Volia veža 03.07. a Dračia hlava 04.07.2015

Dvaja fešiovia a naša kráska :)

Streda večer a dobré správy sa hrnú. Rudo zháňa parťáka na Tatry a ja tam chcem po pár týždňovom oddychu ísť. Ba dokonca ešte aj lokalizácia miesta sedí a je až neuveriteľné, že sme sa aj na cestách takmer zhodli. V mojej teplom prehriatej a prácou zahltenej hlávke preto zapínam prepočítavanie a veru som sa aj dopočítal. Ak postíham všetko, čo je nedoriešené v práci, skoro ráno odchádzame. Stihol som :) ...

Volovka:

Niečo po siedmej ráno už odchádzame z Popradského plesa a občas sa strhávame na divný zvuk lokomotívy. Až po pár strhnutiach však zisťujeme, že to nie je vlak, ale my sami si chrčíme hore kopčekom. Možno je to tým teplom a možno sa len snažíme plašiť medvede ;) Pod stenou sme však na to, ako nám to nešlo, v celku rýchlo. Alebo sa nám to aspoň zdá, keďže sa tešíme na tú úžasnú pevnú a slnkom zaliatu skalu. Pristaneme, poriadne napijeme, čas veľmi nestrácame, keďže Rudo je dosť nažhavený a ide sa do toho.

Výlez z kľúčového previsu

1.)    Eštoj- Janiga 6+/7- (pôvodne VI, A2)

Tak sem som sa ja, drahí moji, nevedel dostať už dosť dlho. Preto padlo náramne vhod, že Rudo sa chcel rozliezať práve v tejto cestičke. No a s kým je lepšie ísť do cesty, ako s tým, kto ju má vlastne ako prvý voľný prelez??? :) Nebudem to tu dlho obkecávať. Treba ísť! Nádherná cesta, štandy na BH a vo výleze z previšteku je to slušne odistené. Aj keď celkom zaujímavé kroky :)

2.)    Moribundus 7-

Rudo v previse

Toto som už ja síce liezol dávnejšie, no je to tak krásna cesta, že nemôžem Rudovi nedovoliť do nej ísť :) Aj keď sme prvú dĺžku trochu napriamili aj tak to má úžasné čaro. Krochkáme si každým krokom a jediné, na čo Rudiger nadáva, je ten názov a na to, že ako je možné, že takú krásnu líniu nevyliezol ako prvý on :)

3.)    Kývala- Orolín- Zeitler 7 (pôvodne V+, A3)

Kopec vzduchu
pod zadkom :)
Kývala-Zeitler

Keď však Rudo začal vyťahovať nákres tejto cesty, spozornel som velice. Nevedel som, či je to len vtip alebo to fakt myslí vážne :) Toto je cesta, ktorú som liezol v r. 2009 s Viktorom a v ktorej som hodil držku prvý krát v mojom živote v horách a dokonca sme ju ani nedoliezli aj keď sme to vtedy hákovali. Od vtedy som už pred ňou mal obrovský rešpekt. Áno. Chystal som sa do nej ešte niekedy určite. No len s rebríkmi a koplet vercajchom na technické lezenie. A tu zrazu totok. Par expresov, pár čokov a vraj hybaj... Rudove slová pri výleze z previsu... nohu daj ku pásu, postav ju a potom uvidíš aj prvý chyt mi pripomínajú práve ten môj pád, no teraz to už púšťa. Už viem, prečo to vtedy bolo tak :) . V kľúčovej dĺžke, v nepríjemnom sokolíku, ma už povzbudzuje: „a daj to voľne!!!“ Nestihol však dopovedať a už aj som z neho dole. Áno nie hore, ale DOLE :) Zapriem sa, pozbieram v sebe zbytky sily a keďže to nejde s rozumom, zdrapím, ťahám, tlačím a tu zrazu ďalší štand. Pustilo. A dokonca voľne :) . Tretia dĺžka mi však už posledná známa. Tu sme sa vtedy otáčali. Vraj 6-... Blbosť. Potom Moribundus musí byť V/V+ :) Záverečný traverz popod previs a kútom hore na policu a sme hore. No tešil som sa ako malý chlapec :) Dík Rudo, že si mi predtým neprezradil, do čoho chceš ísť :)

4.)    Hviezdova cesta 6/6+ (pôvodne V+, A0) 

Hviezdova 6/6+

Aj keď ja každý „normálny“ človek by to už zrejme zabalil, éterom preletelo niečo ako že ešte jedna. Tvárim sa, že nepočujem, no nepomáha :) Nastupujeme teda do štvrtej... Lezky už tlačia jak šľak, lýtka odumierajú, no ruky nič. Aj toto sme už pred časom liezli, no vtedy sme aj trochu fučali. No teraz je to po tých predchádzajúcich cestách len niečo na vyklusanie a o hodinu už zlaňujeme dole :)

Zasluzeny oddych :)

Pekne sme si dali do tela. Teda niektorí tí "starí" páni (teraz len dúfam, že toto sa Rudovi nedostane do uší :D ) to vedia ešte pekne roztočiť. Nuž a nám už len zostáva dúfať, že čím budeme starší, budeme už len lepší a lepši :) . Už sa však aj celkom tešíme na večeru na Popradské, na socializovanie sa dole v baríku a na spacáky, keďže zajtra nás ešte čakajú čerství spolulezci, ktorí budú plní energie a nažhavení :)

Malá Dračia hlava:

V sobotu stúpame ráno o ôsmej už s Maťom hore Zlomiskovou do Dračej dolinky. Tu totiž začína v južnej stene Dračej hlavy jedna cesta, ktorú už odporúčali viacerí: Veličkov kút (VI). Stena celkom prekvapí. Ani sa mi nezdalo, keď mi hovorili, že tam natiahli 6 dĺžok. Už však viem prečo :) Je to pekný, logický kút. Prvé dve dĺžky sú platňovité popoliezanie po vodou vymytej skale. Tretia je kľúčová a potom ešte jedna pekná. Kto by sa nechcel potom posledné dve dĺžky motať v ľahšom teréne, tak odporúčam pokračovať kútom smerom do prava. Tam si zalezie určite :) Zosupovali sme pokračovaním po Dračom hrebeni a po ďalšj pol hodinke sa už s Maťom slníme v Dračom sedle. Cestou dole ešte vyzdvihneme kamarátov z pod Ošarpancov a hybaj dole do toho tepla :)

Takže v skratke:

Sobota: Rudo a Peter

Kde: Volia veža

Čo, za koľko a ako dlho:

Eštok- Janiga 6+/7-, 2,5 hod; Moribundus 7-, 2 hod.; Kývala- Orolín- Zeitler 7, 3 hod; Hviezdova 6/6+, 1 hod.

Nedela: Maťo a Peter

Kde: Malá Dračia hlava

Čo, za koľko a ako dlho:

Veličkov kút 6, 3 hod. + cca 0,5 hod po hrebeni do sedla

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/TztP9drYcvzi4dRH6