Malé vysvetlenie prečo...

Vždy, keď sa vyberáme do hôr, ideme tam za niečím novým. Niekedy je to pocit, že potrebujeme pred niečím uniknúť, niekedy pocit voľnosti a inokedy zas pocit objavovania. Hory sú pre nás naozaj veľkou výzvou, ktorá nás núti robiť veci nevídane, odvážne, úchvatné a možno niekedy aj tak trochu šialené.
Neviem, prečo to tak je, no aspoň mňa tam ťahá tá krása, výnimočnosť, úchvatnosť, veľkosť, tichosť, pokora, objavovanie...
Veď človek je predsa tvor stvorený pre objavovanie a práve tam máme čo objavovať stále. Stačí sa len trochu poobzerať vôkol seba, či už si v stenách, na hrebeňoch, na vrcholoch a možno aj na chodníkoch a stále nájdeme veľa nových vecí, výhľadov, obrazov...
Práve toto nám, ľuďom milujúcim hory, voľnosť, rozhľad, dáva pocit, že naozaj žijeme. Práve tieto hory sú pre nás našou pravou láskou a niekedy aj hrobom. Možno len tu si naozaj uvedomujeme, akú má život cenu, aké je krehké naše bytie, že práve pre toto žijeme a aké máme vlastne šťastie, že tu môžeme byť.
Vrcholy nie sú o dobíjaní, o pokorení nejakého z nich... Je to o spriatelení sa s nimi, o úcte k nim... Je to o nových priateľstvách, o dôvere, o napĺňaní snov, či už dávnych alebo tých novších. Hory nie sú len o neskutočných výkonoch. Sú najmä o tom, čo máme v srdciach...
...Je mnoho tých, čo sa pozerajú na veci a pýtajú sa „Prečo?“...
... ale len my snívame o veciach nevídaných a hovoríme si „Prečo nie?“...
A čo na záver? Nezabúdajme, že rozdiel medzi úspechom a neúspechom sú niekedy len tri slová: „Nechce sa mi.“

Ostrá veža 25.09.2011, Pravý pilier, V

Krásna jeseň a toto musíme využiť na malý výlet. Ako inak, ako zas do našich krásnych Tatier :)
Po celkom skušnej opici a nie v najlepšom stave to nevyzerá na nič s ďalekým nástupom a tak sa opäť vraciame do Furkotskej doliny. Pred časom sme z Kozej steny videli celkom pekný pilierik na Ostrú vežu a tak tentoraz padol výber práve sem.
Aj Stykovci sa vybrali s nami, no chceli si skúsiť Ľavý pilier práve na Koziu, ktorý už Ľudko liezol a tak im dáva cenné rady aby nepoblúdili.
My sme to nakoniec vyliezli na 5 dĺžok, z čoho väčšina však bola po dosť dunivých kameňoch a bolo treba dávať celkom slušný pozor.

Takže len v skratke:
Kto, čo, za koľko a ako dlho:
Stykovci: Kozia stena, Ľavy pilier, V
Ľudko a ja: Ostrá veža, Pravý pilier, V, 3,5 hod
Heslo dňa: Odporúčam chvíľu neliezť ľavý pilier :)

viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNyupl3KDQR9TyHY4Zy8GzZEG521-if3stMAd0T?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WehP28bH5MrmyQRMA

Lomnický štít, Stanislawski, V, 17.09.2011

Ani sme netušili, aká skvelá akcia sa dá zvŕzgať za pár hodín :)
Boli sme s Daníkom a 2x Peťom dohodnutí, že zas po asi dvoch rokoch pôjdeme čosika kuknúť do západnej Lomnice. Večer pred odchodom sa dozvedám, že by šli aj Stykovci a tak to vyzerá na veselú partiu...
Mali sme vybratú cestu platňami hokejky, no nejak som sa nevedel dokopať do toho aby sa mi ukľudnilo hrubé črevo pri pomyslení na to, že sa cesta len veľmi obtiažne zaisťuje. Do sedla ideme lanovkou. Ako si tak stúpame smerom k zostupovej feratke, niečo sa mi zazdalo... Kukám, kukám... a to fakt? Neviem, či som niečo užil... alebo aj na vás padá sneh? :)
A v tú ranu bolo rozhodnuté. My s Peťom ideme Stanislawského, Peťo s Daníkom Platne a Stykovci Orlowského.
Nakoniec to bol asi veľmi dobrý nápad. My a Stykovci doliezame cesty skoro súčasne, no kolegom to odbúdalo (pre divnejšiu obtiažnosť) trochu pomalšie. Na lanovke dáme pivko, kávu a pálime dole. Cestou ešte musíme vziať Peťovi a Daníkovi batoh a ukecať chlapov na lanovke aby ich počkali... Chalani len čo doliezli, doslova utekali dole... Stihli... :)
Takže celkom vydarený výjazd za nami...

Takže v skratke:
Kto, čo
Peťo S. a ja: Stanislawski, V, 3,5 hod
Daník a Peťo Č.: Ľavé pletne hokejky, V+ (no treba pridať všade +1)
Stykovci: Orlowski, V, 4 hod.
Foto : https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNQGwJUOS6L5R_nJ86T5kf0sAkIebMwoD-DtxZU?source=pwa
Viac foto tu:
https://photos.app.goo.gl/ZoH6hs3oJ2wPCS3f7

Ošarpance, Motyka V a Komík III, 04.09.22011

zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

Dnes sme si vybrali trochu bližší výlet. Teda aspoň sme si to mysleli :)
Les som si tak priebežne listoval v sprievodcovi a oči mi (teda aj nejaké to odporúčanie bolo:) padli na Motyku na Ošarpancoch. Vždy som si myslel, že pán Motyka mal jedny z najlogickeších ciest a tak nám viac nebolo treba.
Prvá dĺžka nesklamala a nádherná. Hladký kútik na rozpor celkom preveril naše triesla a sem tam bolo aj bo-bojím aj keď to tam bolo celkom slušne vyskobované :)
Na štande som radšej ani dlho nepremýšľal (tie skoby vyzerali fakt nie veľmi vábne a rašej pokračujem pár metrov vyššie na vklinený balvan a robíme si vlastný...
Druhá dĺžka ešte krajšia. Trochu odlez od štandu, prelez doprava a tri nádherné previšteky tak okolo 4 UIAA. Joj. Tak toto ja mám normálne od doktora predpísané :)
V tretej pokračujeme po trávnatej rampe, ako bolo v popise, no akosi sa nám nedarí nájť nejakú logickú líniu ďalej hore. Toto sa na motyku moc nepodobá :( Tak sme to po tápaní a hľadaní doliezali ďalej rampou za II/III.
Po nás tam lezie ešte jedna dvojka, no ako tak sledujeme aj ich to ťahalo tak všeliak.
Po malom bufete pod nástupom si ideme ešte trochu dať do poriadku hlavy a dáme si ešte Komarnického komín. Teda myslel som si, že to bude riadne rozbité, no cesta veru prekvapila. Ľahučká cesta ako stvorená pre nás a začiatočníkov :)

Takže v skratke:
Kto: 2x Peter
Kde: Ošarpance
Čo, za koľko a ako dlho:
1.) Motyka, V, 2,5 hod
2.) Komárnického komín, III, 1 hod
Heslo dňa: Asi idem robiť radšej VHT... tak do VII :)

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipM0kOFXBGMVLeU3Pnm3ofn35TVFcs6TswFUbX9U?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/DqRaU6h2tGXJTCSJA

Volia veža, Južné rebro 01.09.2011

Zas jeden z tých dní, keď to Aladinovi nevyšlo :) Nakoľko hlásili možnosť zrážok, vyberáme sa zas na Volovku. Z časti preto, že pilier vylezieme rýchlo a z časti pre to, že som dal sľub...
Ideme spolu s Martinom a Mirom, ktorí si však vybrali Hviezdovu a Motibundusa.
Pod našim pilierom je akosi husto. Hneď po príchode pod stenu tam už čakajú dve dvojky, takže my máme čas ešte na malý bufet.
No a sme na rade :) Hore ideme takmer behom a cestou sme nútení popredbiehať čo sa dá aby sme sa s lanami nepomotali. Cesta nesklamala a zas tam bolo najviac ľudí :) No aj tak to stálo za to. Po necelej 1,5 hodinke sme hore, dáme nejaké to foto a hybaj dole, radiť chalaniskom...

Takže v skratke:
Kto: Mirči, Maťo, Sisa, Peter
Čo: MaM: Hvizdova 6+, Moribundus 7-
Sisa a ja: Južné rebro III
Heslo dňa: Zajtra kukni HZS, ci nebudú písať o tamtých dvoch :)
(chvala Bohu nepísali, takže asi prežili)

Viac foto tu: Miro: Tu
https://picasaweb.google.com/115401579323757754680/2011_09_01_volovka_tatry?feat=content_notification

..a tu my: Tu
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipN8BRV1hLWNXVZ2Z55BdF3LvTjvNEovfc1eEjPp?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/PG8rhRMqFwu4nbRU9