Javorový štít, Martinská, V, 16.09.2012

-->

Náš nákres cesty

Keďže pôvodné plány na Batizák akosi nevyšli, bol som veľmi rád, keď zavolal Daník, či reku voľačo spáchame v Tatroch. Na jeho plán, ísť na Javorák, ma ani (keďže som tam ešte nebol) nebolo treba veľmi nahovárať. V pláne bolo viacero ciest a ak by nám to časovo vydalo a aj počasie by sa bývalo zadržalo, možno by sme aj zo dve skúsili buchnúť. Človek však mieni a príroda mení :)

Nakoniec sa nás nazbierala celkom slušná kôpka (okrem nás ešte Peťo, Pišta, Tom a Janči) , ráno o pol piatej frčíme z Bystrice a po nejakej tej kávičke sme pred siedmou v Smokovci, kde už na nás číha výpalník s neodolateľnou túžbou rozdávať nejaké bločky a skásnuť nás :)

Prebalili sme teda cárachy a o 7:15 vyrážame smer Veľká studená. Pišta však nahodil šialené tempo a po dvoch hodinách sme pod nástupom a vyberáme si línie. Svätá štvorka si vybrala cestu Návraty V+ a my, keďže sme dúfali, že dáme dve cesty, nastúpili sme hneď vedľa do Cesty Martinčanov (V). Prvá naša dĺžka bola spoločná a tak trochu sme sa tlačili. No na prvom štande sa rozlúčime,  Daník už pokračuje krásnym kútikom (III/IV) a chalani odbočili viac doprava. Naša tretia dĺžka vyšla zas na mňa. Márne som dúfal, že kľúčové miesto vyjde na Daníka. Nado mnou sa zrazu ukazuje pekná platnička s kútikom, ktorým však tečie voda a všetko, čo sa dalo chytať a stúpať bolo mokré. Cvakám preto starú skobu (sám sa čudujem, ako som jej mohol dôverovať) nad ňou erárny čok (ten vyzeral skvele) a kúsok nad ním ešte krúžok. Ešte pár temp vo vode a z najhoršieho som von (teda aspoň som si to myslel. Skôr by som povedal, že z najhoršieho som vnútri :). Po pár metroch v ľahšom teréne som v krásnom, logickom kútiku.  Na ľavo je pilier a v pravo krásna platňa. Myslel som si, že týmto pádom obtiaže skončili (kútik/komínik je len 4-ka) Kút je však tiež mokrý a naviac ešte aj dosť lokrovitý. Snažím sa zakladať a cvakať všetko, no zväčša je to len plytvanie materiálom. Keď prichádzam na miesto s dvomi skobami (zhruba v polovici komíno- kúta) a dochádza mi vercajch, snažím sa štandovať, no vôbec to nevyzerá dobre. Skobám neverím, miesto to nie je dobré a doistiť sa to nedá. Preto aj napriek totálne rozhaseným nervom pokračujem ešte asi 8 metrov vyššie a keď sa dá, utekám radšej na pilier, kde to vyzerá už o mnoho lepšie a hlavne bezpečnejšie (tu bol náš 3. Štand). Na Daníka už potom vyšla krásna pevná skala, no hlavne bola suchá. Krásna dĺžka cca 58 m dlhá v pevnej skale. Potom už len jedna polovičná (cca 30m, II/III) dĺžka a po troch hodinách sme hore.

Keďže sme neverili mužíkom, ktorý nás smerovali skratkou pod stenu, zostupovali sme skoro cez vrchol povedľa hlavného hrebeňa na strane Streleckých plies až pod Javorové sedelo. Aj napriek tomu, že Daník už tadeto pred časom zostupoval, sme pre hmlu dosť ťažko triafali ten správny žľab. Nakoniec sa nám to však podarilo a skoro po dvoch hodinách sme opäť pod nástupom. Chalani však ešte bojovali vo vrchnej časti steny.

Pohrávali sme sa síce s myšlienkou na dve cesty, no zhodli sme sa na tom, že už nám prsty dosť omrzli a po takom zostupe by sme už v zdraví nemuseli odísť. Preto po krátkom bufete pod stenou volíme radšej plán „B“ a ustupujeme na Zbojníčku prehryznúť reku volajaké to pivko a hlavne sa zohriať. Po hodinke a pol píšeme chalanom a nakoľko už aj oni zostupujú, ideme dole aj my aby sme sa nevyčakávali.

Nuž asi budem písať teraz len za nás. Cesta Martinčanov je určite pekná cesta, len nie v takých podmienkach, ako sme ju mali my. Za sucha a so slnkom, opierajúcim sa do chrbta, si to viem predstaviť :) No bez citu v prstoch, drevenými nohami, v mokrej skale, v hmle a teplote okolo +2°C je aj toto cesta, ktorá (teda aspoň mňa) celkom slušne preverila :)

zdroj: www.tatry.nfo.sk

Takže v skratke:

Kto a čo:

Peťo, Tom, Pišta, Janík: Návraty, V+

Daník a ja: Cesta Martinčanov, V

Kde: Javorový štít

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/FuQh1wcKdryW9RSE6
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/JavorovyStitCestaMartincanovV16092012#


 

Veľký Ganek, Západný pilier- Puškáš, V, 11.09.2012

-->

Už dva krát nás počasie z Rumanovej dolinky odohnalo, tak sme si, pre ďalší pokus,  vybrali posledný pekný deň pred prechodom frontu.

Už snáď štandardný odchod z BB, o piatej ráno, nás nezaskočil a normálne sme sa ráno zišli na čas. Niečo po pol siedmej už valíme z parkoviska na Popradskom, no cesta hore nám akosi pomaly ubieha. Na nástup nám to trvalo skoro 3 hodiny.

Vybrali sme si Západný pilier. Už dlhšie som to chcel vyliezť aj keď sa táto stena/ cesta zapísala do histórie horolezectva dosť smutným spôsobom. Hľadáme cestu, kade by to išlo a keďže pán Puškáš obľuboval logické línie,  nastupujeme tou najlogickejšou. Po chvíli však zisťujeme, že to asi nebude tá správna (bolo to o mnoho ľahšie, ako písal sprievodca, V), no v polovici tretej dĺžky sa už napájame na samotný pilier a po ňom je to už zrejmé.  Potom už len tri dĺžky a sme hore. Aj tu však mala byť dĺžka za V-, no ani tú sme nejak nenašli a to sme sa snažili ísť úplne po pilieri.

Aj napriek tomu, že to mala byť päťka a podľa nás to je skôr za IV / IV+,  je to pekná vzdušná cesta a tie výhľady stoja naozaj za to.

Cestou dole sme si v rámci kondičky  ešte vybehli na Rumanov štít a potom už len smer zaslúžené pivko na Popradskom :)

 

-->

Takže v skratke:

Kto: Duško a ja

Kde: Veľký Ganek

Čo: Západný pilier- Puškáš

Za koľko: písané V, skor však IV/IV+

Ako dlho: 3:15

Heslo dňa: Nestoj tak na kraji, ja sa bojím výšok...

Viac foto tu: Fotky z akcie 

https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/GanekZapadnyPilierPuskasV11090212

https://photos.app.goo.gl/jerFX5eoiD65s7w19

Kežmarský štít, Ľavé vhľbenie IV, 29.08.2012

O divnosti predpovede, ktorú hlásili už pár dní vopred,  sa presvedčujeme hneď na Skalnatom plese. Skoro okamžite, ako sme vyšli z budovy lanovky, na nás začína padať čosi podozrivo známe a mokré :) Hneď utekáme pod strechu, reku totok sme si nedohodli. No ale usmialo sa na nás zasa raz šťastie a po najkratšom daždi (ktorý mimochodom trval cca 20 sekúnd) to vyzerá, že sa aspoň na nástup doplazíme :) Tož šliapeme teda, kým sa reku dáždik nevráti.

O asi 45 minút sme pod stenou. )Ludko a Peťo sa vybrali opáčiť Birkenmajera a my s Duškom sme zvolili pána Puškáša, ktorý nás ešte nikdy nesklamal. Ľavé vhĺbenie začalo presne podľa popisu. (cca 10 m nad nami je viditeľný borhák). Ďalej cesta pokračuje snáď najlogickejšou možnou líniou, ktorá tu je. V každej dĺžke sú tak 3-4 borháky a štandy sú prenádherné. Po šiestich dĺžkach sa naša cesta napája na Birkenmajera. Tu sú tiež občas nity a štandy taktiež excelentné. Netreba to snáď ďalej ani opisovať, preto že je to jedna úžasná ľahučká, logická cesta v nádhernej veľkej stene a bolo by hriechom ju vynechať.

Takže len v skratke:

Kto: Dušo , Peter

Kde: Kežmarský štít

Čo: Ľavé vhĺbenie- Puškáš

Za koľko: IV

Ako dlho: cesta 3 h + vrchol 1 h (aj s bufetom)

Ľudko a Peťo B: Birkenmajer IV, 6 hod

Viac foto tu: Link na foto

https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/KezmarskyStitLaveVhlbeniePuskas29080212#

https://photos.app.goo.gl/GzFcaS86JjgPeEXm8

Kezmarsky stit, Lave vhlbenie Puskas 29.08.0212

Dachstein – Pichlweg IV, 18.08.2012

Tento príbeh sa začal písať sám asi pred ôsmimi rokmi, keď som počul o jednom nádhernom kopci zvanom Dachstein. Netrvalo dlho a už som mal v rukách fotky jeho úžasnej južnej steny, ktorá ma hneď uchvátila, no keďže som vtedy mal veľmi chabé skúsenosti s veľkými stenami, rešpekt mi nedovolil sa do takého niečoho pustiť. Čas však dozrel, voľačo sme potrénovali, niečo sa aj podučili, tak sme sa teda rozkývali a hybaj ho teda opáčiť, či to vydá.

V piatok ráno o piatej odchádzame z Bystrice a o druhej poobede už stúpame na chatu Sudwandhutte, kde sa ubytujeme a utekáme obzrieť si nástup. Pod stenou sme dosť prekvapený, koľko snehu je pod našou cestou. Najhoršie na tom je však to, že sú tam tri obrovské trhliny, ktoré sme si nie celkom istý, ako ich preskáčeme. Dáko to hádam preklepeme :) V sedle nad feratou Anna si ešte chvíľu posedíme a hľadáme nejaké výrazné body vôli orientácii. Cesta je však odtiaľto úplne jasná, tak sme kľudní. Po návrate na chatu prichádza ďalšia partia z BB a tak bude hádam veselo. Škoda že sme nemohli dlho vysedávať lebo neviem, ako by sme ráno vstávali. Preto si dáme len po pár piviek a za dve papule :)

Piatkové ráno to začína na chate žiť už okolo štvrtej. Nechce sa nám, no musíme vsať aby sme stihli všetko v pohode ešte za vidna. Po malých raňajkách, teda čajíku lebo viac mi ako si, asi zo strachu, nepustilo, o piatej opúšťame chatu a pred nami je dvojhodinový nástup s nie veľmi ľahkým batohom. Okolo siedmej sme už nachystaný pod stenou a rozlúčime sa s Viktorom a Ľudkom, ktorý si vybrali cestu Serpentína ( 6+) a s partiou Daník, Mirko, Duško, Peťo a Tom, čo išli do Stenerweg-u (5+). Sneh, ktorý včera vyzeral tak na 50 metrov nás akosi prekvapuje. Je akýsi dlhší, ako sme predpokladali a je to na cca 3 dĺžky, kde pred koncom nastupuje zaujímavé zlezenie do trhliny a prekrok do skaly. Tu už mačky idú dole a traverzujeme pomedzi odtrhy aby sme sa dostali na nástup. Nastupujeme súčaste s jednou nemecky hovoriacou dvojkou (čo sa neskôr ukázalo ako veľké štastie pre nás:) Už prvé štyri dĺžky je to celkom zaujímavé lezenie traverzov a (vraj) trojkových komínov. Aspoň to však nebolo orientačne náročné, ako ďalších cca 200 m (vraj 1-2), kde chvíľu ideme ešte v lezkách, no keď ma začínajú omíňať včerajšie otlaky, prezúvam radšej vibramy. Ešte cca 100 metrov a prichádza na rad veeeeľmi zaujímavý komín, do ktorého sa nie a nie pratať. Toto veru nie je dvojka. No vracať sa nebudeme, tak to musíme nejak prebojovať. V ďalšej dĺžke (ktorá mala byť mimochodom tiež 1-2) je nad nami je puklina, ktorá vyzerá, že by mohla pustiť. To už však šípime, že už sme mimo našej cesty, nakoľko sú tam nity a nemali tu byť. Z platničky sa vykľulo veľmi zaujímavé miesto (tak okolo 5) v torom som sa vo vibramách celkom aj potrápil. Hlavne keď som potreboval niečo založiť. Nad touto dĺžkou sa na štande stretávame s našimi nemeckými kamarátmi, ktorý zablúdili tiež. Sme všetci celkom radi, že sa vidíme. Chalanisko totiž volal svojmu známemu a ten ho usmernil. Za nami dolieza ešte jedna trojka (vraj nejaké lezecké legendy), ktorých vekový súčet bol cez 180 rokov a tí nás ešte usmernia ďalej. Po boji v platničkách som trošku skrvavený od ostrého vápenca a otlaky na nohách vyzerajú ako keby som sa za živa rozpadával. Ešte je však pred nami pár dĺžok na miesto zvané Pichlschritt, kde je miesto na bivak, pre nás na desiatu a kniha. Tu si dávame malú pauzu, vyťahujem lekárničku a snažím sa ošéfovať si nohy, nemeckým kamarátom ponúkame hroznový cukor a baba (keďže som ju pred chvíľou trošku zamazal krvou z ruky) mi za to na oplátku ponúka niečo špeciálne. Keď však zbadala nohu, pousmiala. Toto asi neošetrím :). Po krátke pauze musíme páliť ďalej. Pred sebou máme ešte desať dĺžok a nie je čas, strácať čas. Cesta je už však zrejmá a obťiažnosti sedia, takže si to už začíname vychutnávať. O ďalšie dve hodinky sme už na hrane, kde je koniec cesty a dohadujeme sa s Duškom, či stíhame vrchol alebo nie. Nakoľko nám povedali, že hore je to ešte asi 1-1,5 hodiny a zostup cez 4 hodiny, nechceme sa niekde zamozať po tme a radšej zvolíme priamu cestu dole.

Zostup vedie feratou priamo na ľadovec cca 20 min a potom cca 10 min. rovno na chatu Seethalerhütte. Tu sa dá prespať, no keďže sme nemali rezervácia, chceli sme zísť až ku autu lebo sme ešte v nedeľu chceli ísť aspoň nejakú feratku, dáme si len pivo, napíšeme Viktorovi, že zostupujeme bez vrcholu a ponáhľame sa dole. Po ľadovci je vyratrakovaná bezpečná cesta, taže to ide rýchlo. Vrchnú stanicu lanovky obchádzame z ľava (pohľad zo severu) na feratu (obtiažnosť A/B), ktorou vedie zostup. Po asi 200 metrovej ferate nastupuje snáď nekonečný kľukatý chodník späť na Sudwandhutte. Po štyroch hodinách sme radi, že sme späť na chate, kde nás už čaká Viktor s Ľudkom, ktorý kvôli zlej orientácii v ceste radšej po šiestich dĺžkach zlanili. Trochu sa najeme a valíme k autu na parkovisku pri spodnej stanici lanovky (cca 30 min.) Duško otvára lahvinku slivky a vyzerá to pekný večer :)

V nedeľu sa nejak zo spacákov neponáhľame. V kľude vstávame, dáme raňajky a v rámci tréningu si dáme jednu kratučkú feratku (Anna- obtiažnosť C/D), ktorá je len 30 min. od Sudwandhutte (1 hod z parkoviska). Ferata je osadená do cca 300 metrovej stienky a končí asi 200 metrovým, ľahkým, hrebienkom. Vybehli sme ju za niečo cez hodinku a je to ideálna vychádzka na vyklusanie po včerajšku :) Odtiaľ už známou cestou na chatu, obed, späť ku autu a hybaj domov :)

Nuž a na záver by som sa chcel poďakovať hlavne Ľudkovi za jeho nesmierne užitočné rady o zostupe, Viktorovi za perfekný čajík, Duškovi za to, že ma istil ako svojho a v neposlednom rade aj naším nemecky hovoriacim kamarátom za navigáciu v ceste a ochotu poradiť. Ďakujem vám kamaráti, že som tu mohol byť práve s vami a že ste mi pomohli splniť si ďalší z mojich snov :) 

Niečo málo k časom:

BB – Ramsau am Dachstein (až k lanovke): 580 km, 7 hod

Parkovisko – Sudwandhutte: 30 min

Sudwandhutte- nástup pod stenu: 2 hod

Zostup Dachstein- Sudwandhutte: cca 4 hod

Ceny:

Ubytovanie Sudwandhutte: 16 €

Guláš: 5,3 €, Pivo 3,9 € (len to najdôležitejšie :)

Ubytovanie Seethalerhütte: OAV 10 €, ostatni 20 €

Takže v skratke:

Kto/ čo: Duško a ja- Pichweg IV (24 dĺžok)

Viktor a Ľudko- Serpentine VI+

Daník, Mirko, Duško, Peťo a Tom – Steinerweg V+

Ako dlho: 7 hod

Viac foto tu:  Fotky z akcie
https://photos.app.goo.gl/y1uo4dy2rNTcVAZL8

Dachstein, Pichlweg 18.08.2012

Užitočné informácie, ktoré sa možno hodia:
Počasie pre Dachstein
Feraty v okolí
Ramsau am Dachstein
Sudwandhutte a chaty v okolí
Sprievodca Pichlweg
Sprievodca Steinerweg

Velická stena, Gálfy- Urbanovič VI-

foto zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

-->

V tomto neskutočnom teple sa tu dole nedá existovať a tak sme sa pokúsili ísť schladiť sa do hôr. Dohadujeme sa preto so Stykovcami a v nedeľu ráno vyrážame smer Tatranská polianka.

Keďže je veľmi teplo a hrozia poobedné búrky, vybrali sme si niečo bližšie a to Velickú stenu. Pred časom som tu už bol a celkom sa mi páčilo. Nuž a v neposlednom rade sme vtedy nestihli preliezť Gálfyho. Nuž dozrel čas :)

Keď prichádzame pod stenu, pozeráme, že pred nami je už je už nalezený Viktor s Ľudkom, ktorý vyrážali o čosi skôr a hore sa dali vyviezť, takže na nástupe boli už o siedmej. A v nástupe ešte jedna dvojka.

S Peťom sme sa rozhodli, že sa nebudeme motať a počkáme, nech odlezú. Keďže sme však nemuseli hladať cestu, boli sme trošku rýchlejší a na každom štande sme sa aj tak stretli. Aspoň bol čas na prekufrovanie lán a výkvas :)

Stena suchučká, lezenie úžasné a tak sme to nesilili a vychutnávali sme si to, ako to len šlo. Pred poslednou dĺžkou sa však začali zbierať dosť ťažké obláčiky a keďže sme nechceli zmoknúť, zavrhli sme plány na druhú cestu. Aj tak to bolo fajn.

 

-->

Takže v skratke:

Kedy: 01.07.2012

Miňo a Ondrik: kombinácia Výlomu a Gálfyho

Ja a Peťo: Gálfy- Urbanovič

Za koľko: V+/VI-

Ako dlho: 4 hod.

Viac foto tu: https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/VelickaStenaGalfyUrbanovicVI01072012

https://photos.app.goo.gl/46sTuC4WVE4bAz3R6

Velicka stena, Galfy- Urbanovic VI- 01.07.2012