Žltá stena, Chroustova cesta V+, 11.07.2015

Na základe odporúčaní pár kamarátov, som už chvíľu poškuľoval po tejto pekne vyzerajúcej cestičke a keď sa vyskytol dobrý parťák, prečo teda do nej nejsť :) SHMU hlási najchladnejšiu noc v tomto lete, no pekné, stabilné a bezoblačné počasie na celú sobotu. Tak prečo nejsť? :) Akurát som nejak vytesnil tú informáciu o NAJCHLADNEJŠEJ noci a ako sme po pár dĺžkach zistili, výber orientácie steny nebol zas až tak najšťastnejší.

1. dl

Štandardný odchod o piatej ráno, o siedmej opúšťame parkovisko v Smokovci a vyhrievajúc sa na slniečku, stúpame striedajúc asfalt a chodník na Hrebienok, ďalej na Zamku, kde si dáme na občerstvenie čajík a horček aby sa nám nohy neplietli a už len hybaj ho hore do Malej Studenej. Cesta ubieha celkom rýchlo. No ja som po minulom týždni,  na tom dosť zle a preto Daním musí nahodiť mód „dôchodca“ aby som sa nezadýchal a nebrhlal ako storočný prorok :)

Stena vyzerá z doliny veľmi pekne. Je suchá a hlavne zaliata slniečkom. Pod stenou teda ešte nachytáme posledné lúče, dáme bufet, nahodíme sa do gala, napozeráme cestu a už sa aj naväzujeme a hybaj teda okoštovať, čo to teda je zač :) 1. dĺžka - Prvú a druhú dĺžku Daník spája. Nástup je pekným kúrom, no potom smeruje do nie veľmi príjemného diagonálneho komína, v ktorom má problém sa vkrútiť aj on sám a to bez batoha. Keď som to skúsil ja (s batohom), veˇmi rýchlo som pochopil, že tam sa ja nespracem :) . Preto batoh zavesiť pod seba a pomalým plížením a plazením vpred. Som celkom rád, keď som z toho von. Ruky omrzli, nohy už úplne. Toto sme si veru nedohodli :/ 2. dĺžka – Druhá dĺžka je snáď najkrajšia z celej cesty. Je to cca 50 metrov lezenia v krásnej platni, v ktorej sú úžasné sokolíky :) Takto si ja predstavujem vychutnávanie si lezenia :) Štandujem na úrovni previsov.  3. dĺžka – Daníkovi sa akosi nepáči smer, zakreslený v schéme a preto nejde okolo „erárneho“ friendu, no asi 3-4 metre vpravo mierne zamachovaným kútikom. Ukázalo sa to ako lepšie a logickejšie. Potom už len trochu traverz a sme na ďalšom štande, no trochu ďalej, ako by sme mali byť. 4. dĺžka – Preto sa v 4. dl. snažíme dostať späť na pilier, no tie lokre sú dosť nepríjemné :/ Po pár metroch sme už však späť v ceste a pokračujeme cez niekoľko výšvihov pod znateľný komín.  5. dĺžka – Hore komínom, ktorý mimochodom nevyzerá až tak vábne :), to celkom ide. Problém je akurát zas s tými nešťastnými lokrami. Keď som vyberal jedného vklínenca a vežička poskočila o pár mm, veru nebolo mi všetko jedno. No keď počujem Daníkove slová: „ešte 15 m a som na slniečku“, hneď mi moja dušička zmrznutá trošíčka pookreje a aj mi je akosi zrazu aj teplejšie (po slovom TEPLEJŠIE rozumej asi to, že si začínam cítiť aspoň pár prstov na ruke a dokážem pohnúť prstami na nohe tak, že sa nezlomia :) ). Ponáhľam sa teda za ním, nech konečne po 4 a pol hodine mrznutia, aj mňa trošku zohreje.

Zostupujeme do žľabu medzi Stredohrotom a Žltkou. Je to na dva zlaňáky do žľabu a potom chodníčkom v suti naspäť pod stenu. Pobalíme si veci a ponáhľame sa na Terynku, niečo teplé zjesť, vylehniť sa na vyhriatych skalách pri chate a hlavne prehriať premrznuté údy :)

nasa cesta
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Nuž takto sme si my zabojovali aj v nie síce najväčšej stene v Tatrách. No v takej kose a vetre aj pri slnečnom počasí dokáže aj 5 dĺžok lezenia pekne naštrbiť hlavu :) Najhoršie na tom však boli tie výhľady do slnkom zaliatych stien napríklad Baraních rohov alebo Lomničáku.

Takže v skratke:

Kto: Daník a Peter

Kde: Žltá stena

Čo: Kombinácia ciest Chroustova a Parákov

Za koľko: V+

Ako dlho: 4,5 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/hg9KFgbbityWGGbS7

Volia veža 03.07. a Dračia hlava 04.07.2015

Dvaja fešiovia a naša kráska :)

Streda večer a dobré správy sa hrnú. Rudo zháňa parťáka na Tatry a ja tam chcem po pár týždňovom oddychu ísť. Ba dokonca ešte aj lokalizácia miesta sedí a je až neuveriteľné, že sme sa aj na cestách takmer zhodli. V mojej teplom prehriatej a prácou zahltenej hlávke preto zapínam prepočítavanie a veru som sa aj dopočítal. Ak postíham všetko, čo je nedoriešené v práci, skoro ráno odchádzame. Stihol som :) ...

Volovka:

Niečo po siedmej ráno už odchádzame z Popradského plesa a občas sa strhávame na divný zvuk lokomotívy. Až po pár strhnutiach však zisťujeme, že to nie je vlak, ale my sami si chrčíme hore kopčekom. Možno je to tým teplom a možno sa len snažíme plašiť medvede ;) Pod stenou sme však na to, ako nám to nešlo, v celku rýchlo. Alebo sa nám to aspoň zdá, keďže sa tešíme na tú úžasnú pevnú a slnkom zaliatu skalu. Pristaneme, poriadne napijeme, čas veľmi nestrácame, keďže Rudo je dosť nažhavený a ide sa do toho.

Výlez z kľúčového previsu

1.)    Eštoj- Janiga 6+/7- (pôvodne VI, A2)

Tak sem som sa ja, drahí moji, nevedel dostať už dosť dlho. Preto padlo náramne vhod, že Rudo sa chcel rozliezať práve v tejto cestičke. No a s kým je lepšie ísť do cesty, ako s tým, kto ju má vlastne ako prvý voľný prelez??? :) Nebudem to tu dlho obkecávať. Treba ísť! Nádherná cesta, štandy na BH a vo výleze z previšteku je to slušne odistené. Aj keď celkom zaujímavé kroky :)

2.)    Moribundus 7-

Rudo v previse

Toto som už ja síce liezol dávnejšie, no je to tak krásna cesta, že nemôžem Rudovi nedovoliť do nej ísť :) Aj keď sme prvú dĺžku trochu napriamili aj tak to má úžasné čaro. Krochkáme si každým krokom a jediné, na čo Rudiger nadáva, je ten názov a na to, že ako je možné, že takú krásnu líniu nevyliezol ako prvý on :)

3.)    Kývala- Orolín- Zeitler 7 (pôvodne V+, A3)

Kopec vzduchu
pod zadkom :)
Kývala-Zeitler

Keď však Rudo začal vyťahovať nákres tejto cesty, spozornel som velice. Nevedel som, či je to len vtip alebo to fakt myslí vážne :) Toto je cesta, ktorú som liezol v r. 2009 s Viktorom a v ktorej som hodil držku prvý krát v mojom živote v horách a dokonca sme ju ani nedoliezli aj keď sme to vtedy hákovali. Od vtedy som už pred ňou mal obrovský rešpekt. Áno. Chystal som sa do nej ešte niekedy určite. No len s rebríkmi a koplet vercajchom na technické lezenie. A tu zrazu totok. Par expresov, pár čokov a vraj hybaj... Rudove slová pri výleze z previsu... nohu daj ku pásu, postav ju a potom uvidíš aj prvý chyt mi pripomínajú práve ten môj pád, no teraz to už púšťa. Už viem, prečo to vtedy bolo tak :) . V kľúčovej dĺžke, v nepríjemnom sokolíku, ma už povzbudzuje: „a daj to voľne!!!“ Nestihol však dopovedať a už aj som z neho dole. Áno nie hore, ale DOLE :) Zapriem sa, pozbieram v sebe zbytky sily a keďže to nejde s rozumom, zdrapím, ťahám, tlačím a tu zrazu ďalší štand. Pustilo. A dokonca voľne :) . Tretia dĺžka mi však už posledná známa. Tu sme sa vtedy otáčali. Vraj 6-... Blbosť. Potom Moribundus musí byť V/V+ :) Záverečný traverz popod previs a kútom hore na policu a sme hore. No tešil som sa ako malý chlapec :) Dík Rudo, že si mi predtým neprezradil, do čoho chceš ísť :)

4.)    Hviezdova cesta 6/6+ (pôvodne V+, A0) 

Hviezdova 6/6+

Aj keď ja každý „normálny“ človek by to už zrejme zabalil, éterom preletelo niečo ako že ešte jedna. Tvárim sa, že nepočujem, no nepomáha :) Nastupujeme teda do štvrtej... Lezky už tlačia jak šľak, lýtka odumierajú, no ruky nič. Aj toto sme už pred časom liezli, no vtedy sme aj trochu fučali. No teraz je to po tých predchádzajúcich cestách len niečo na vyklusanie a o hodinu už zlaňujeme dole :)

Zasluzeny oddych :)

Pekne sme si dali do tela. Teda niektorí tí "starí" páni (teraz len dúfam, že toto sa Rudovi nedostane do uší :D ) to vedia ešte pekne roztočiť. Nuž a nám už len zostáva dúfať, že čím budeme starší, budeme už len lepší a lepši :) . Už sa však aj celkom tešíme na večeru na Popradské, na socializovanie sa dole v baríku a na spacáky, keďže zajtra nás ešte čakajú čerství spolulezci, ktorí budú plní energie a nažhavení :)

Malá Dračia hlava:

V sobotu stúpame ráno o ôsmej už s Maťom hore Zlomiskovou do Dračej dolinky. Tu totiž začína v južnej stene Dračej hlavy jedna cesta, ktorú už odporúčali viacerí: Veličkov kút (VI). Stena celkom prekvapí. Ani sa mi nezdalo, keď mi hovorili, že tam natiahli 6 dĺžok. Už však viem prečo :) Je to pekný, logický kút. Prvé dve dĺžky sú platňovité popoliezanie po vodou vymytej skale. Tretia je kľúčová a potom ešte jedna pekná. Kto by sa nechcel potom posledné dve dĺžky motať v ľahšom teréne, tak odporúčam pokračovať kútom smerom do prava. Tam si zalezie určite :) Zosupovali sme pokračovaním po Dračom hrebeni a po ďalšj pol hodinke sa už s Maťom slníme v Dračom sedle. Cestou dole ešte vyzdvihneme kamarátov z pod Ošarpancov a hybaj dole do toho tepla :)

Takže v skratke:

Sobota: Rudo a Peter

Kde: Volia veža

Čo, za koľko a ako dlho:

Eštok- Janiga 6+/7-, 2,5 hod; Moribundus 7-, 2 hod.; Kývala- Orolín- Zeitler 7, 3 hod; Hviezdova 6/6+, 1 hod.

Nedela: Maťo a Peter

Kde: Malá Dračia hlava

Čo, za koľko a ako dlho:

Veličkov kút 6, 3 hod. + cca 0,5 hod po hrebeni do sedla

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/TztP9drYcvzi4dRH6