Na základe odporúčaní pár kamarátov, som už chvíľu
poškuľoval po tejto pekne vyzerajúcej cestičke a keď sa vyskytol dobrý
parťák, prečo teda do nej nejsť :) SHMU hlási najchladnejšiu noc v tomto lete,
no pekné, stabilné a bezoblačné počasie na celú sobotu. Tak prečo nejsť?
:) Akurát som nejak vytesnil tú informáciu o NAJCHLADNEJŠEJ noci
a ako sme po pár dĺžkach zistili, výber orientácie steny nebol zas až tak
najšťastnejší. |
| 1. dl |
Štandardný odchod o piatej ráno, o siedmej
opúšťame parkovisko v Smokovci a vyhrievajúc sa na slniečku, stúpame
striedajúc asfalt a chodník na Hrebienok, ďalej na Zamku, kde si dáme na
občerstvenie čajík a horček aby sa nám nohy neplietli a už len hybaj
ho hore do Malej Studenej. Cesta ubieha celkom rýchlo. No ja som po minulom
týždni, na tom dosť zle a preto
Daním musí nahodiť mód „dôchodca“ aby som sa nezadýchal a nebrhlal ako
storočný prorok :)
Stena vyzerá z doliny veľmi pekne. Je suchá
a hlavne zaliata slniečkom. Pod stenou teda ešte nachytáme posledné lúče,
dáme bufet, nahodíme sa do gala, napozeráme cestu a už sa aj naväzujeme
a hybaj teda okoštovať, čo to teda je zač :) 1. dĺžka - Prvú
a druhú dĺžku Daník spája. Nástup je pekným kúrom, no potom smeruje do nie
veľmi príjemného diagonálneho komína, v ktorom má problém sa vkrútiť aj on
sám a to bez batoha. Keď som to skúsil ja (s batohom), veˇmi rýchlo som
pochopil, že tam sa ja nespracem :) . Preto batoh zavesiť pod seba
a pomalým plížením a plazením vpred. Som celkom rád, keď som
z toho von. Ruky omrzli, nohy už úplne. Toto sme si veru nedohodli :/ 2.
dĺžka – Druhá dĺžka je snáď najkrajšia z celej cesty. Je to cca 50
metrov lezenia v krásnej platni, v ktorej sú úžasné sokolíky :) Takto
si ja predstavujem vychutnávanie si lezenia :) Štandujem na úrovni previsov. 3. dĺžka – Daníkovi sa akosi nepáči
smer, zakreslený v schéme a preto nejde okolo „erárneho“ friendu, no
asi 3-4 metre vpravo mierne zamachovaným kútikom. Ukázalo sa to ako lepšie
a logickejšie. Potom už len trochu traverz a sme na ďalšom štande, no
trochu ďalej, ako by sme mali byť. 4. dĺžka – Preto sa v 4. dl.
snažíme dostať späť na pilier, no tie lokre sú dosť nepríjemné :/ Po pár
metroch sme už však späť v ceste a pokračujeme cez niekoľko výšvihov
pod znateľný komín. 5. dĺžka – Hore
komínom, ktorý mimochodom nevyzerá až tak vábne :), to celkom ide. Problém je
akurát zas s tými nešťastnými lokrami. Keď som vyberal jedného vklínenca
a vežička poskočila o pár mm, veru nebolo mi všetko jedno. No keď
počujem Daníkove slová: „ešte 15 m a som na slniečku“, hneď mi moja
dušička zmrznutá trošíčka pookreje a aj mi je akosi zrazu aj teplejšie (po
slovom TEPLEJŠIE rozumej asi to, že si začínam cítiť aspoň pár prstov na ruke
a dokážem pohnúť prstami na nohe tak, že sa nezlomia :) ). Ponáhľam sa
teda za ním, nech konečne po 4 a pol hodine mrznutia, aj mňa trošku
zohreje.
Zostupujeme do žľabu medzi Stredohrotom a Žltkou. Je to
na dva zlaňáky do žľabu a potom chodníčkom v suti naspäť pod stenu.
Pobalíme si veci a ponáhľame sa na Terynku, niečo teplé zjesť, vylehniť sa
na vyhriatych skalách pri chate a hlavne prehriať premrznuté údy :)
 |
| nasa cesta zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/ |
Nuž takto sme si my zabojovali aj v nie síce najväčšej
stene v Tatrách. No v takej kose a vetre aj pri slnečnom počasí
dokáže aj 5 dĺžok lezenia pekne naštrbiť hlavu :) Najhoršie na tom však boli
tie výhľady do slnkom zaliatych stien napríklad Baraních rohov alebo Lomničáku.
Takže v skratke:
Kto: Daník a Peter
Kde: Žltá stena
Čo: Kombinácia ciest Chroustova a Parákov
Za koľko: V+
Ako dlho: 4,5 hod
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/hg9KFgbbityWGGbS7
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára