Varovanie
meteorológov na víkend bolo tentoraz varovaním pred vysokými teplotami. No a čo
hrozí pri vysokých teplotách? No predsa pekné búrky. Keď som bol ešte malý, pri
búrke sme si hovorili, že to čerti hrajú kolky :) No a k tomu ešte
„magický“ dátum trinásteho... Vyzerá to na pekný deň :)
Celý týždeň
počasie ešte vôbec nevyzerá úplne ideálne, no veľmi ma potešil telefonát od
Maťa, či sa náhodou nechystáme aj napriek tomu, niekam do Tatier. Nuž
a mne nebolo už viac treba a hlavou mi okamžite prebehla spásonosná
myšlienka. Maťo je veľmi dobrý lezec a aj keď v Tatrách nemá
nalezených stovky ciest, má už aj tam čo to za sebou. No hlavne má veľkú
rezervu proti mojim plánom a do sedmičiek sa chodí poprechádzať.
A ďalšia dobrá správa je, že ešte neliezol v Ostrve. Ja som už totiž
priveľmi dlho hľadal niekoho, s kým by sa dalo ísť toto poliezť, no Diešku
už buď všetci boli alebo si na to ešte netrúfali. Ďalším dôvodom rozhodnutia sa
práve pre Ostvu bolo, že orientácia steny je na západ, takže doobeda sme
v tieni a ak nepríde búrka, ešte stále máme na výber dosť cestičiek,
ktoré tam vieme poplzieť.
V sobotu si dávame odchod dosť neskorý a o 6:15 sa stretávame v BB. Idú s nami ešte aj Pali a Lydka, ktorí si idú trochu turistikou kondičku poprávať :) Po cca hodine a pol cestovania a asi 45 minútovom nástupe (toto sa mi mimochodom veľmi páči, že sa človek netrmáca 3 hodiny pod stenu a aj tak si užije pekné žulové lezenie v horách), sa už lúčime pri symbolickom cintoríne. Naši kamaráti sa rozhodli ísť okukať podmienky v Zlomiskovej doline a my pokračujeme cez cintorín pod našu stienku.
Na naše
prekvapenie v stene nie je takmer nikto. Preto sa rýchlo naväzujeme
a už aj som zavesený v prvej dĺžke. 1. dĺžka ( IV, cca 40m) je
nenáročné popoliezanie a výborne sa hodí na rozhýbanie sa kostí. 2. dĺžka
(VI, cca 30m) vyšla na Maťa, čo som bol, po tom, ako som do toho naliezol,
veľmi rád. Je to nie veľmi príjemný kútik, zakončený prekrokom cez hranu
a navyše všetky chyty boli buď opačne otočené alebo mokré :) 3. dĺžka
(VI-, cca 30m) je už pre mňa po tej predchádzajúcej len príjemnou prechádzkou.
4. dĺžka (VII-,, cca 35m) vyšla na Maťa. Je to úžasný cca 15 m vysoký sokolíkoidný kút
s úplne hladkými stenami. Prelieza to a takmer sa ani nezadýcha. Teda
až kým nie je pri výlezovom kruhu, kedy sa mu hlavou preháňajú divoké myšlienky
o tom, ako by si v ňom parádne oddýchol, keby si aspoň na chvíľu do
neho sadol :) No nevzal to a riadiac sa heslom: „lepšie je sa pekne
spadnúť ;) , ako škaredo preliezť“ , je už aj na ďalšom štande. 5. dĺžka (V-,
potom III, cca 45m) je pre mňa len príjemným vyklusaním. Jemne zleziem od
štandu a v traverze na nie veľkej polici si už vychutnávam výhľad do
doliny. Potom už len kúsok choďákom ku zlaňáku a keďže sme si nebrali
topánky, dole si to zlaníme. Cestou sa dá pohodlne zlaniť na 2x na 60 metrových
dvojičkách. Samozrejme, čo čert nechcel, sa nám po druhom zlaňáku parádne sekli
laná (chcel by som sa ešte raz poďakovať chalanom, čo išli po nás, za podanie
pomocnej ruky a odmotanie lán. Inak by sme sa museli zas hore trepať) :)
Počkali sme si teda kým sa nám laná „odseknú“, dáme si pol hodinky obed a rest a hneď, ako nám lano spadne z oblohy valíme do našej druhej cestičky. Na základe odporúčaní kolegov od vedľa, sa púšťame do novej cesty Via AliNina VI+. 1. dĺžka (VI+, 40m) začína nie zas až tak pevným komínom, no po pár metroch odbáča do kompaktnej platni a tu si to už Maťo vychutnáva. Je to jemné lezenie po malých chytoch a ešte menších stupoch :) a štanduje pod veľkou strechou. 2. dĺžka (VI, cca 20m) teda vyšla na mňa a začína úžasným asi 1,5 metrovým previsom. Konečne som „doma“ :) Po previse však zostávam mierne zaskočený. Chyty došli a stupy už úplne :D . Bojujem teda ako sa dá a snažím sa veriť, že ma nohy na trenie a aj bez chytov udržia. Udržali. Len by som potreboval na štande namiesto nitov skôr práčku aby som vedel spodné prádlo vyprať :D . 3. dĺžku sa Maťo rozhodol nastúpiť akýmsi divokým osmičkovým bouldrom, no potom sa už dostáva do správnej línie a cesta pokračuje rovnakým charakterom ako do teraz. Sem tam chyt, sem tam nič :) Po tretej dĺžke cesta končí a zväčša sa zlaňuje. Nad nami je však ešte jedna vežička a tak si predsa len ešte dáme za odmenu krásnu cca IV/IV+ kovú a asi
Po dolezení tejto cestičky už však máme nohy mierne opuchnuté, špičky tlačia pri každom kroku, preto pobalíme materiál a hybaj dole na chatu, počkať kamarátov a pri gulášiku a pivku si povyprávať (samozrejme aj trochu popreháňať aby iní závideli :D ), kto, čo , ako a koľko toho zažil. Tie stretnutia tretieho druhu sú vždy také veselé. A hlavne tie v horách:)
Tož asi toľko z nášho ďalšieho
pekného dňa v Tatrách.
Takže v skratke:
Kto: Maťo & Peter
Kde: Galéria Ostrvy
Čo, za koľko a ako dlho:
Dieška, VII-, 3 hod., Via AliNina,
VI+, 2 hod.
Heslo dňa: Nič nie je univerzálne
a aj tie univerzálne veci stoja za ho... (prd) :)
Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/RyesD5ugL6MzPZpf7
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára