí, čo prichádzali neskôr
večer ešte boli plný síl. Ale my ostatní... no. Poniektorí schrupli aj na stole
(ale to bolo určite len od tej celodennej únavy :D, však Petrík...) a naopak
iní zas na stole tancovali :D , však Mirko.
Deň 2.:
Ľudia
vstávajú. No. Ľudia... Pri niektorých kúskoch sledujem skôr deštruktívne sklony.
Počasie vyzerá, že dnes sa budeme musieť riadiť heslom, že už aj krajšie dni
sme presedeli v krčme. Pri raňajkách sledujeme besniaci vietor, ktorý
miestami donúti aj kosodrevinu ľahnúť si na zem. Je zatiahnuté, trochu sneží.
Nikomu z nás sa nejak nechce von, tak sa tvárime, ako by sme mali na
raňajky kapra :). Prvý odvážlivci sa však odvažujú opustiť útulnú chatu, ba
dokonca vyzerajú, že si aj pásy na lyže chcú nalepiť. Nuž rozkývali sme sa teda
nejak všetci, niektorí si sa vybrali na naše včerajšie destinácie a my
(Peťo, Maťo, Michal a ja) ideme teda reku okuknúť, či sa nám podarí aspoň
do Červenej dolinky zájsť. Stopu nám chvála bohu prešľapuje naša
skialpinistická odnož klubu, tak ako tak stíhame :) Vietor zatiaľ ustal len
kúsok, no vyzerá, že by sa niečo mohlo podariť. Pod Žeruchami sa rozlúčime
s lyžiarmi, ktorý sa vybrali na Jahňací a jeho okolie a pokračujeme
pod Predné Žeruchové sedlo. Ak bude úplne zle, vybehneme si aspoň to. Vyzerá to
však celkom dobre a po Duškových radách (ďakujeme Duško Z. za tip) si
vyberáme ľadík a Žľab do Zadného Žeruchového sedla. Cesta vedie cez cca
7 m ľadík (80°), potom asi 40 m snehovo ľadovým žľabom (do 70°). V druhej
dĺžke Peťo ťahá na pilierik vpravo (III). Potom nás už čaká len snehový utekáč
cca 200 m (do 50°) a sme v sedle. Rozhodli sme sa, že krajšie by to
mohlo byť cez Kozí štít, tak zo sedla stúpame po hrebeni (II/III) priamo na
vrchol a po cca 3 hodinách sa už „slníme“ na vrchole. Zostupujeme
normálkou, no sneh zo severu moc nedrží, preto hlavne opatrne a pomaly až
do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ je to už bezpečné, takže utekáme (no.
Utekáme... Skôr sunieme sa :) ) dole do Červenej, kde stretávame vyškerenú
skialpinistickú odnož, plnú tiež skvelých zážitkov.
Večerné posednie
pred, pri, ale aj po večeri sa nesie v znamení celkom slušných (ale aj trošku
neslušných) vtipov :). Poniektorí gitaristi majú po poslednej orchestriáde
presilené paprče a preto dnes akosi ich hudobné výkony zmĺkli. Všetci sme
však nadšení z dnešného dňa. Veď prečo aj nie? Lyžiari pokreslili svahy
krásnymi oblúkmi, lezci zanechali svoje (síce zmazateľné) stopy v cestách
v okolí, jedni zobrali niekam iných a tak je na čo spomínať. Dnes to
však nie je už tak na dlho a chata stíchne o čosi kôr. Treba sa nám predsa
len trochu vyspať a mať aj na zajtra nejaké tie sily aby sme ešte niečo
dali.
Deň 3.:
...
a posledný :( . Keď už sme však tu a počasie a podmienky sú
celkom fajn, ešte sa nám snáď niečo podarí pochodiť :). Poniektorým pretekárom
nedá spávať piatkový výbeh Daníka s Mirkom S. a preto to dnes idú
skúsiť tiež pilier. Mirko Č. s Adamom si idú prebehnúť SZ pilier na
Kežmarák a Peťo Č. so Štefanom sú v tesnom závese. Partia Daník,
Mirko S., Peťo M., Duško... sa vybrali do Poludňajšieho kľudu, Peto B., Maťo a Michal
do Žerúch a ja s Ľudkom a Lydkou do Ovčej cesty. Keďže nastal
deň odchodu, nechceme sa veľmi neskoro vrátiť a preto to všetci celkom
ponáhľajú. Keďže podmienky boli každým dňom lepšie a nechcelo sa nám len
tak na prázdno dole odchádzať, my sme si ešte stihli, v rámci vyklusania
a len tak pre potešenie vybehnúť Školský ľadík (poniektorí už asi aj 14-ty
krát :D ). Lyžiari však tiež nezaháľali a vychutnávali si svoje oblúčiky
rôzne roztratení po okolí :)
Ako som už
na horoklubový FB písal... Kamaráti, ten kto s nami nebol, môže len
ľutovať. Ten kto bol, banuje len to, že to bolo krátko :) Opäť sa potvrdilo, že
sa oplatí zúčastniť klubovej akcie. Kamaráti, ďakujem Vám za príjemné
pobavenie. Brnčalka, ďakujeme za príjemné prostredie. Tatry, ďakujem za prežitie
a hlavne Mirec, ďakujeme za zorganizovanie :) Nuž a nám už len
zostáva tešiť sa opäť na ďalšie akcie. Najbližšie na jar, na Kaľamárke :)
Zoznam
polezenia:
18.03.2016
Peťo B., ja,
Maťo, Michal: Dolný Kež. Strážnik (Poľská/ Koncert) + Školský ľad
Daník, Mirko
S.: Kežmarák, SZ rebro
Peťo Č,
Pišta: Orlowski
Mirko Č.,
Adam: Ladový štít
19.03.2016
Peťo B., ja,
Maťo, Michal: Záp. Žeruchové sedlo + Kozí štít
Daník, Mirko
S., Pťo M, Peťo Č., Pišta.: Dolný Kež. Strážnik,Poľská + Školský ľad
Mirko Č.,
Adam, Mirko K.: ľad do Malej zmrzlej
20.03.2016
Peťo B., Maťo, Michal: Vých. Ž. veža pravým žlabom (III)
Ľudko, Lydka,
ja: Dolný Kež. Strážnik
(Ovčia cesta) + Školský ľad
Mirko Č,
Adam, Peťo Č., Pišta: Kežmarák, SZ rebro
Mirko S.,
Daník, Peťo M., Mirko P.: Poludňajší kľud
Lyžiari:
Vyšliapané
všetko vyšliapatelné a zlyžované všetko lyžovatelné v okolí :)
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/gYg214GMPuM1SqL3A
...
...
...
 |
| Oddielova akcia, Brncalka 18.-20.03.2016 |
...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára