http://www.tatry.nfo.sk/ |
Konečne to vyzeralo, že sa nám podmienky a počasie
umúdrili a tak vyrážame trochu popoliezať. Keďže sme toho túto zimu moc
nepoliezli, vyberáme si niečo ľahké na rozchodenie sa. Spolu s nami ide
ešte ďalšia trojka od nás a cesta pod stenu je celkom veslá. Na nástupe
dáme malý bufet, ešte pokecáme a uháňame každý svojou cestou. Chalani si
vybrali Zlatý pilier.
Už v prvej dĺžke (II) zisťujeme, že podmienky nie sú
priam ideálne, no utešujeme sa vybranou obtiažnosťou. V druhej dĺžke malo
byť kľúčové miesto (V), no nevyzerá to vobec vábne a preto ho obchádzame
asi 5 m
v ľavo asi štvorkovým výšvihom. Tretia dĺžka relatívne pohodová dvojočka,
akurát sa to sem tam brodilo. Už som sa však tešil na ďalšiu dĺžku. Tu mal byť
malý ľadík, no hneď ako tam nakúkam zisťujem, že tam akosi nie je. Skala je
vyhladená platnička, ktorá sa nedá zaistiť a preto to obliezame radšej
trávami vedľa (čo tiež nebola až taká výhra, ale aspoň občas bola motyka tutovo
zabitá v zmrznutej trávičke). Ďalšie dĺžky už mali byť ľahučké, no až také
ružové to však nebolo. Žľab bol v celku strmý a v každej dĺžke
boli celkom zaujímavé výšvihy. Piata a šiesta dĺžka je zväčša snehová, no
na sile a hlavne na morále nám nepridáva to brodenie.
Po dolezení na rebro pozeráme po chalanoch z vedľa, no
zatiaľ nič. Nuž asi to dolezú potme (utešujeme sa). Z rebra traverz do
ľahkého žľabu asi 50 m
III (7. dĺžka) a potom nás čakajú už len dve jednotkové dĺžky na vrchol.
V žľabe však počujeme známy zvuk helikoptéry, ktorá
však prelieta ďalej a tak tomu nedávame veľkú dôležitosť. Zamrazilo nás až
keď sa vrátila, chvíľu pozeral našim smerom a potom začal nalietavať do
miest, kde zhruba mali byť naši. Hlavou sa mi prehnalo všeličo. No hlavne, na
čo to vlastne je dobré. Vykopal som si malú bezpečnú dieru v snehu, sadol
som si do nej a trvalo to teda pekných pár minút, kým som si dal hlavu
aspoň zhruba do poriadku a mohli sme pokračovať ďalej aby sme neurobili
nejaký prúser. Po dolezení na hrebeň píšem všetkým sms, no žiadna odpoveď.
Utešujeme sa, že to chalani zrejme nechceli siliť a keďže aj naša cesta
nám trvala namiesto 3,5 hodiny skoro 6,5 , nechali sa radšej zviezť. Viem. Blbý
nápad, ale ako uťešenie nám to vtedy prišlo najvhodnejšie :/
Na hrebeň sme doliezli zároveň so západom posledného
slnečného lúča. Rýchlo nahádžeme veci do batohov a ponáhľame sa po hrebeni
na Chatu pod Soliskom. Až tam som nesmelo zavolal jednému z chalnov
a čakal, kto to zdvihne. Zdvihol. Zlá správa. Teraz už však vieme, že
chalanisko bude (dúfam) OK, no potrvá to zrejme pár týždňov. (správa HZS)
Nuž, aj v ľahkých cestách sa stávajú nehody. Niektorí
si to uvedomíme až keď sa to týka nás prípadne kamarátov :(
Takže v skratke (len za nás)
Kto: Duško, Peťo, ja
Kde: Mlynické Solisko
Čo: Prostredný žľab
Za koľko: vraj II/III skôr však III/IV
Ako dlho: vraj 3,5 hod, my však 6,5 hod (9 dĺžok 50-60m)
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/F3vJjAfC6TRhqXib6
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynickeSoliskoProstrednyZlab30122012
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/F3vJjAfC6TRhqXib6
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynickeSoliskoProstrednyZlab30122012