Vždy, keď sa vyberáme do hôr, ideme tam za niečím novým. Niekedy je to pocit, že potrebujeme pred niečím uniknúť, niekedy pocit voľnosti a inokedy zas pocit objavovania. Hory sú pre nás naozaj veľkou výzvou, ktorá nás núti robiť veci nevídane, odvážne, úchvatné a možno niekedy aj tak trochu šialené.
Neviem, prečo to tak je, no aspoň mňa tam ťahá tá krása, výnimočnosť, úchvatnosť, veľkosť, tichosť, pokora, objavovanie...
Veď človek je predsa tvor stvorený pre objavovanie a práve tam máme čo objavovať stále. Stačí sa len trochu poobzerať vôkol seba, či už si v stenách, na hrebeňoch, na vrcholoch a možno aj na chodníkoch a stále nájdeme veľa nových vecí, výhľadov, obrazov...
Práve toto nám, ľuďom milujúcim hory, voľnosť, rozhľad, dáva pocit, že naozaj žijeme. Práve tieto hory sú pre nás našou pravou láskou a niekedy aj hrobom. Možno len tu si naozaj uvedomujeme, akú má život cenu, aké je krehké naše bytie, že práve pre toto žijeme a aké máme vlastne šťastie, že tu môžeme byť.
Vrcholy nie sú o dobíjaní, o pokorení nejakého z nich... Je to o spriatelení sa s nimi, o úcte k nim... Je to o nových priateľstvách, o dôvere, o napĺňaní snov, či už dávnych alebo tých novších. Hory nie sú len o neskutočných výkonoch. Sú najmä o tom, čo máme v srdciach...
...Je mnoho tých, čo sa pozerajú na veci a pýtajú sa „Prečo?“...
... ale len my snívame o veciach nevídaných a hovoríme si „Prečo nie?“...
A čo na záver? Nezabúdajme, že rozdiel medzi úspechom a neúspechom sú niekedy len tri slová: „Nechce sa mi.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára