Ďumbier 23.12.11

Sviatky sa nám blížia a už to vidím, ako sa zas budeme pár dní len prežierať. Preto sme sa s Rudom dohodli, že si vybehneme trochu tuky popáliť a urobiť si miesto na vianočné pokrmy :)
Hore sme preto šli na lyžiach. Šak keď už by sa náhodou nič nedalo aspoň si polyžujeme. Ja však mám akúsi skazu krízu a trochu to dosť brzdím.
Na zostupe sme sa trochu potrápili. Snehom sme nejak extra neverili a zas sme sa trochu pobrodili. V stene to však bolo veľmi podobné. Nafúkane, nezmrznuté, nezviazané a tak sa celkom pachtíme.
Nakoniec sme to celkom rýchlo dobojovali aj keď v tých nešťastných lyžiarkach to bola veliká zábava a o pol tretej sme už aj späť na chate.

Takže len v skratke:
Kto: Rudo a ja
Kde: Ďumbier
Čo: Stará cesta (pravý variant)
Za koľko: IV
Ako dlho: cca 3 hoďky
Zopár foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipPDEJ1947xXtijGf2ag5Pa7ANdzJ6nUqtQlQ8H0?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WD1NwfF8jAhHmh6fA

Solisko 11.12.2011

Dosť už bolo vysedávania doma, treba sa ísť niekam po dlhom čase rozhýbať. Keďže nám však trochu popadalo a do toho ešte aj pofúkalo, rozhodneme sa ísť zas len tak niečo ľahšie na Solisko.
Na chatu to išlo, po upravenej zjazdovke velice dobre. Dáme malé občerstvenie a už aj šliapeme do Furkotskej.
Po pár metroch od chaty nás však smiech akosi prechádza. Bodenica neskutočná a ďakujem všekým svätým, že pred nami išli nejakí chlapi a aspoň trochu to prešlapali. Aj tak sa však brodíme pomedzi balvany a kosodrevinu a nie je nič výnimočné, keď zapadneme až po va... (pás:)
Po hodine trápenia to vzdávame. Sme len pod Predným soliskom, kam zvyčajne trvá cesta tak 15 minút. Pozeráme sa smerom hore a na malom pilieriku vidíme chlapov, čo to vzdali tiež a rozhodneme sa ísť po ňom hore a dúfame, že vyššie to už bude ufúkané.
Z pilierika to však boli len 2 dĺžky ľahkého lezenia. Pobalíme preto veci a ďalej pokračujeme bez všetkého a tešíme sa na chodník a chatu. Chodník sme nenašli a brodenicu smerom dole už radšej ani nebudem opisovať a už vôbec nie citovať (predpokladám, že toto môžu čítať aj mladšie vekové skupiny a niektoré výroky by som sa bál uverejniť aj po 22:00 hod :D )

Takže len v skratke:
Kto: Peter, Duško, Paťo
Kde: Predne Solisko
Čo: Ani srnka netuší
Za koľko: II/III

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMdbIJiN58HW3mMwShF8WfilOAkpzxQkxP-ybxJ?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/Cud38TJwUsBdHhGEA

Slavkovská kopa 22.10.2011 Žľabom II/III

Nuž hádam je už aj načase trochu opáčiť to biele, čo nám v Tatrách napadalo. Preto sme sa s Duškom dosť na rýchlo dohodli a v sobotu ráno vyrážame čo to skúsiť. Veď keď už nič iné, aspoň sa trochu prejdeme a rozhýbeme naše zdrevenené kosti.
A ako to dopadlo? Podmienky ešte síce nie sú najlepšie, no aspoň sme sa trochu ochladili.
Ešte bude treba oteplenie, možno malý dážď a keď to potom všetko spolu primrzne... Joooj. Už sa tešíme :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a Peter
Kde: Slavkovská kopa
Čo: Žľabom
Za koľko: vraj II ale kvôli malo snehu skôr II/III
Ako dlho: 2 hod
Heslo dňa: Ja ti hovorím, že ja neni som... :)

Viac foto tu:
https://photos.app.goo.gl/3iWQ41ALuLRu4TvM9

https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipOwenIiEDIxU37rXRvtmw-Z3DgWhPqwcA-P_v5e?source=pwa

Malé vysvetlenie prečo...

Vždy, keď sa vyberáme do hôr, ideme tam za niečím novým. Niekedy je to pocit, že potrebujeme pred niečím uniknúť, niekedy pocit voľnosti a inokedy zas pocit objavovania. Hory sú pre nás naozaj veľkou výzvou, ktorá nás núti robiť veci nevídane, odvážne, úchvatné a možno niekedy aj tak trochu šialené.
Neviem, prečo to tak je, no aspoň mňa tam ťahá tá krása, výnimočnosť, úchvatnosť, veľkosť, tichosť, pokora, objavovanie...
Veď človek je predsa tvor stvorený pre objavovanie a práve tam máme čo objavovať stále. Stačí sa len trochu poobzerať vôkol seba, či už si v stenách, na hrebeňoch, na vrcholoch a možno aj na chodníkoch a stále nájdeme veľa nových vecí, výhľadov, obrazov...
Práve toto nám, ľuďom milujúcim hory, voľnosť, rozhľad, dáva pocit, že naozaj žijeme. Práve tieto hory sú pre nás našou pravou láskou a niekedy aj hrobom. Možno len tu si naozaj uvedomujeme, akú má život cenu, aké je krehké naše bytie, že práve pre toto žijeme a aké máme vlastne šťastie, že tu môžeme byť.
Vrcholy nie sú o dobíjaní, o pokorení nejakého z nich... Je to o spriatelení sa s nimi, o úcte k nim... Je to o nových priateľstvách, o dôvere, o napĺňaní snov, či už dávnych alebo tých novších. Hory nie sú len o neskutočných výkonoch. Sú najmä o tom, čo máme v srdciach...
...Je mnoho tých, čo sa pozerajú na veci a pýtajú sa „Prečo?“...
... ale len my snívame o veciach nevídaných a hovoríme si „Prečo nie?“...
A čo na záver? Nezabúdajme, že rozdiel medzi úspechom a neúspechom sú niekedy len tri slová: „Nechce sa mi.“

Ostrá veža 25.09.2011, Pravý pilier, V

Krásna jeseň a toto musíme využiť na malý výlet. Ako inak, ako zas do našich krásnych Tatier :)
Po celkom skušnej opici a nie v najlepšom stave to nevyzerá na nič s ďalekým nástupom a tak sa opäť vraciame do Furkotskej doliny. Pred časom sme z Kozej steny videli celkom pekný pilierik na Ostrú vežu a tak tentoraz padol výber práve sem.
Aj Stykovci sa vybrali s nami, no chceli si skúsiť Ľavý pilier práve na Koziu, ktorý už Ľudko liezol a tak im dáva cenné rady aby nepoblúdili.
My sme to nakoniec vyliezli na 5 dĺžok, z čoho väčšina však bola po dosť dunivých kameňoch a bolo treba dávať celkom slušný pozor.

Takže len v skratke:
Kto, čo, za koľko a ako dlho:
Stykovci: Kozia stena, Ľavy pilier, V
Ľudko a ja: Ostrá veža, Pravý pilier, V, 3,5 hod
Heslo dňa: Odporúčam chvíľu neliezť ľavý pilier :)

viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNyupl3KDQR9TyHY4Zy8GzZEG521-if3stMAd0T?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WehP28bH5MrmyQRMA