 |
| Silná dvojka :) |
Cesta na chatu po úplne ľadovom chodníku pripomínala skôr
krasokorčuľovanie a dosť nám to aj trvalo. Na Štefánične sa však dlho
nezdržujeme. Len dáme čajík, horček, zapíšeme, nakukneme do sprievodcu,
prezlečieme a utekáme rovno na hrebeň. Snehu je čim ďalej, tým menej :/
a o zhruba 30 minút sme už aj pri našej obligátnej skale
a súkame sa naobliekaní do cárachov, čo sme celý čas hore trepali :)
Zbiehame na sever. Svah k Huťkovmu žľabu je už takmer úplne
bez snehu. No tie zvyšky, čo tam zostali, držia priam rozprávkovo. V žľabe
je to už však úplne bez... Celkom zaujímavé už to samotné zliezanie. Keby som
tadiaľ už nešiel, hneď by som si to hádam aj do denníčka zapísal ako cestu :)
 |
| Dolez Školská |
Plán č. 1 bol Školská cesta. V nákrese je to síce na
pilier zakreslené na dve dĺžky, no Rudo je zas nezastaviteľný. Ledva sa stihnem
naviazať, už aj lezie a po chvíli už aj štanduje. Je to pekné polezeníčko po
zmrznutých trávach (cca 55 m, IV/IV+) a nakoľko je skala úplne čistá,
dokonca aj zaistiť sa v celku slušne dá. Horšie by to asi bolo, keby bolo
všetko snehom zapadnuté. Na pilieri pobalíme laná a kvôli rýchlosti radšej
ideme sólo. Po asi hodinke sme už aj hore a rozhodujeme sa, kam ďalej :)
Nakúkame, do stien Ďumbiera. Na niečo vážnejšie je už dosť neskoro a preto
hľadáme niečo, čo sa zas nejak často nelezie a vieme to aj rýchlo
vybehnúť.
 |
| Rudi vybieha Choďák |
Rudo zalovil v pamäti a zamarilo sa mu, že niekedy
strašne dávno liezol žľaby na ľavo od Ľ. Piliera. Nuž tak prečo nie... Zbiehame
teda Východným žľabom a nakúme kadiaľ hore :) Sneh po teplých dňoch a následnom
mrznutí drží úplne skvelo a pripomína úžasné alpské firny. Vbiehame do
žľabu. Hroty cepínov za sa zvuku vŕzgajúceho snehu derú do bieleho firnu. Nohami
sa hlboko tiež ani neprekopneme. Stúpajúc teda len na predných hrotoch,
krochkáme si a stúpame v ústrety vrcholu. Prahy, ktoré by normálne boli
zasypané hlboko pod snehom sa nám vynárajú, no trávy v nich sú premrznuté a my
sekáme čo krok, to úsmev :) Keď sa mi podarí vykopať v snehu aspoň
malú plochu na moju nohu veľkosti 48, som prenesmierne rád, že si lýtka aspoň
na chvíľu oddýchnu :) Až tesne pred hrebeňom začína fúkať nepríjemný vietor,
ktorý mi v kombinácii s chladom (-10°), začína spôsobovať zamŕzanie
očných buliev :D . Nebolo to však nič, čo by sa nedalo rozchodiť.
Na hrebeni sa schováme za skalu aby sme nachytali ešte čo to
vitamínu D :) . Je ešte skoro (cca 12:00). Nechce sa nám dole. No hádam toto aj
stačilo na rozchodenie a po malom oddychu a čajíku ideme pomaly späť
na chatu na fajnovú polievočku, čajík a šoféri na (aspoň) malý horček J . Nuž a potom už
len hybaj ho tanečným krokom dole na parkovisko a späť do „civilizácie“.
Takže v skratke:
Kto: Rudo a Peter
Kde: Ďumbier
Čo a za koľko: Školská IV+ , Choďák 45°-60° (v týchto
podmienkach II-III) sólo
Ako dlho: obe cca 2,5 hodinky vrátane zostupov :)
Heslo: Po tráve sa nechodí, po tráve sa lezie... :)
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/e8ScgHP9RWeVsKXX8
...
...
...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára