Zas sme o rok krajší, poniektorí aj skúsenejší, nuž
a my ostatní aspoň skromnejší ;) Dobré zvyky pokračujú a už
v apríli sa Mirko rieši plány na letné sústredenie v Tatrách, za čo
mu patrí veľká vďaka. Toho roku sme totiž štyri dni okupovali Téryho chatu
a doliny, piliere a steny v jej okolí, ktorých je aj na tomto kúsku
našich krásnych hôr neúrekom. Partia viac ako 25 ľudí dokáže veru zabezpečiť
celkom veselú kopu zábavy, ale mne je ťažké písať za každého. Preto len pár
riadkov z toho, čo sa nám podarilo.
Deň 1.: Široká veža, Maškov kút, VI, 3 hod.
Po rozlúčení sa s kamarátmi na parkovisku my
s Maťom aj keď teda máme byť v Malej Studenej, smerujeme smer Veľká Studená
dolina. V stene Širokej mám totiž ešte jeden restík v podobe Maškovho
kúta, ktorého vylezenie mi už asi ako jediné v tejto stene chýbal ku
šťastiu :) Je to veľmi pekná cesta, kde je sem tam skoba, sem tam však treba aj
doistiť.
1.Dĺžka (VI cca 50 m): Naliezame jemne sprava od mokrého
kúta až pod previsnutú stienku(V+) (presne podľa popisu), ktorou sa dostávame
do krásneho kútika (V/VI). Za kútom ešte pár metrov po rampe na trávnatú policu
a sme hore. 2. Dĺžka (V, cca 50 m): začíname položenou platňou
v kúte, potom prekrok cez ostrie pillierika a potom už šup ho rovno
hore kútom až do jaskyne. 3. Dĺžka (vraj III, cca 55 m): Z jaskyne celkom
zaujímavý výlez do kúta nad nami. Vraj za III. Určite to je trochu viac, hlavne
aj celkom vzdušné :). 4.-5. dĺžka(III, cca 100 m): V sedielku na hrane už
obtiaže končia, preto už odtiaľto pokračujeme súčasne až na trávnatý terén nad
stenou. Tu pobalíme laná, vybehneme si na vrchol, pokocháme, zbehneme cez
Priečne pod stenu, kde zas na seba nahádžeme ťažké batohy a hybaj ho zas
cez Priečne sedlo na chatu, kde nás už vítajú naši kamaráti (nie však chlebom
a soľou, ako to býva dobrým zvykom, ale čo je horšie, pivom
a borovičkou :D ). Večerná zábava, pokračuje od večere až do niečo po
desiatej, keď už musíme ísť spať a načerpať sily na ďalší deň.
Deň 2.: Baranie rohy, Traja kamaráti, V+, 3 hod.
Ráno ťažké vstávanie. Raňajky, káva, niečo na bolenie
hlavy... Stojím pred chatou a nejak nemám chuť niekam ísť. Asi to bude tým
vzduchom lebo inak si to vysvetliť neviem :D . Maťo ma však láme a veru aj
mne určite dobre padne malá prechádzka. Berieme teda batohy s materiálom
a vyrážame smerom na Baranie rohy. Keďže ja som tam už tie staré klasiky
liezol a chalani pred dvomi rokmi spravili (vraj) peknú novú cestu, Maťo
ma zlomil a nastupujeme. 1. dĺžka (V+, cca 50 m): Už na štande (použili
sme ten na nitoch z Indiánskeho leta) mi je nejak divne, keď sa pozerám za
Maťom do prvej platničky a vyhrážam sa mu, že toto si pekne potiahne
všetko sám :) . Krásna platnička sa však lezie úplne na parádu. Položená
platňa, kde sa všetko dá krásne odstúpať je fakt úžasná a po dolezení na
štand (tiž zu „leta“) ma okamžite prešli blbé nápady, že sa poveziem vo
vláčiku. 2. dĺžka (IV+, cca 55 m): Po stupňoch jemne nahor do komínika, ktorý
ma vyvedie do peknej platničky, ktorá je hore uzavretá L-kovým previsom. Jeho
pravým zlomom hore do ďalšej peknej platni. Po platni jemne doprava na ďalší
štand (dve skoby). 3. dĺžka (V+, cca 60-65 m): Snáď najkrajšia v ceste.
Platňou pod previs, kde je viac chytov ako na umelej stene :) Cez previs do
pukliny a potom jemne doprava. Maťo však zaštandoval trochu skôr, tak za
nim dobieham a potiahnem to po polici až na jej koniec (II) kde sa
rozdeľujú cesty ako Šádek... 4. dĺžka (V, 50 m): Táto nás vyvedie už do vrchnej
platne. Keďže sme predchádzajúcu omylom rozdelili, táto zas vyšla na Maťa. 5.
dĺžka (V-, cca 45 m): Konečne niečo pekné nechal aj mne :) Krásnou platňou
jemne doľava, potom hore ku bloku a už len ľahko hore. Platňa vyzerá od
spodku dosť nezaistitelne, no dá sa to úplne nádherne vybehnúť aj zaistiť.
Chlapci, klobúk dole pred takou krásnou cestou. Išiel som tam s malou
dušičkou, že čo to bude zač, no vykľula sa z toho asi aj najkrajšia cesta,
akú som tento rol liezol. Môžem všetkým len odporučiť ;) . V rámci
vyklusania si ešte vybehneme na vrchol popozerať výhľady, zbehneme do Baranieho
sedla, pod stenu po batoh a hybaj dole na chatu, podeliť sa
s kamarátmi o zážitky :)
Deň 3.: Čierny štít, Šádek/ Bocek, IV+, 2,5 hod.
Ráno nám slniečko krásne svieti a bolo by škoda takéto
počasie nevyužiť na niečo „normálne“ :). Na Čiernom má Maťo zavesený „pytel“
a aj, veru hanbím sa za to, som tam ešte ani nebol. Preto nie je veľmi čo
riešiť a vyrážame smer Veľká Zmrzlá dolina. Po hodinke a trištvrte
sme už pod stenou a hľadáme, do čoho sa pustíme. Čo však čert nechcel, v
„puškášoch“ je celkom nátresk. Nechce sa nám veru tlačiť s ďalšími troma
dvojkami a preto pozeráme po niečom inom. Výber padol na Šádeka.
V ravo od narovnania Puškáša sa nám začína ukazovať naša cesta. 1. dĺžka
(IV, cca 50 m): Nastupujeme vhĺbením vpravo od narovnania... Zatiaľ je to pekná
a pevná skala a na rozlezenie je to veľmi príjemné :). 2. dĺžka (IV+,
cca 55 m): Snažím sa z obrázku a popisu vyčítať, kade... Cesta totiž
kľučkuje pomedzi previšteky, čo sa nám z tohto pohľadu akosi dosť zle
hľadá. Naliezam teda a intuitívne leziem, sem tam sa vrátim, no púšťa to
celkom. Trochu mi len na morále nepridáva, že istenia viem založiť len dosť
poriedko. Buď to totiž duní alebo je to až moc kompaktné :) Veru aj som sa
miestami trochu vybál, no na štande (dve skoby) to zo mňa opadne. 3. dĺžka (III
/ IV, cca 55 m): Zo štandu Maťo natraverzuje asi 3 m, doľava cez hranu
a potom už len logicky hore vhĺbením. Pod previsom na konci vhĺbenia ešte
traverz doľava cez platničku (IV) a nad previsom už štanduje. 4. dĺžka
(III / IV, 60 m): Pokračujem ešte na koniec vhĺbenia rovno hore a prvým
pilierikom sa napájam už na Puškáša, kade pokračujeme, až kým lano nedôjde. Už
sme len kúsok od vrcholu. Tu preto necháme materiál a zľahka (II/III, cca
30 m) si vybehneme na vrchol. Oddýchneme, napijeme, pokeciame s kamarátmi
do susedov a ide sa dole. Čo čert nechcel, jasné že sme aj trochu
zablúdili a aj sme si zlaniť museli. Ale aspoň sme sa prešli :)
Na chatu sa vraciame späť cez Baranie sedlo a pred
štvrtou už sedíme na terase (skala za chatou :D ), dojedáme zvyšky, čo nám
zostalo a veselé príhody z dňa začínajú prichádzať z každej
strany :). Keď sa vrátili aj zvyšky partie, prechádzame (aspoň mne to tak
prišlo) na súťaž „vtipnejší vyhráva“ a z vtipmi ako by sa vrece roztrhlo.
Večer ešte gitara, poniektorí aj tanečky a poniektorí kocky (inak tie som
už nehral asi 20 rokov), až kým chata nestíchne a pomaly sa ľudia nepoberú
spať.
Deň 4.: „kondičný tréning“ :D
Ponaučenie z posledný pár rokov pre mňa je, že štvrtý
deň je pre mňa asi kritický. Preto to dnes nesilíme. Nechce sa mi totiž zas odniekiaľ
utekať alebo zlaňovať. Preto sa moc neponáhľame, po raňajkách len pobalíme naše
ťažké „bágle“ a v rámci kondičky si radšej prebehneme (a to takmer
doslovne a aj s našimi 15 kg vážiacimi batohmi ) cez Priečne sedlo
ešte pozrieť kamarátov na Zbojníčku (Dominika, ďakujeme za pohostenie a dúfam,
že sa čoskoro budeme revanšovať ... ;) ). Oddýchneme, pokeciame, rozlúčime,
zbehneme dole a valíme domov.
Joj, dobre bolo. Poďakovanie patrí Maťovi, že mal
trpezlivosť a moc nenamietal na moje nápady, vďaka celej partii za tých pár
príjemne strávených dní a hlavne veľká vďaka Mirkovi za zorganizovanie
ďalšieho ročníka skvelej akcie :). Dúfam, že sa takáto partia zídeme aj v zime,
aj ďalšie leto a hlavne ešte aj veľa, veľa rokov potom :)
Viac foto: Tu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára