Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 14. júna 2015

Galéria Ostrvy – Dieška 7- a Via AliNina 6+ 13.06.2015


Varovanie meteorológov na víkend bolo tentoraz varovaním pred vysokými teplotami. No a čo hrozí pri vysokých teplotách? No predsa pekné búrky. Keď som bol ešte malý, pri búrke sme si hovorili, že to čerti hrajú kolky :) No a k tomu ešte „magický“ dátum trinásteho... Vyzerá to na pekný deň :)
Celý týždeň počasie ešte vôbec nevyzerá úplne ideálne, no veľmi ma potešil telefonát od Maťa, či sa náhodou nechystáme aj napriek tomu, niekam do Tatier. Nuž a mne nebolo už viac treba a hlavou mi okamžite prebehla spásonosná myšlienka. Maťo je veľmi dobrý lezec a aj keď v Tatrách nemá nalezených stovky ciest, má už aj tam čo to za sebou. No hlavne má veľkú rezervu proti mojim plánom a do sedmičiek sa chodí poprechádzať. A ďalšia dobrá správa je, že ešte neliezol v Ostrve. Ja som už totiž priveľmi dlho hľadal niekoho, s kým by sa dalo ísť toto poliezť, no Diešku už buď všetci boli alebo si na to ešte netrúfali. Ďalším dôvodom rozhodnutia sa práve pre Ostvu bolo, že orientácia steny je na západ, takže doobeda sme v tieni a ak nepríde búrka, ešte stále máme na výber dosť cestičiek, ktoré tam vieme poplzieť.

V sobotu si dávame odchod dosť neskorý a o 6:15 sa stretávame v BB. Idú s nami ešte aj Pali a Lydka, ktorí si idú trochu turistikou kondičku poprávať :) Po cca hodine a pol cestovania a asi 45 minútovom nástupe (toto sa mi mimochodom veľmi páči, že sa človek netrmáca 3 hodiny pod stenu a aj tak si užije pekné žulové lezenie v horách), sa už lúčime pri symbolickom cintoríne. Naši kamaráti sa rozhodli ísť okukať podmienky v Zlomiskovej doline a my pokračujeme cez cintorín pod našu stienku.
Na naše prekvapenie v stene nie je takmer nikto. Preto sa rýchlo naväzujeme a už aj som zavesený v prvej dĺžke. 1. dĺžka ( IV, cca 40m) je nenáročné popoliezanie a výborne sa hodí na rozhýbanie sa kostí. 2. dĺžka (VI, cca 30m) vyšla na Maťa, čo som bol, po tom, ako som do toho naliezol, veľmi rád. Je to nie veľmi príjemný kútik, zakončený prekrokom cez hranu a navyše všetky chyty boli buď opačne otočené alebo mokré :) 3. dĺžka (VI-, cca 30m) je už pre mňa po tej predchádzajúcej len príjemnou prechádzkou. 4. dĺžka (VII-,, cca 35m) vyšla na Maťa. Je to úžasný cca 15 m vysoký sokolíkoidný kút s úplne hladkými stenami. Prelieza to a takmer sa ani nezadýcha. Teda až kým nie je pri výlezovom kruhu, kedy sa mu hlavou preháňajú divoké myšlienky o tom, ako by si v ňom parádne oddýchol, keby si aspoň na chvíľu do neho sadol :) No nevzal to a riadiac sa heslom: „lepšie je sa pekne spadnúť ;) , ako škaredo preliezť“ , je už aj na ďalšom štande. 5. dĺžka (V-, potom III, cca 45m) je pre mňa len príjemným vyklusaním. Jemne zleziem od štandu a v traverze na nie veľkej polici si už vychutnávam výhľad do doliny. Potom už len kúsok choďákom ku zlaňáku a keďže sme si nebrali topánky, dole si to zlaníme. Cestou sa dá pohodlne zlaniť na 2x na 60 metrových dvojičkách. Samozrejme, čo čert nechcel, sa nám po druhom zlaňáku parádne sekli laná (chcel by som sa ešte raz poďakovať chalanom, čo išli po nás, za podanie pomocnej ruky a odmotanie lán. Inak by sme sa museli zas hore trepať) :)


Počkali sme si teda kým sa nám laná „odseknú“, dáme si pol hodinky obed a rest a hneď, ako nám lano spadne z oblohy valíme do našej druhej cestičky. Na základe odporúčaní kolegov od vedľa, sa púšťame do novej cesty Via AliNina VI+. 1. dĺžka (VI+, 40m) začína nie zas až tak pevným komínom, no po pár metroch odbáča do kompaktnej platni a tu si to už Maťo vychutnáva. Je to jemné lezenie po malých chytoch a ešte menších stupoch :) a štanduje pod veľkou strechou. 2. dĺžka (VI, cca 20m) teda vyšla na mňa a začína úžasným asi 1,5 metrovým previsom. Konečne som „doma“ :) Po previse však zostávam mierne zaskočený. Chyty došli a stupy už úplne :D . Bojujem teda ako sa dá a snažím sa veriť, že ma nohy na trenie a aj bez chytov  udržia. Udržali. Len by som potreboval na štande namiesto nitov skôr práčku aby som vedel spodné prádlo vyprať :D . 3. dĺžku sa Maťo rozhodol nastúpiť akýmsi divokým osmičkovým bouldrom, no potom sa už dostáva do správnej línie a cesta pokračuje rovnakým charakterom ako do teraz. Sem tam chyt, sem tam nič :) Po tretej dĺžke cesta končí a zväčša sa zlaňuje. Nad nami je však ešte jedna vežička a tak si predsa len ešte dáme za odmenu krásnu cca IV/IV+ kovú a asi 20 m dlhú dĺžku. Po dolezení už radšej zostupujeme na pešo aby sme zas laná nemuseli obháňať :) AliNina je krásna cesta, ktorá je miestami priistená nitmi, ktoré sú aj na štandoch, ale miestami si treba aj založiť niečo vlastné. Odporúčam vziať si so sebou nejaké čoky a menšie friendy a potom sa to dá odistiť, vrátane nitov, aj každé 2 metre. V sprievodcovi sa však uvádza, že výstupcovia nechávajú plusky a mínusky na každom z nás. Mne to však prišlo, že v každej dĺžke si treba pridať skôr tie PLUS-ky :) , ale tiež to nechám radšej na každého z vás, čo sa tam vyberiete, nech si tomu dáte to, čo uznáte za vhodné :)

Po dolezení tejto cestičky už však máme nohy mierne opuchnuté, špičky tlačia pri každom kroku, preto pobalíme materiál a hybaj dole na chatu, počkať kamarátov a pri gulášiku a pivku si povyprávať (samozrejme aj trochu popreháňať aby iní závideli :D ), kto, čo , ako a koľko toho zažil. Tie stretnutia tretieho druhu sú vždy také veselé. A hlavne tie v horách:)
Tož asi toľko z nášho ďalšieho pekného dňa v Tatrách.

Takže v skratke:
Kto: Maťo & Peter
Kde: Galéria Ostrvy
Čo, za koľko a ako dlho:
Dieška, VII-, 3 hod., Via AliNina, VI+, 2 hod.
Heslo dňa: Nič nie je univerzálne a aj tie univerzálne veci stoja za ho... (prd) :)

Viac foto tu: Tu :)
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/OstrvaGaleriaDieska7AViaAliNina613062015

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára