Na Lomičáku som už pekných pár rokov nebol a patrične sa za to aj hanbím. Keď sa nahlásil Duško, že môže ísť a napadlo ho takéto niečo, ani nebolo čo ďalej riešiť :). Kuknem počasie, sláva to však nie je, ale niečo by sa len mohlo podariť. Pozriem aj sprievodcu, či sa náhodou nenájde ešte niečo zabudnuté v stene a aha ho :) Kúsok od zostupových reťazí je nejaká trojočka. Plán teda jasný, vybehneme jednu, napojíme sa na rebro a nim ešte na vrchol. Keďže Duškovi sa dalo vyraziť len niečo po šiestej, je už viac menej jasné, že hore sa ide lanovkou.
V sedle postretávame pár kamarátov, vymámime nejaké
info a hybaj ho na reťaze. Zbiehame dole, stojíme pod nástupom do 1.
cesty. Mokrota, strašná mokrota. Ani vodu sme si nemuseli brať :) Toto teda
nie... Vrátime sa teda reťazami hore a rovno od nich pokračujeme po rebre
smerom ku vrcholu.
Prvá polovica (od reťazí) je ľahučká VHT (CH-II)
a ideme sólo. Keď však nazrieme zhora do steny, veru toto by už bol hádam
aj pekný let a preto sa radšej naviažeme, ale ideme stále súčasne.
2-3 dĺžky pod vrcholom sa už rebro začína konečne trochu
dvíhať. Je tu prasiatko na zlanenie v prípade úteku. Najprv teda ostrím
rebra, potom jemne vľavo od osrtia pokračujeme smerom hore. Posledná dĺžka
vedie buď po nitoch jemným vhĺbením sprava od ostria alebo sa dá aj priamo po
rebre (bez nitov)
O necelé dve hodinky sme na vrchole, občerstvíme sa,
pokvákame ešte s kamarátmi, pobalíme a hybaj ho dole... Normálne som
bol prekvapený, aká je toto pekná túrička :) Nič ťažké, nič náročné. Stačí 40 m
lano, 4-5 presiek, 2-3 friendy a pár slučiek a človek má vybavené :)
Kde: Lomnický štít
Čo: Južné rebro- Birkenmajer
Za koľko: III/IV (III)
Ako dlho: 2 hod (celé rebro) (vrchná časť max 1 hod.)
Kto: Duško, Peter
Viac foto: Tu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára