Vyhľadávať v tomto blogu

piatok 16. septembra 2016

Ošarpance- Puškáš VI+, Magické oko VII 15.09.2016

V tejto časti steny som liezol naposledy v roku 2008 a keďže mi tu chýbala čiaročka v klasike od pána Puškáša, nahovoril som teda Maťa a ide sa. Veď ak sa nám bude chcieť, môžeme si ešte skúsiť vybehnúť niečo, čo sme ešte neliezli :)
Pod stenou začína byť už ráno akosi husto. Našťastie veľa ľudí išlo Komárnického a preto veľmi nestrácame čas, zhodíme veci, nasúkame sa do vercajgu a už aj stojíme pod nástupom do Puškášovej cesty. Do steny svieti slniečko, skala suchučká, nálada dobrá a ešte na nás kričí aj kamarát Igor zo steny. No aký pekný deň to vyzerá byť.

Puškáš VI+
Puškáš 2. dl.
1. dĺžka (VI+, 45 m): Najprv ľahko pod previs, kde je to aj celkom zaujímavé. Veru aj nás trochu vyľakali kamaráti z BA, keď tam trochu pomaturovali :). Netreba tam však veľmi vymýšľať. Treba len zarvať ruky do špáry, nohu ku skobe a druhú vyhodiť hore. A je to. Aké ľahké :D... Na štande sa trochu posocializujeme, počkáme nech trochu odlezú a ideme. 2. dĺžka (VI-, 55 m): Je to krásny kútik na takého polosokola :) s nohami na trenie. Zruba v polovici treba preliezť cez ľavú hranu do platničky (za skobami) a potom ďalším kútikom rovno pod previs. Nim vedie puklina (2 skoby nad sebou cca 1m) ktorá nás vyvedie na položené platničky s puklinou v tvare „V“ pred trávnatou rampou. Vyberieme si jednu z puklín (my sme šli tou ľavou) a po cca 5 metroch sme už na rampe. Je to krásna dĺžka,  ktorej sú skoby cca každé 3 metre a keď si tam človek niečo ešte založí, tak sa môže stať, že na štand príde s jednou karabínou :)
Hore sa veľmi nezdržujeme a zláníme rovno dole komínom (PS. Na 60 m lanách to vydá cca 2 m nad zem). Igi, ďakujem za laná, lebo pri druhom zlaňáku sa nám aj tak naše sekli :D. Dáme len krátky oddych, zjeme tyčinku, napijeme a už aj sa ponáhľame do ďalšej cesty.

Magické oko VII
Magické oko
Cesta má spoločný nástup s Plšekovou... Na nástupe je nit s majlonkou. 1. dĺžka (VI, cca 50-55 m). Spájame však nejakým omylom 1. a 2. dĺžku a nakoniec sa z toho vykľuje krásne platňovité lezenie, kde si človek (už v 6-kovej dĺžke z Magického oka) myslí, že toto už nie je lezenie, ale skôr levitácia :). Nohy na trenie, na ruky žiadne chyty. Prvé chyty sa objavia až pri preliezaní previšteku, kde už je konečne aspoň nejaký stisk, prípadne šikmá polička na ruku. Ani by som neveril, že aj také niečo sa dá považovať za „krásny chyt“ :D.  2. dĺžka (VII, cca 35 m): Keď nakúkame do platne nad nami, celkom sa aj smejeme. Je to už však asi skôr smiech cez slzy. Pred nami je úžasná platňa veľmi podobného charakteru, ako tá pod nami, len s tým rozdielom, že táto je ešte kolmejšia :) Až teraz som pochopil, prečo všetci tí, čo mali Five Ten-y, na ne nedajú dopustiť. Stupiť „nič“, preniesť váhu, položiť druhú nohu na „druhé nič“ a rukami sa len opierať o skalu aby sme si nosy neoškreli (toto pokračovalo asi 15-20 metrov) :D. Levitujeme teda ďalej, ale toto už je asi fakt proti fyzike :D. Miestami síce treba prestať dýchať aby nás naše vlastné fučanie neodtlačilo o steny, no dá sa to. 3. dĺžka (VI, cca 15 m): Nad štandom je krásna, trošíčku previsnutá a jemnúčko silová špárka, v ktorej mimochodom pred pár chvíľami nacvičovalo letecké a iné kreácie už pár lezcov. Neviem, čo tam však dorábali. Nad štand jeden friend, meter nad neho veľký čok, nohu narvať do špáry, zaťať zuby, urobiť ešte dve tempá a sme v trávnatom kútiku, ktorý nás vyvedie zas na trávnatú policu. Odtiaľ zlaňák zas komínom na nástup, bufet, odsekávanie lán, ďalší bufet, počkať kamarátov a hybaj ho dole osláviť ďalší pekný deň :)
Pekne sme si dali. Prsty na nohách rozbité, ale ruky ako by sme ani nepotrebovali. Morál napravený, čiarky zapísané, hlava vyčistená, telo unavené, no duch osviežený. Práve pre toto to asi všetci robíme. A len tak na margo ciest. Tieto fakt môžem len a len odporúčať. Síce sú to krátke cesty, no je to úžasné lezenie a miestami aj tá levitácia :)



nase csty c: 3 a 5
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Takže v skratke:
Kto: Maťo a ja
Kde: Malý Ošarpanec (JV)
Čo a za koľko: Puškáš VI+ a Magiské oko VII

Ako dlho: 1,5 hod. a 2 hod.
Viac foto: Tu

utorok 6. septembra 2016

Oddielová akcia Terynka 01.- 04.09.2016

  Zas sme o rok krajší, poniektorí aj skúsenejší, nuž a my ostatní aspoň skromnejší ;) Dobré zvyky pokračujú a už v apríli sa Mirko rieši plány na letné sústredenie v Tatrách, za čo mu patrí veľká vďaka. Toho roku sme totiž štyri dni okupovali Téryho chatu a doliny, piliere a steny v jej okolí, ktorých je aj na tomto kúsku našich krásnych hôr neúrekom. Partia viac ako 25 ľudí dokáže veru zabezpečiť celkom veselú kopu zábavy, ale mne je ťažké písať za každého. Preto len pár riadkov z toho, čo sa nám podarilo.

Deň 1.: Široká veža, Maškov kút, VI, 3 hod.
  
  Po rozlúčení sa s kamarátmi na parkovisku my s Maťom aj keď teda máme byť v Malej Studenej, smerujeme smer Veľká Studená dolina. V stene Širokej mám totiž ešte jeden restík v podobe Maškovho kúta, ktorého vylezenie mi už asi ako jediné v tejto stene chýbal ku šťastiu :) Je to veľmi pekná cesta, kde je sem tam skoba, sem tam však treba aj doistiť.
1.Dĺžka (VI cca 50 m): Naliezame jemne sprava od mokrého kúta až pod previsnutú stienku(V+) (presne podľa popisu), ktorou sa dostávame do krásneho kútika (V/VI). Za kútom ešte pár metrov po rampe na trávnatú policu a sme hore. 2. Dĺžka (V, cca 50 m): začíname položenou platňou v kúte, potom prekrok cez ostrie pillierika a potom už šup ho rovno hore kútom až do jaskyne. 3. Dĺžka (vraj III, cca 55 m): Z jaskyne celkom zaujímavý výlez do kúta nad nami. Vraj za III. Určite to je trochu viac, hlavne aj celkom vzdušné :). 4.-5. dĺžka(III, cca 100 m): V sedielku na hrane už obtiaže končia, preto už odtiaľto pokračujeme súčasne až na trávnatý terén nad stenou. Tu pobalíme laná, vybehneme si na vrchol, pokocháme, zbehneme cez Priečne pod stenu, kde zas na seba nahádžeme ťažké batohy a hybaj ho zas cez Priečne sedlo na chatu, kde nás už vítajú naši kamaráti (nie však chlebom a soľou, ako to býva dobrým zvykom, ale čo je horšie, pivom a borovičkou :D ). Večerná zábava, pokračuje od večere až do niečo po desiatej, keď už musíme ísť spať a načerpať sily na ďalší deň.

Deň 2.: Baranie rohy, Traja kamaráti, V+, 3 hod.
  
  Ráno ťažké vstávanie. Raňajky, káva, niečo na bolenie hlavy... Stojím pred chatou a nejak nemám chuť niekam ísť. Asi to bude tým vzduchom lebo inak si to vysvetliť neviem :D . Maťo ma však láme a veru aj mne určite dobre padne malá prechádzka. Berieme teda batohy s materiálom a vyrážame smerom na Baranie rohy. Keďže ja som tam už tie staré klasiky liezol a chalani pred dvomi rokmi spravili (vraj) peknú novú cestu, Maťo ma zlomil a nastupujeme. 1. dĺžka (V+, cca 50 m): Už na štande (použili sme ten na nitoch z Indiánskeho leta) mi je nejak divne, keď sa pozerám za Maťom do prvej platničky a vyhrážam sa mu, že toto si pekne potiahne všetko sám :) . Krásna platnička sa však lezie úplne na parádu. Položená platňa, kde sa všetko dá krásne odstúpať je fakt úžasná a po dolezení na štand (tiž zu „leta“) ma okamžite prešli blbé nápady, že sa poveziem vo vláčiku. 2. dĺžka (IV+, cca 55 m): Po stupňoch jemne nahor do komínika, ktorý ma vyvedie do peknej platničky, ktorá je hore uzavretá L-kovým previsom. Jeho pravým zlomom hore do ďalšej peknej platni. Po platni jemne doprava na ďalší štand (dve skoby). 3. dĺžka (V+, cca 60-65 m): Snáď najkrajšia v ceste. Platňou pod previs, kde je viac chytov ako na umelej stene :) Cez previs do pukliny a potom jemne doprava. Maťo však zaštandoval trochu skôr, tak za nim dobieham a potiahnem to po polici až na jej koniec (II) kde sa rozdeľujú cesty ako Šádek... 4. dĺžka (V, 50 m): Táto nás vyvedie už do vrchnej platne. Keďže sme predchádzajúcu omylom rozdelili, táto zas vyšla na Maťa. 5. dĺžka (V-, cca 45 m): Konečne niečo pekné nechal aj mne :) Krásnou platňou jemne doľava, potom hore ku bloku a už len ľahko hore. Platňa vyzerá od spodku dosť nezaistitelne, no dá sa to úplne nádherne vybehnúť aj zaistiť. Chlapci, klobúk dole pred takou krásnou cestou. Išiel som tam s malou dušičkou, že čo to bude zač, no vykľula sa z toho asi aj najkrajšia cesta, akú som tento rol liezol. Môžem všetkým len odporučiť ;) . V rámci vyklusania si ešte vybehneme na vrchol popozerať výhľady, zbehneme do Baranieho sedla, pod stenu po batoh a hybaj dole na chatu, podeliť sa s kamarátmi o zážitky :)   

Deň 3.: Čierny štít, Šádek/ Bocek, IV+, 2,5 hod.

  Ráno nám slniečko krásne svieti a bolo by škoda takéto počasie nevyužiť na niečo „normálne“ :). Na Čiernom má Maťo zavesený „pytel“ a aj, veru hanbím sa za to, som tam ešte ani nebol. Preto nie je veľmi čo riešiť a vyrážame smer Veľká Zmrzlá dolina. Po hodinke a trištvrte sme už pod stenou a hľadáme, do čoho sa pustíme. Čo však čert nechcel, v „puškášoch“ je celkom nátresk. Nechce sa nám veru tlačiť s ďalšími troma dvojkami a preto pozeráme po niečom inom. Výber padol na Šádeka. V ravo od narovnania Puškáša sa nám začína ukazovať naša cesta. 1. dĺžka (IV, cca 50 m): Nastupujeme vhĺbením vpravo od narovnania... Zatiaľ je to pekná a pevná skala a na rozlezenie je to veľmi príjemné :). 2. dĺžka (IV+, cca 55 m): Snažím sa z obrázku a popisu vyčítať, kade... Cesta totiž kľučkuje pomedzi previšteky, čo sa nám z tohto pohľadu akosi dosť zle hľadá. Naliezam teda a intuitívne leziem, sem tam sa vrátim, no púšťa to celkom. Trochu mi len na morále nepridáva, že istenia viem založiť len dosť poriedko. Buď to totiž duní alebo je to až moc kompaktné :) Veru aj som sa miestami trochu vybál, no na štande (dve skoby) to zo mňa opadne. 3. dĺžka (III / IV, cca 55 m): Zo štandu Maťo natraverzuje asi 3 m, doľava cez hranu a potom už len logicky hore vhĺbením. Pod previsom na konci vhĺbenia ešte traverz doľava cez platničku (IV) a nad previsom už štanduje. 4. dĺžka (III / IV, 60 m): Pokračujem ešte na koniec vhĺbenia rovno hore a prvým pilierikom sa napájam už na Puškáša, kade pokračujeme, až kým lano nedôjde. Už sme len kúsok od vrcholu. Tu preto necháme materiál a zľahka (II/III, cca 30 m) si vybehneme na vrchol. Oddýchneme, napijeme, pokeciame s kamarátmi do susedov a ide sa dole. Čo čert nechcel, jasné že sme aj trochu zablúdili a aj sme si zlaniť museli. Ale aspoň sme sa prešli :)
Na chatu sa vraciame späť cez Baranie sedlo a pred štvrtou už sedíme na terase (skala za chatou :D ), dojedáme zvyšky, čo nám zostalo a veselé príhody z dňa začínajú prichádzať z každej strany :). Keď sa vrátili aj zvyšky partie, prechádzame (aspoň mne to tak prišlo) na súťaž „vtipnejší vyhráva“ a z vtipmi ako by sa vrece roztrhlo. Večer ešte gitara, poniektorí aj tanečky a poniektorí kocky (inak tie som už nehral asi 20 rokov), až kým chata nestíchne a pomaly sa ľudia nepoberú spať.      

Deň 4.: „kondičný tréning“ :D

  Ponaučenie z posledný pár rokov pre mňa je, že štvrtý deň je pre mňa asi kritický. Preto to dnes nesilíme. Nechce sa mi totiž zas odniekiaľ utekať alebo zlaňovať. Preto sa moc neponáhľame, po raňajkách len pobalíme naše ťažké „bágle“ a v rámci kondičky si radšej prebehneme (a to takmer doslovne a aj s našimi 15 kg vážiacimi batohmi ) cez Priečne sedlo ešte pozrieť kamarátov na Zbojníčku (Dominika, ďakujeme za pohostenie a dúfam, že sa čoskoro budeme revanšovať ... ;) ). Oddýchneme, pokeciame, rozlúčime, zbehneme dole a valíme domov.

Joj, dobre bolo. Poďakovanie patrí Maťovi, že mal trpezlivosť a moc nenamietal na moje nápady, vďaka celej partii za tých pár príjemne strávených dní a hlavne veľká vďaka Mirkovi za zorganizovanie ďalšieho ročníka skvelej akcie :). Dúfam, že sa takáto partia zídeme aj v zime, aj ďalšie leto a hlavne ešte aj veľa, veľa rokov potom :)

Viac foto: Tu