Štrbské Solisko, Ľavý pilier IV, 25.06.2016

nasa cseta (7) Zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

 Klasiky sa akosi míňajú, nuž a keďže by sme radi nejakým pilierikom vybehli, poškuľujeme zas po Soliskách. Sú to takmer presne 4 roky, čo sme o takomto čase boli skúsiť Pravý pilier  na Štrbské Solisko a aj keď to bola len trojočka, bola to krásna vychádzka. Preto chceme teras s Duškom opáčiť aj ten vedľajší.

Ráno to na radaroch vyzerá dosť podivne. Samá búrka, vietor a ešte k tomu aj výstrahy. Po tých horúčavách sa ani nie je čomu diviť. Ale keď už sme vstali, dohodli sme sa, že teda ideme skúsiť a keď bude úplne zle, pôjdeme sa aspoň do Mary okúpať.

O siedmej na Štrbskom to však vyzerá viac než dobre. Nahádžeme na seba veci a ponáhľame sa do Furkotskej. Na chate sme za necelých 50 minút (nie lanovkou :) ), trochu sa občerstvíme a o ďalšiu hodinku sme už nachystaný pod nástupom. Cesta začína peknou štvorkovou dĺžkou (IV, 50m), kde som normálne aj zaskočený, že treba trochu aj porozmýšľať. Po včerajšom daždi sú machy mokré a rád by som sa aj zaistil. No takmer všetko, čo chcem použiť, tak trochu duní. Po pol hodine hľadania a naliezania som však na štande. Aj keď je to pekné popoliezanie, nie je to zas taký klasický štvorkový utekáč, ako sme čakali a veru Duško si aj trochu ponadával, kým ku mne došiel :) . Druhá (III, 35m) začína trávami a na konci je ešte (zamachovaný ale celkom pekný výlez). Sprievodca odtiaľto popisuje smer: Ostrím piliera na vrchol. Tu už však nabalíme laná na seba a pokračujeme na krátko aby sme čas nestrácali. Je to už len utekáč a vyhľadávajúc obtiaže je to aj tak max za II cca 200 m. Po dva a pol hodinke, vrátane bufetu pod vrcholom a balenia cárachov) už stojíme na vrchole. Zostupujeme po hrebeni smerom na Predné Solisko, kde už začujeme prvé hrmenie. Teda čudujem sa, koľko ľudí je schopných trepať sa hore aj keď im za chrbtom bijú blesky. Zbehneme na chatu, búrka nás nezastihla... Pri malom občerstvení sledujeme druhý búrkový mrak, ako sa blíži ku Štrbskému a moc sa nám dole nechce. Počkáme teda nech sa vyprší a keď je to v poriadku, zbehneme za cca 40 minút dole.

Krátke zhrnutie: Aj keď sa nám táto cesta javila ako dobrý nápad na rozchodenie sa, nie je to zas až taká výhra. V Tatrách je kopec krajších ciest a keď by sa sem už fakt niekto vybral, odporúčam naozaj radšej ten Pravý pilier. Aj keď je o niečo ľahší, je to o mnoho krajšie.

Poučenie: nekop kolenami do skaly, dosť to bolí :) . Krém, ktorý nosíš v batohu použi :) Tam hore vraj muchy nie sú. Omyl! Je ich tam milión a sú parádne dotieravé :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a ja

Kde: Štrbské Solisko

Čo: Ľavý piler

Za koľko: IV / potom dvojkový utekáč

Ako dlho: 2,5 hod. aj s rezervou :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/FvEa7eCfhBqAVWbd6

...

Velický zub- Jubilejná IV a Dvojitá veža- Ľavou časťou steny III/IV 18.06.2016

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

 Presne tri mesiace sú tomu, čo som bol naposledy v Tatrách a veru sa za to aj patrične trochu hanbím :). Nuž ale čo. Keď sa nedá, tak sa nedá. Dozrel veru čas a mne náramne dobre padlo, že Duško zavolal. Niečo ľahšie na rozchodenie veru dobre padne po takom dlhom čase. Nuž tak kujeme plány  a neskoro večer ešte tlačím sprievodcu, keď vyjde čas, tak reku aby sme sa len tak nepoflakovali.

Ráno, niečo po pol ôsmej vyrážame od Sliezskeho domu smerom do doliny. Ten vzduch mi už veru dosť chýbal. Na rozlezenie sme si vybrali nie až tak veľmi starú alebo teda aspoň pekne preistenú cestičku na Velický zub. Jubilejnú už liezli takmer všetci a tí ostatní, čo ešte nie, to dosť ošomrali. No a čo. Na rozchodenie je to pekná VHT :) Nebudem tu opisovať cestu lebo chalani, čo robili sprievodu a cestu to popísali do posledného detailu (sprievodca tu). Inak teda na margo cesty len toľko... (môj pocit z nej)... Páni, klobúk dole. Toľko roboty čo sa tam urobilo, je fakt na chválu. Nuž a keď si my ostatní predstavíme, koľko času tam museli stráviť a čo dokázali vyrobiť na takom kuse (v úvodzovkách) „takmer bezvýznamnej“ skaly, fakt klobúk dole. Cesta je vhodná pre začínajúcich Tatrancov alebo pre prípad, že máte tak 2 hoďky voľno. Kľúčové miesta sú odistené borhámi presne tak aby to bolo bezpečné. My sme okrem 1. Dĺžky ostatné už spájali a skúsenejším stačí len 10 expresiek a pár slučiek. Na lezenie nie sú treba ani lezečky, obyčajné boty úplne postačujú. My sme sa veľmi nepretŕhali a vybehli sme to za 2,5 hodinky úplne s prehľadom. Áno. Nie je to zrovna rýchlostný rekord, no boli sme na výlete, nie na pretekoch :)

Keďže bolo len 11 hodín, mali sme v pláne pokračovať ďalej na pár vrcholov. V pláne bolo niečo v SZ Velickej steny, konkrétne Kaňa- Luczy. Pod nástupom mi je však nejak divne. Kútik v 2. dĺžke je ešte mokrý, machy sú tiež o dosť tmavšie (mokrejšie), ako tie suché a slniečko tam dnes asi tak rýchlo nezasvieti. Vetrík nás vyfúkal už na zube a preto sa chceme trochu na slniečku vyjašteriť a preto utekáme rovno ďalej pod Dvojitú vežu.

Včera večer som veľa času s napozeraním si sprievodcu od Puškáša veľa času veru nestratil a teraz zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad. Fotka o rozmere asi 5 x 8 cm nie nejak extra čitateľná a čísla výstupov už vôbec nie :). No čo. Študujeme teda nejaké popisy, snažíme sa spojiť útržky z nich so nákresom a poskladať aspoň nejakú časť skladačky. Po asi hodine skúmania si vyberáme jednu z línií podľa nákresu. Ak sa trafíme, mala by to byť tá cesta, čo sme si vybrali. Pre istotu (teda nie že by som sa bál, že sme niečo zle poskladali, ale istota je istota) si veru aj lezečky obujem, reku ak by v trojkovej ceste bol nejaký šeťkový zádrhel :). Naliezam... Cesta vedie logickým vhĺbením, no zisťujem, že pri vyborhákovaných cestách (ako bola naša dnešná prvá) človek riadne okrepne. Zrazu treba hľadať kam zaistiť, kde štandovať, no našťastie som to rýchlo pochopil a začína to zas pomaly odsýpať :). Prvá dĺžka (55 m III/IV) začína z trávnatej police a pokračuje kútikom v spádnici z vrcholu. Druhá dĺžka (35 m III) pokračuje ešte cca 10 m kútikov mierne šikmo doľava, potom asi 10 m rovno hore až pod previs, ktorý obchádzame sprava. Nad nim pokračuje stále kútom rovno hore ďalších 15 m. Tretia (35 m III) potom pokračuje stále kútom rovno hore do znateľného sedielka a odtiaľ už len asi 20 m na vrchol (II/III). Zostup (CH) už normálkou do Sedla pod Dvojitou. Na vrchol však doliezame spoločne s prvými kvapkami dažďa, nuž nie je veľa času na vychutnávanie si výhľadov a preto len pobalíme materiál, nahodíme vetrovky a ponáhľame sa rovno dole. Škoda. Keby ešte vydržalo, chceli sme si ešte vybehnúť jeden pilierik v rámci kondičky.

Nuž ale ako sa hovorí, kto si neváži málo, veľa si nezaslúži. No a my sme teda velice vytešení a vďační, že sme si aspoň toto vybehli, trochu sa rozchodili a trochu sme si poturistikovali. Viem. Nie sú to zrejem výstupy roka, no koho nepoteší trochu sa potúlať po našich krásnych Tatrách a popri tom si vyliezť ešte 400 metrov... Veď to robíme pre radosť :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a Peter

Kde: Velický zub + Dvojitá veža

Čo: Jubilejná IV + Ľavou časťou steny III/IV

Ako dlho: 2,5 + 1,5 hod

Heslo: krásna VHT :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/rNqQnrnxjLDfBSig8

....