Po jarnom monzúne (aj keď ten toho ročný nebol až tak dlhý)
sa nám konečne pekne otepľuje, sneh v horách mizne takmer pred očami, tak
by bola škoda takéto podmienky nevyužiť. Dávnejšie som už pokukoval po nie
ťažkom pilieri na Javorový štít a myslím, že teraz nastal ten správny čas.
Dni sú dlhé, počasie stabilné a nakoľko sa jedná o pilier, topiace sa
zvyšky snehu na vrchole, by nemali nijako brániť peknému lezeniu :)
Ráno sa nemusíme veľmi ponáhľať a preto sa nalodíme
spolu s kolegami v BB a vyrážame o piatej. Daníka
a Duška vyhodíme na Štrbskom (oni si vybrali Soliskový hrebeň)
a utekáme do Smokovca. Prebalíme sa, prezlečieme a dnes sme sa
rozhodli ušetri si trochu námahy, preto sa na Hrebienok necháme pekne vyviezť
lanovkou :). Z hrebienka stúpame pomaly vychádzkovým tempom hore Veľkou
Studenou dolinou, v ktorej je na to, ako má byť dnes krásne, až priveľký
kľud (čo mne osobne celkom vyhovuje). Pod Streleckou vežou dáme malý oddych,
napozeráme zostup normálkou a pomaly sa sunieme pod nástup, kde sme aj
s oddychom za cca 2,5 hod.
Nástup je ešte pod snehom a trochu nás prekvapí
„okrajovka“, ktorá bola hlboká si 5 metrov a v najširšom mieste bol
sneh od skaly asi tak 3
metre . Normálne to vyzerá ako seriózny alpinizmus :).
Zaštandujeme teda radšej ešte v snehu (ak by nevydal krok a ak by sa
jeho okraj odtrhol). Prvá dĺžka (III) začína pár metrov vpravo od mokrého
komína. Na začiatku je pre lepšiu orientáciu umiestnený borhák. Je dlhá asi 35 metrov . Druhá dĺ. (IV)
vedie peknou logickou líniou až k miestu, kde nás borháky zvedú
z originálnej línie, ktorá je nie až tak zaujímavá, do peknej pevnej skaly
a môžeme si lezenie naozaj vychutnávať. Tesne pred jej koncom je jedno
miesto za V, ktoré je len o dvoch krokoch. Akurát, keď už končí lano,
dochádzam na 2. štand. Tretia dĺžka (IV) je tiež celkom pekné popoliezanie zakončené
ďalším päťkovým kúskom, ktorý je taktiež len o pár krokoch. Štvrtá dĺ. začína
síce celkom pekne, no potom je tam aj kus „zeleniny“. No a na koniec
bonbónik 5. dl .
Táto je veľmi pekná a som rád, že bola oproti pôvodnému výstupu spravená
presne tadiaľto :) . Nity nás totž zavedú do komínika za ktorým je krásna
záverečná vežička. Taký bonbónik na koniec :) . Na nej je posledný štand
a odtiaľ za zvyčajne už zlaňuje dole. My však chceme ísť až na vrchol,
preto si dáme ešte šiestu dĺ. (II) po rebierku, ktoré nás zavedie na sutinové
pole vedúce k vrcholu, kde sme po troch hodinkách od nástupu.
Pobalíme materiál a hybaj hore. Slnko pečie, voda láka,
ale nepostavíme snehuliaka :) O ďalších cca 30 minút sme už konečne na
vrchole a vychutnávame si zaslúžený oddych a úžasné výhľady.
Zostupovať, keďže sme tade ešte nešli, sme sa rozhodli
normálkou smerom na streleckú vežu. Držiac sa mužíkov nachádzame ten správny
smer a o chvíľu sme už v žľabe smerujúcom na sutinové pole pod
stenou. Čo sa dá zliezame, no keď je to mokré a nechceme riskovať, dáme
jeden asi
Nebyť malého zranenia, keď sa Lydke na snehu šmykne
a aj keď má cepín v ruke, nepodarí sa jej ubrzdiť a po pár
metrovom zjazde po snehu končí zapichnutá v sutine a má niečo
s rukami a nohy obité ako po futbale, mohol to byť krásny výlet.
V noci sa už na urgente nad všetkým len pousmejeme a všetci sa celkom
tešíme, ako už konečne pôjdeme domov a do vankúšov slintať :)
Takže v skratke:
Kde: Javorový štít
Čo: Pilier Kelle- Šuňa
Za koľko: III/IV dve miesta V
Ako dlho: 3 hod
Kto: Lydka, Peter
Heslo dňa: ani neviem, ktoré by bolo lepšie :)
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/5NBWzzL4epmzM6qS6
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára