Vyhľadávať v tomto blogu

štvrtok 31. decembra 2015

Ďumbier, Školská IV+ a Choďák II-III 30.12.2015




Silná dvojka :)
Dohoda bola, že treba niečo pre kondičku urobiť a preto reku ešte pred Silvestrom, pôjdeme naše staré kosti rozhýbať. Nuž a keďže sa nám veľmi vsávať nechce, opätovne padá voľba na náš krásny Ďumbier :)

  Cesta na chatu po úplne ľadovom chodníku pripomínala skôr krasokorčuľovanie a dosť nám to aj trvalo. Na Štefánične sa však dlho nezdržujeme. Len dáme čajík, horček, zapíšeme, nakukneme do sprievodcu, prezlečieme a utekáme rovno na hrebeň. Snehu je čim ďalej, tým menej :/ a o zhruba 30 minút sme už aj pri našej obligátnej skale a súkame sa naobliekaní do cárachov, čo sme celý čas hore trepali :)

  Zbiehame na sever. Svah k Huťkovmu žľabu je už takmer úplne bez snehu. No tie zvyšky, čo tam zostali, držia priam rozprávkovo. V žľabe je to už však úplne bez... Celkom zaujímavé už to samotné zliezanie. Keby som tadiaľ už nešiel, hneď by som si to hádam aj do denníčka zapísal ako cestu :)

Dolez Školská
Plán č. 1 bol Školská cesta. V nákrese je to síce na pilier zakreslené na dve dĺžky, no Rudo je zas nezastaviteľný. Ledva sa stihnem naviazať, už aj lezie a po chvíli už aj štanduje. Je to pekné polezeníčko po zmrznutých trávach (cca 55 m, IV/IV+) a nakoľko je skala úplne čistá, dokonca aj zaistiť sa v celku slušne dá. Horšie by to asi bolo, keby bolo všetko snehom zapadnuté. Na pilieri pobalíme laná a kvôli rýchlosti radšej ideme sólo. Po asi hodinke sme už aj hore a rozhodujeme sa, kam ďalej :) Nakúkame, do stien Ďumbiera. Na niečo vážnejšie je už dosť neskoro a preto hľadáme niečo, čo sa zas nejak často nelezie a vieme to aj rýchlo vybehnúť.

Rudi vybieha Choďák
  Rudo zalovil v pamäti a zamarilo sa mu, že niekedy strašne dávno liezol žľaby na ľavo od Ľ. Piliera. Nuž tak prečo nie... Zbiehame teda Východným žľabom a nakúme kadiaľ hore :) Sneh po teplých dňoch a následnom mrznutí drží úplne skvelo a pripomína úžasné alpské firny. Vbiehame do žľabu. Hroty cepínov za sa zvuku vŕzgajúceho snehu derú do bieleho firnu. Nohami sa hlboko tiež ani neprekopneme. Stúpajúc teda len na predných hrotoch, krochkáme si a stúpame v ústrety vrcholu. Prahy, ktoré by normálne boli zasypané hlboko pod snehom sa nám vynárajú, no trávy v nich sú premrznuté a my sekáme čo krok, to úsmev :) Keď sa mi podarí vykopať v snehu aspoň malú plochu na moju nohu veľkosti 48, som prenesmierne rád, že si lýtka aspoň na chvíľu oddýchnu :) Až tesne pred hrebeňom začína fúkať nepríjemný vietor, ktorý mi v kombinácii s chladom (-10°), začína spôsobovať zamŕzanie očných buliev :D . Nebolo to však nič, čo by sa nedalo rozchodiť.

  Na hrebeni sa schováme za skalu aby sme nachytali ešte čo to vitamínu D :) . Je ešte skoro (cca 12:00). Nechce sa nám dole. No hádam toto aj stačilo na rozchodenie a po malom oddychu a čajíku ideme pomaly späť na chatu na fajnovú polievočku, čajík a šoféri na (aspoň) malý horček J . Nuž a potom už len  hybaj ho tanečným krokom dole na parkovisko a späť do „civilizácie“.

Takže v skratke:
Kto: Rudo a Peter
Kde: Ďumbier
Čo a za koľko: Školská IV+ , Choďák 45°-60° (v týchto podmienkach II-III) sólo
Ako dlho: obe cca 2,5 hodinky vrátane zostupov :)
Heslo: Po tráve sa nechodí, po tráve sa lezie... :)

Viac foto: Tu
...
...
...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára