Vyhľadávať v tomto blogu

štvrtok 29. decembra 2011

Slavkovská kopa 28.- 29.12.2011

foto zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

V utorok ráno za zas, ako inak, na poslednú chvíľu zháňame na malý výjazd niekam hore. Nakoľko podmienky nie sú najlepšie a nechce sa nám mrhať silami, ešte v utorok večer valíme na Zbojníčku aby sme hneď ráno mohli byť pod stenou v plnej sile :)
Tento krát sme si vybrali Slavkovskú kopu. Ja idem s Maťom a neskôr v noci sa k nám pridáva ešte Paťo s Igorom.
V stredu ráno sa moc nezdržujeme a hneď valíme pod stenu. Paťo a Igor si vybrali Puškáša, no tak farbisto, ako to opisovali oni to tu radšej nebudem rozpitvávať :) Ja som mal tú cestu za jednu z tých krajších, no tentoraz im podmienky nepriali a bola to vraj hrúza...
My s Maťom ideme skúsiť Zamkovského komín. Nádherná cestička akurát tie podmienky... Natiahli sme tam síce len 6 dĺžok, no len jedna z nich mala 60 metrov. Ostatné 65 až 75m. Všetko bolo buď rozbité alebo sme sa brodili. Aj časovo nám to vydávalo len tak tak aby sme boli na chate ešte za vidna. Len na zhrnutie. Celkom pekná a seriózna cestička aj keď obtiažnosť II/III sa mi zdala priveľmi slabá...
O druhej poobede zlaňujeme dole žľabom a to už vieme, že to bude fajn.
O tom, že podmienky zaskočili asi viac ľudí sa presviedčame už po zotmení. Vo viacerých stenách bolo vidieť svetlá čeloviek a blúdenie zostupujúcich.
Vo štvrtok trochu zlomení podmienkami a trápením si preto ešte ideme, rekreačne v rámci kondičky, vybehnúť pravý variant žľabu ktorý stihneme za hodinu pätnásť, pobalíme cárachy a pálime domov...

Takže len v skratke:

Kde: Slavkovská kopa
28.12.11 Paťo a Igor: Puškáš III
Ja a Maťo: Zamkovského komín, II/III, 5 hod
29.12.11, Ja, Paťo a Maťo: Žľabom (pravý variant) II, 1:15

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipOVttju3j02PcY2Tv-dgDhyuEfotyJKnEqDyvCP?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/CAaz61hE9s54RXe16

piatok 23. decembra 2011

Ďumbier 23.12.11


Sviatky sa nám blížia a už to vidím, ako sa zas budeme pár dní len prežierať. Preto sme sa s Rudom dohodli, že si vybehneme trochu tuky popáliť a urobiť si miesto na vianočné pokrmy :)
Hore sme preto šli na lyžiach. Šak keď už by sa náhodou nič nedalo aspoň si polyžujeme. Ja však mám akúsi skazu krízu a trochu to dosť brzdím.
Na zostupe sme sa trochu potrápili. Snehom sme nejak extra neverili a zas sme sa trochu pobrodili. V stene to však bolo veľmi podobné. Nafúkane, nezmrznuté, nezviazané a tak sa celkom pachtíme.
Nakoniec sme to celkom rýchlo dobojovali aj keď v tých nešťastných lyžiarkach to bola veliká zábava a o pol tretej sme už aj späť na chate.



Takže len v skratke:
Kto: Rudo a ja
Kde: Ďumbier
Čo: Stará cesta (pravý variant)
Za koľko: IV
Ako dlho: cca 3 hoďky
Zopár foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipPDEJ1947xXtijGf2ag5Pa7ANdzJ6nUqtQlQ8H0?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WD1NwfF8jAhHmh6fA

pondelok 12. decembra 2011

Solisko 11.12.2011


Dosť už bolo vysedávania doma, treba sa ísť niekam po dlhom čase rozhýbať. Keďže nám však trochu popadalo a do toho ešte aj pofúkalo, rozhodneme sa ísť zas len tak niečo ľahšie na Solisko.
Na chatu to išlo, po upravenej zjazdovke velice dobre. Dáme malé občerstvenie a už aj šliapeme do Furkotskej.
Po pár metroch od chaty nás však smiech akosi prechádza. Bodenica neskutočná a ďakujem všekým svätým, že pred nami išli nejakí chlapi a aspoň trochu to prešlapali. Aj tak sa však brodíme pomedzi balvany a kosodrevinu a nie je nič výnimočné, keď zapadneme až po va... (pás:)
Po hodine trápenia to vzdávame. Sme len pod Predným soliskom, kam zvyčajne trvá cesta tak 15 minút. Pozeráme sa smerom hore a na malom pilieriku vidíme chlapov, čo to vzdali tiež a rozhodneme sa ísť po ňom hore a dúfame, že vyššie to už bude ufúkané.
Z pilierika to však boli len 2 dĺžky ľahkého lezenia. Pobalíme preto veci a ďalej pokračujeme bez všetkého a tešíme sa na chodník a chatu. Chodník sme nenašli a brodenicu smerom dole už radšej ani nebudem opisovať a už vôbec nie citovať (predpokladám, že toto môžu čítať aj mladšie vekové skupiny a niektoré výroky by som sa bál uverejniť aj po 22:00 hod :D )

Takže len v skratke:
Kto: Peter, Duško, Paťo
Kde: Predne Solisko
Čo: Ani srnka netuší
Za koľko: II/III

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMdbIJiN58HW3mMwShF8WfilOAkpzxQkxP-ybxJ?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/Cud38TJwUsBdHhGEA

utorok 25. októbra 2011

Slavkovská kopa 22.10.2011 Žľabom II/III


Nuž hádam je už aj načase trochu opáčiť to biele, čo nám v Tatrách napadalo. Preto sme sa s Duškom dosť na rýchlo dohodli a v sobotu ráno vyrážame čo to skúsiť. Veď keď už nič iné, aspoň sa trochu prejdeme a rozhýbeme naše zdrevenené kosti.
A ako to dopadlo? Podmienky ešte síce nie sú najlepšie, no aspoň sme sa trochu ochladili.
Ešte bude treba oteplenie, možno malý dážď a keď to potom všetko spolu primrzne... Joooj. Už sa tešíme :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a Peter
Kde: Slavkovská kopa
Čo: Žľabom
Za koľko: vraj II ale kvôli malo snehu skôr II/III
Ako dlho: 2 hod
Heslo dňa: Ja ti hovorím, že ja neni som... :)

Viac foto tu:
https://photos.app.goo.gl/3iWQ41ALuLRu4TvM9

https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipOwenIiEDIxU37rXRvtmw-Z3DgWhPqwcA-P_v5e?source=pwa

streda 28. septembra 2011

Malé vysvetlenie prečo...

Vždy, keď sa vyberáme do hôr, ideme tam za niečím novým. Niekedy je to pocit, že potrebujeme pred niečím uniknúť, niekedy pocit voľnosti a inokedy zas pocit objavovania. Hory sú pre nás naozaj veľkou výzvou, ktorá nás núti robiť veci nevídane, odvážne, úchvatné a možno niekedy aj tak trochu šialené.
Neviem, prečo to tak je, no aspoň mňa tam ťahá tá krása, výnimočnosť, úchvatnosť, veľkosť, tichosť, pokora, objavovanie...
Veď človek je predsa tvor stvorený pre objavovanie a práve tam máme čo objavovať stále. Stačí sa len trochu poobzerať vôkol seba, či už si v stenách, na hrebeňoch, na vrcholoch a možno aj na chodníkoch a stále nájdeme veľa nových vecí, výhľadov, obrazov...
Práve toto nám, ľuďom milujúcim hory, voľnosť, rozhľad, dáva pocit, že naozaj žijeme. Práve tieto hory sú pre nás našou pravou láskou a niekedy aj hrobom. Možno len tu si naozaj uvedomujeme, akú má život cenu, aké je krehké naše bytie, že práve pre toto žijeme a aké máme vlastne šťastie, že tu môžeme byť.
Vrcholy nie sú o dobíjaní, o pokorení nejakého z nich... Je to o spriatelení sa s nimi, o úcte k nim... Je to o nových priateľstvách, o dôvere, o napĺňaní snov, či už dávnych alebo tých novších. Hory nie sú len o neskutočných výkonoch. Sú najmä o tom, čo máme v srdciach...
...Je mnoho tých, čo sa pozerajú na veci a pýtajú sa „Prečo?“...
... ale len my snívame o veciach nevídaných a hovoríme si „Prečo nie?“...
A čo na záver? Nezabúdajme, že rozdiel medzi úspechom a neúspechom sú niekedy len tri slová: „Nechce sa mi.“

pondelok 26. septembra 2011

Ostrá veža 25.09.2011, Pravý pilier, V



Krásna jeseň a toto musíme využiť na malý výlet. Ako inak, ako zas do našich krásnych Tatier :)
Po celkom skušnej opici a nie v najlepšom stave to nevyzerá na nič s ďalekým nástupom a tak sa opäť vraciame do Furkotskej doliny. Pred časom sme z Kozej steny videli celkom pekný pilierik na Ostrú vežu a tak tentoraz padol výber práve sem.
Aj Stykovci sa vybrali s nami, no chceli si skúsiť Ľavý pilier práve na Koziu, ktorý už Ľudko liezol a tak im dáva cenné rady aby nepoblúdili.
My sme to nakoniec vyliezli na 5 dĺžok, z čoho väčšina však bola po dosť dunivých kameňoch a bolo treba dávať celkom slušný pozor.

Takže len v skratke:
Kto, čo, za koľko a ako dlho:
Stykovci: Kozia stena, Ľavy pilier, V
Ľudko a ja: Ostrá veža, Pravý pilier, V, 3,5 hod
Heslo dňa: Odporúčam chvíľu neliezť ľavý pilier :)

viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNyupl3KDQR9TyHY4Zy8GzZEG521-if3stMAd0T?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WehP28bH5MrmyQRMA

nedeľa 18. septembra 2011

Lomnický štít, Stanislawski, V, 17.09.2011


Ani sme netušili, aká skvelá akcia sa dá zvŕzgať za pár hodín :)
Boli sme s Daníkom a 2x Peťom dohodnutí, že zas po asi dvoch rokoch pôjdeme čosika kuknúť do západnej Lomnice. Večer pred odchodom sa dozvedám, že by šli aj Stykovci a tak to vyzerá na veselú partiu...
Mali sme vybratú cestu platňami hokejky, no nejak som sa nevedel dokopať do toho aby sa mi ukľudnilo hrubé črevo pri pomyslení na to, že sa cesta len veľmi obtiažne zaisťuje. Do sedla ideme lanovkou. Ako si tak stúpame smerom k zostupovej feratke, niečo sa mi zazdalo... Kukám, kukám... a to fakt? Neviem, či som niečo užil... alebo aj na vás padá sneh? :)
A v tú ranu bolo rozhodnuté. My s Peťom ideme Stanislawského, Peťo s Daníkom Platne a Stykovci Orlowského.
Nakoniec to bol asi veľmi dobrý nápad. My a Stykovci doliezame cesty skoro súčasne, no kolegom to odbúdalo (pre divnejšiu obtiažnosť) trochu pomalšie. Na lanovke dáme pivko, kávu a pálime dole. Cestou ešte musíme vziať Peťovi a Daníkovi batoh a ukecať chlapov na lanovke aby ich počkali... Chalani len čo doliezli, doslova utekali dole... Stihli... :)
Takže celkom vydarený výjazd za nami...

Takže v skratke:
Kto, čo
Peťo S. a ja: Stanislawski, V, 3,5 hod
Daník a Peťo Č.: Ľavé pletne hokejky, V+ (no treba pridať všade +1)
Stykovci: Orlowski, V, 4 hod.
Foto : https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNQGwJUOS6L5R_nJ86T5kf0sAkIebMwoD-DtxZU?source=pwa
Viac foto tu:
https://photos.app.goo.gl/ZoH6hs3oJ2wPCS3f7

pondelok 5. septembra 2011

Ošarpance, Motyka V a Komík III, 04.09.22011

zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

Dnes sme si vybrali trochu bližší výlet. Teda aspoň sme si to mysleli :)
Les som si tak priebežne listoval v sprievodcovi a oči mi (teda aj nejaké to odporúčanie bolo:) padli na Motyku na Ošarpancoch. Vždy som si myslel, že pán Motyka mal jedny z najlogickeších ciest a tak nám viac nebolo treba.
Prvá dĺžka nesklamala a nádherná. Hladký kútik na rozpor celkom preveril naše triesla a sem tam bolo aj bo-bojím aj keď to tam bolo celkom slušne vyskobované :)
Na štande som radšej ani dlho nepremýšľal (tie skoby vyzerali fakt nie veľmi vábne a rašej pokračujem pár metrov vyššie na vklinený balvan a robíme si vlastný...
Druhá dĺžka ešte krajšia. Trochu odlez od štandu, prelez doprava a tri nádherné previšteky tak okolo 4 UIAA. Joj. Tak toto ja mám normálne od doktora predpísané :)
V tretej pokračujeme po trávnatej rampe, ako bolo v popise, no akosi sa nám nedarí nájť nejakú logickú líniu ďalej hore. Toto sa na motyku moc nepodobá :( Tak sme to po tápaní a hľadaní doliezali ďalej rampou za II/III.
Po nás tam lezie ešte jedna dvojka, no ako tak sledujeme aj ich to ťahalo tak všeliak.
Po malom bufete pod nástupom si ideme ešte trochu dať do poriadku hlavy a dáme si ešte Komarnického komín. Teda myslel som si, že to bude riadne rozbité, no cesta veru prekvapila. Ľahučká cesta ako stvorená pre nás a začiatočníkov :)

Takže v skratke:
Kto: 2x Peter
Kde: Ošarpance
Čo, za koľko a ako dlho:
1.) Motyka, V, 2,5 hod
2.) Komárnického komín, III, 1 hod
Heslo dňa: Asi idem robiť radšej VHT... tak do VII :)

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipM0kOFXBGMVLeU3Pnm3ofn35TVFcs6TswFUbX9U?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/DqRaU6h2tGXJTCSJA

piatok 2. septembra 2011

Volia veža, Južné rebro 01.09.2011



Zas jeden z tých dní, keď to Aladinovi nevyšlo :) Nakoľko hlásili možnosť zrážok, vyberáme sa zas na Volovku. Z časti preto, že pilier vylezieme rýchlo a z časti pre to, že som dal sľub...
Ideme spolu s Martinom a Mirom, ktorí si však vybrali Hviezdovu a Motibundusa.
Pod našim pilierom je akosi husto. Hneď po príchode pod stenu tam už čakajú dve dvojky, takže my máme čas ešte na malý bufet.
No a sme na rade :) Hore ideme takmer behom a cestou sme nútení popredbiehať čo sa dá aby sme sa s lanami nepomotali. Cesta nesklamala a zas tam bolo najviac ľudí :) No aj tak to stálo za to. Po necelej 1,5 hodinke sme hore, dáme nejaké to foto a hybaj dole, radiť chalaniskom...

Takže v skratke:
Kto: Mirči, Maťo, Sisa, Peter
Čo: MaM: Hvizdova 6+, Moribundus 7-
Sisa a ja: Južné rebro III
Heslo dňa: Zajtra kukni HZS, ci nebudú písať o tamtých dvoch :)
(chvala Bohu nepísali, takže asi prežili)

Viac foto tu: Miro: Tu
https://picasaweb.google.com/115401579323757754680/2011_09_01_volovka_tatry?feat=content_notification

..a tu my: Tu
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipN8BRV1hLWNXVZ2Z55BdF3LvTjvNEovfc1eEjPp?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/PG8rhRMqFwu4nbRU9

nedeľa 21. augusta 2011

Volia veža, Moribundus + Puškáš 20.08.2011

foto použité z: http://www.tatry.nfo.sk/


...v sobotu sa vyjasňuje. Tak predsa to vyzerá lepšie, ako pred týždňom a už ma len tak trasie, aby sme mohli niekam vybehnúť. Dohadujem sa s Duškom, Michalom a Zuzkou...
Duško s Michalom sa vybrali na Žabáka a my so Zuzkou šliapeme pod Volovku. Reku okukáme tú novú cestu „Moribundus“...
Nádherná cesta v ešte krajších platničkách, zakončená asi 1,5 metrovou strechou :) Niečo pre nás... :) Priznávam sa, trochu som sa obával, čo to bude za nelogickú vec, no už prvé metre ma prekvapili. V každej dĺžke sa dá zaliezť a je aj super zaistená. Proste nádhera...
Po prelezení sme si ešte dali Puškášov komín, no ten nám nejak nesadol. Tie voľné balvany v ňom nám vôbec na morále nepridali...
Ďalšia pekná sobota v našich nádherných horách.

Zakže v skratke:
Kto: Zuzka ,Zmetok
Kde: Volia veža
Čo, za koľko a ako dlho:
1.) Moribundus, 7-, 3 hod.
2.) Puškášov komín, 5, 2 hod

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMFvjlAuoaqlGhOBLDn336M7sqb3oupSVO8VFaY?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/TwHDTvu5mvZ1ts2D9

Žltá stena, Platňami VI-, 18.08.2011

zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/


Namiesto štandardného lezenia na Jelenci, sme sa nejak uvoľnili z práce a valíme na Žltku.
Ešte som tam nič neliezol a tak si to okukáme, nech nabudúce viem, do čoho pôjdem :)
Daník a Mirko si vybrali Diretissimu a my s Matom na odporúčanie Jackovičove platne
Tá naša bola nádherná. Trochu sa síce sem tam našiel aj nejaký ten lokrík (alebo sa mi to len ruky triasli:), no aj tak to stálo za to.

Takže v skratke:
Kto a čo:
Maťo a Ja: Platňami 6-
Daník a Mirko: Diretissima 8-
Kde: Žltá stena

Nejaké to foto:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMtHpy-zHrzNfoS3v5UWtP1S6-tlw1yaAPIs6hf?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/F2p2BPuTjfB5kyzu6

piatok 12. augusta 2011

Veža pod Skokom 11.08.2011


Dnes zas len tak kratšie :)
Podarilo sa nám s Maťom nejako sa uvoľniť z práce a hneď sme pálili do našich krásnych Tatier. Ciel radšej ani nebol až taký vzdialený... Veža pod Skokom.
Dali sme si dve cestičky a hybaj ho dole :)





Takže v skratke:
Kto: Maťo a Peter
Kde: Veža pod Skokom
Čo a za koľko: Stredom západnej steny VI- A0 (VI-)
Ľavým zárezom západnej steny IV (III/IV)
Ako dlho: 4,5 hod vrátane zostupov


Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNnBAPnrE2bdBXmGO92OMupplEeI2JNDGYAxuFs?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/iAwKW8G636KB7hp67

pondelok 18. júla 2011

Strelecká veža + Široká veža 17.07.2011


Dva týždne nič nerobenia nás s Duškom akosi donútili vybehnúť sa, po ukrutných Chorvátskych horúčavách, trochu schladiť do našich krásnych Tatier.
Už dávnejšie sme chceli vyliezť na dva vrcholy za deň a teraz prišla vhodná chvíľa. Preto ešte v sobotu večer vyrážame na Zbojníčku aby sme sa trochu vychrápali a ráno, plný síl, mohli vyraziť.
O pol deviatej už stepujeme pod Streleckou vežou a naliezame do Ľavého piliera. Vraj trojky. No už nástup je tak skôr za IV. Potom pár metrov po trávnatých policiach a sme pod nádhernou stienkou. Po jej prelezení ešte pár ľahších dĺžok a sme hore. Moc sa však nezdržujeme, len trochu napijeme, pobalíme laná a pálime pod Širokú...
Po pol hodinke sme na nástupe. Pod stenou je však dosť veľký nával, dáme malý oddych a nastupujeme trochu neskôr. Pred nami je už v polovici steny nejaká dvojka a vedľa nás ďalšia. Preto driapeme čo to dá aby sme sa nemuseli na štandoch k neznámym chlapom túliť :) Po troch hodinkách a šiestich nádherných dĺžkach sme hore.
Zostup máme naplánovaný cez Priečne sedlo na Terynku, vyzdvihnúť Peťove boty, ktoré si tam pred časom zabudol. Samozrejme treba ešte doplniť tekutiny po celom dni, niečo prehryznúť a hybaj ho dole aj keď už trochu nevládzeme.
Nakoniec to celkom dobre dopadlo. Celkove to bolo 12,5 hodín na nohách, 12 dĺžok krásneho lezenia a vylezených cca 530 metrov.

Takže v skratke:
Kto: Duško Buš, Peter Padúch
Kde, čo, za koľko a ako dlho:
1.) Strelecká veža, Ľavý pilier, III/IV, 2,5 hod
2.) Široká veža, Klasika, IV až V-, 3 hod
Kedy: 17.07.0211
Heslo dňa: Fakink siťuejšn... :)

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipPCkzSEc8pnsQ1eBKE1vbpEetkgwRrMYOanG-Xf?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/6wUmF9xCyiQ3xUR48

Strelecká veža, Pravý piler V, 22.06.2011

foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Len v skratke...
S Tomášom sme boli trochu poblúdiť po Tatrách a tak sme sa vybrali na Streleckú vežu, pravý pilier.
Nádherná cesta, len asi v iných podmienkach. Prvé 3 dĺžky totiž boli pod vodou a hore potokom sa mne osobne zrovna nejak dobre nelezie :)
Na koniec však prišla nádherná 4ková platňa a zadosťučinenie za všetky útrapy, čo sme tam zažili...

Takže v skratke:
Kto: Tomáš a Peter
Kde: Strelecká veža
Čo: Pravý pilier
Za koľko: V (ale mokré...)
Ako dlho: 5 hod

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipOvpS5Mxs5kBIsxxb3cXB8skS8QLoiCmG_tyUR7?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/VHTsTnySmcsPzrzK8

pondelok 13. júna 2011

Baranie rohy 11.- 12.06.2011

foto zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

Búrka. Furt tá búrka. A čuduješ sa z toho tepla?
Toto som za posledne dva týždne počúval veľmi často. A tu zrazu aladin nám hlási ochladenie. No konečne. A už aj zvonia telefóny a rieši sa čo cez víkend. To sme však ešte nevedeli, že to nebude až také ružové. V piatok sa to zas mení a nevyzerá to vôbec ideálne.
Čo teraz? Riešime posledný deň pred odchodom. No hlavy už máme nastavené na iné fungovanie... Čo už. Hádam dáko vydržíme, ak na chate pivo nedôjde :)
V sobotu o šiestej ráno preto vyrážame opáčiť ten náš redší vzduch. Veď ak bude úplne na hoprd, aspoň sa trochu prejdeme. Zo Smokovca vyrážame netradične neskoro a keď vidíme / nevidíme, čo je hore, tak sa zas nejdeme do toho kopca pretrhnúť. Na Zamke už začína pršať. Zvoľníme teda, už aj tak dosť uvoľnené, tempo a pokračujeme ďalej do doliny v ústrety osudu. Na Terynke sme niečo pred obedom, ubytujeme sa a ešte dosť dlho rozmýšľame, či sa vôbec oplatí niekam ísť. Z terasy pred chatou je vidieť platne na Baraních rohoch, no sú parádne lesklé. Buď je to strieborná žila alebo bude veliká zábava. Po chvíli váhania je rozhodnuté. Ideme skúsiť Lukeša a uvidíme.
A tak sa aj stalo. Okolo jednej poobede nastupujeme. No aby sa nám rátalo, hneď v prvej dĺžke sa zmenil jemný dáždik na jemné sneženie :) V chytoch stojí voda a pri každom kroku je treba si utrieť ruky a na štande to nejak rozhýbať. No keď už sme tu, opáčime teda, čo to dá a keď nič iné a bude hroziť prúser, zlaníme...
Tak sme sa teda zhodli všetci traja a nebolo cesty späť. Po dvoch dĺžkach ľahkého lezenia, prišli na rad tie trochu ťažšie. Síce to bola len štvorka, no v tom vetre, teplote jemne nad nulou, občasnom snežení a pri totálne mokrej skale, to bola celkom veliká zábava :) Nuž čo. Aj tretia nejak pustila... Ak prelezieme ešte túto a bude fakt zle, ujdeme po rampe... Povedal Duško... Tak aj bolo. No keď sme už na rampe a mame 5 dĺžok za sebou, nebola by škoda tie posledné vynechať? Samozrejme bola to už len trojka v nádherných platniach, no v tomto stave sa to kôr dalo nazvať lososingom, ako lezením. No nakoniec to všetko pustilo a večer sme sa už na Terynke len smiali nad tým, ako sme v lete ešte sneh padať nezažili :)
V nedelu ráno fúka parádny vietor. Rozmýšľali sme nad Ľadovým štítom, no tie potoky, čo sme tam videli v stene nás rýchlo odradili. No keďže už sme raz tu hore, musíme ešte niečo vyliezť. Takže zas smer Baranie. Tentoraz JZ pilier. Skala už bola o trochu suchšia, no prvé dve dĺžky boli ešte stále vlhké. Potom, keď už sa oprelo slnko a v spolupráci s tým vetriskom, nám to však pred očami všetko vysychalo a čím ďalej, tým sme si to už len viac užívali. Ba v posledných dĺžkach, som už pociťoval aj teplo (hádam aj +5 :) sálajúce od skaly...
Hm. Pekná cesta, ale zas jedna z tých divokejších štvoriek, akú som liezol :)

Takže v skratke:
Kto: Duško Buš, Peťo (Jack), Peter (Zmetok)
Kde: Baranie rohy
Kedy: 11.- 12.06.2011
Čo: Lukeš, Sysel, IV, 3 hod.
JZ pilier, IV, 3,5 hod.
Heslá dní:
Toto neni lezenie, veď toto je lososing :)
Ježiš to je vôl... :)

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNScmBpS8LMfwC1szGanxNLsnYcEMaUTbR6nCRh?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/WQTrqh38DGp5RYix9

piatok 27. mája 2011

Baranie rohy- Šádek 26.05.2011


Zas jedna z tých rýchlejších akcií. V stredu si voláme s Duškom, potvrdzujeme termín a delíme vercajch.
Odchod vo štvrtok ráno o 04:30 ma akosi zaskočil a veru ani môjmu telu sa tak skoro vsávať vôbec nechcelo.
Na Terynku sme to zvládli pohodovým tempom za 2,5 hodiny, dáme malé pivo na doplnenie tekutín a valíme pod stenu. Po chatu to šlo v pohode v botaskách (dámy kľudne môžu aj aj v sandálkach prípadne na štekloch), no na chate obúvame zimné boty a v zálohe sú ešte aj mačky. Za plesami je ešte dosť snehu, no ráno je ešte zmrznutý , takže sa neborí a keďže je plešlapaná aj staršia stopa, mačky sme nepoužili.
Vybrali sme si Šádeka... Cesta úplne suchá a nebol tam ani náznak po snehu. V podstate je celá ľavá polovica steny úplne suchá. V pravej časti boli ráno ešte namrznuté malé cencúle od topiaceho sa snehu, ktoré , keď sa tam oprelo slniečko, sa začali topiť a padať dole (asi by to aj bolelo :)
Len tak na záver... Nádherná cesta v krásnych ľahučkých platniach. Krásna turistika. No a keď sa ešte vymákne také počasie ako my... Pasia žiť.. :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a Peter
Kde: Baranie rohy
Čo: Šádek
Za koľko: IV
Ako dlho: 3 hod
Heslo dňa: Ty kokoooos. Keď uvidíš tie platne sa pos... :)
Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipP377opnnezZXjaJ715KAZxDyzg0Qsyefcd_W58?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/DQENfjL435LNqdRE8

streda 18. mája 2011

Ostrva 14.05.11, Pavlin, Kracalik 5+


Len malý report....
V nedeľu 14.05.2011 sme boli z Maťom skúsiť prvú tohoročnú žulu v Ttroch.
Nič ťažké, nič dlhé, no aj tak to bolo super.




Len v skratke:
Kto: Maťo Urban, Peter Padúch
Kde: Vysoké Tatry, Ostrva
Čo: Pavlín, kráčalík
Za koľko: 5+
Ako dlho: 2 hod
Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNauzk1ihlKPsRkFFrkSzE6JT1cXeMtzQoZNkJC?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/jMp1SuNN57MgQD368

utorok 12. apríla 2011

Slovinsko 8.- 10.04.2011


Ako každý rok aj tento sme chceli zahájiť letnú lezeckú sezónu v Slovinskom Ospe, no podmienky na lezenie boli dobré aj u nás, tak sme čakali na víkend, keď bude u nás horšie počasie. Takže namiesto prvého marcového víkendu, ako chodievame obyčajne, sa nám to akosi posunulo na druhý aprílový...
Ako klasicky vyrážame vo štvrtok po práci a niečo po polnoci sme už na apartmáne u Borisa. Nejak sme sa nezdržovali vymýšľaní plánov na nasledujúci deň. Hneď sme požili prvú pomoc v podobe tekutého chmelu a trošky fernetu a už aj slintáme vankúše...
Ráno vyrážame na Babnu (Osp). Počasie vyzerá byť v celku prijateľné aj naprik tomu, že malo byť veľmi teplo. Je trochu pod mrakom, ale je dosť teplo. Po obede však mraky odišli a začal byť veru riadny úpek. Lezenie sa preto zmenilo na kúpanie sa vlastom pote a preto sme to vydržali len do nejakej piatej a pálime späť na apartmán, niečo prejesť a pripraviť sa na ďalší deň.
V sobotu sme boli v Čiernom kale, no v tých najkrajších sektoroch sa nedalo existovať kôli úpeku, preto sme sa skrývali len v cestách, kde sa dalo schovať do tieňa aspoň ističovi. Veru zas sme toho veľa nenaliezli, no na potešenie to stačilo.
Posledný deň, teda v nedeľu, sme sa opäť vybrali na Babnu, pretože sme tam poniektorí mali ešte resty z piatka v podobe rozrobenej 7a+ky. Čo však čert nechcel, zas horúčava a zas nepustilo. Tak si aspoň Ivo, Ľudko a Peťo preliezli nejaké to 6b+ a okolo pol druhej už sedíme v aute a valíme sa ochladiť na naše krásne Slovensko.

Takže v skratke a asi len to najdôležitejšie:
Kto: Ľudko, Peťo S., Ivo L., a ja
Kde: Slovinsko (Osp + Crni Kal)
Čo: veľa od 5a do 7a+

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipNudr95rOLE0qZYE9Fhx56hxde7he6zCkphHdbd?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/osbMhntNu9wzJNN19

nedeľa 27. marca 2011

Do tretice Tupá 27.03.2011 Puškáš III/IV


Tak toto bola rýchla akcia. V sobotu večer dohodnúť a ráno padáme. Ciel bol Puškášov pilier III/IV.
Podmienky super. Všetko zmrznuté, sneh tvrdý, skala čistá, preto sa nezdržujeme a pálime rovno hore... Nakoniec free solo...






Takže len v skratke:
Kto: Daník Dorniak, Peter Padúch
Kde: Vysoké Tatry, Tupá
Čo: Puškáš
Za koľko: III/IV (podla mna vsak max. III)
Ako dlho: 2:15 hod (aj s bufetom :)
Ako: Free solo
Heslo dňa: Ako sa dá na Tupej zablúdiť?! :)

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipPoHHgQ9JPMxUxRmra2LDD-_ondJTUB_qvS0bby?source=pwa

https://photos.app.goo.gl/mJgR9HESeyjbbm1b7

pondelok 7. marca 2011

Tupá, Superkuloár 05.03.2011


Ešte minulý týždeň, keď sme liezli Gálfyho cestu, sa mi podarilo nakuknúť do úžasného žľabu hneď vedľa. Hneď ma zaujala.
V piatok teda doma vybavujem opušťák a hneď obvolávam všetko, čo má ruky, nohy a zháňam niekoho, kto by bol ochotný so mnou ísť. Teda toľko výhovoriek som už dávno nepočul :) Asi po ôsmich pokusoch sa mi potvrdil Peťo Buček, tak sa rýchlo dohadujeme, kto a čo berie a kedy vyrážame. Tento týždeň nemám až také smelé plány aby sme vyliezli viac ciest. Z časti pre to, že je to trochu ťažšia a dlhšia cesta a z časti pre to, že vyrážame o hodinu neskôr.
Do steny nastupujeme okolo pol desiatej. Prvé dve dĺžky sú na snehu cca 35 – 55° preto ideme sólo. Prichádzame pod skalný prah, ktorý od spodu pôsobil famózne. Už nevyzerá až tak ťažko, no radšej robíme tutový štand. Naliezam. Nejak prituhuje a začínam mať nejaké divné pocity okolo zvieračov :) Našťastie je tam stará skobka, ktorú okamžite cvakám, nad ňou slučka (tiež som neodolal:) a kus nad tým zakladám ešte, pre istotu, jedného priateľa :) Dolez do štandu je ešte po strmom snehu (cca 50-55°) tam je ďalšia skoba, no treba ho radšej ešte priistiť. Ďalšiu dĺžku ide Peťo a je len po strmom snehu. V našej tretej je zas ďalší sklaný prah. Dohadujeme sa, že ak to bude ľahké, vybehnem to a doberiem ho len tak cez plecia. Chvála bohu ma osvietilo a po dolezení hľadám miesto na tutový štand. Peťovi pri preliezaní prahu akosi uleteli nohy a veru aj voľajaký bledý prišiel ku mne :) Preto ďalej už len istiť!!! Peťo dal ešte jednu dĺžku a idem zas ja. Po natiahnutí komplet 60 m, ruší jeho štand a lezieme kúsok súčasne až po ďalši skalný prah. Medzi nami je stále niekoľko istení, no keď mi začal dochádzať materiál, zas sme museli štandovať. Potom už len jedna ľahká dĺžka za roh a posledných cca 150 m je to už len choďák po suti až na vrchol. Hore sme nejak prekvapení, ako nám to šlo fajn a hlavne rýchlo. Dáme malý bufet, poniektorí doplnia proteíny :) a valíme na Popradské, dať pivec a kávičku. Cestou ešte stretávame Jožka a Mary Sámelovcov, ktorí šli žľab vedľa Banána.
Ešte niečo k podmienkam: Boli perfektné. Sneh pevný, skala čistá, trávy a glazúrky držali ako šialené :) Nad nami jasno, teplota okolo 2°C a len slabý vetrík. Proste pasia žiť :)

Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Peter Buček
Kde: Vysoké Tatry, Tupá
Čo: Superculoir
Za koľko: IV, sneh 50- 70°
Ako dlho: 4 hod

Viac foto tu:
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipMAiAPvzK6dEmEL8-dTeDBjv-zXHhp6CRVnRAUm

https://photos.app.goo.gl/GkNw9ey8LcSNXniXA

pondelok 28. februára 2011

Tupá – Rebro Gálfy, Andráši 27.02.2011

-->
Pred posledným februárovým víkendom bolo dosť ťažké sa rozhodnúť, či využiť posledný víkend na lezenie v Ďumbieri alebo vybehnúť do Tatier. Nakoniec to teda nejak vypálilo na tie Tatry. Keďže som už raz chcel skúsiť na Tupú Galfyho rebro, no pre zlé podmienky sme sa vtedy museli vrátiť, bolo treba, dať si do poriadku staré resty a po dlhom vyjednávaní sme sa teda rozhodli pre túto cestu.
Počasie nám malo priať a také dobré podmienky na lezenie som v zime o takomto čase snáď ešte ani nemal.
Niečo po šiestej vyrážame s parkoviska Popradské , pred siedmou sme už na chate okolo 7:45 už pod stenou.  Mali sme taký tichý ciel, skúsiť vyliezť 2 cesty, no prvé  dve dĺžky nás trochu zdržali. Preto všetko, čo sa dá lezieme súčasne. Keďže sme boli cca v polovici cesty a čas trochu pokročil, vyzeralo to, že sa nám to asi nezdarí. Preto upravujeme tempo, dávame malý bufet a pokračujeme pozvoľna. Vyzerá to, že na vrchol je to už len nejakých 150 metrov ľahkého terénu a nejaké 2 dĺžky lezenia. Nakoniec však všetko ideme súčasne a trojkovú obtiažnosť vo výleze sme ani nepostrehli. Veru nedalo sa to ani porovnať s trojkou v spodných dĺžkach.
Na vrchole sme o 12:35 a keďže sme sa dohodli, že ak to stihneme do 12tej, pôjdeme ešte druhú cestu, dáme oddych, posedíme na slniečku, niečo zjeme a pomaly zostupujeme. Druhú cestu sme už teda nešli.
Na Popradskom dávame ešte malý obed a pálime domov.

Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Peter Salbot
Kde: Vysoké Tatry, Tupá
Čo:  Rebro Gálfy, Andráši
Za koľko: III podla mňa III+
Ako dlho: 4,5 hod
Heslo dňa: Ja už konečne chcem liezť po rukách... J

sobota 22. januára 2011

Ďumbier 22.01.2011 Pravý pilier.



Už dávnejšie som chcel ísť znovu si skúsiť Pravý pilier. Takže zháňam ľudí, čo by so mnou aj šli. Mojimi obeťami boli Peťo a Duško.
Zostup dole VÝCHODNÝM žľabom perfektý no hlavne bezpečný, lano sme ani nemuseli vyťahovať. O chvíľu sme už pod nástupom. Liezol som to síce pred pár rokmi, no akosi som pozabudol na nejaké ťažšie miesta. V podstate okrem prvej a poslednej dĺžky, v každej sa dalo zaliezť :) Ba čo viac, v štvrtej si vyberám nejaký pekný variant po nedávno osadených dvoch borhákoch. Až neskôr večer sa dozvedáme, že pôvodný trojkový variant to všetko obchádzal. Nuž čo?! Zaliezli sme si?  Zaliezli. Aj keď to bola asi najdivokejšia trojka akú sme  kedy liezli :)







Takže v skratke:
Kto: Peťo, Duško a ja
Čo: Pravý pilier
Za koľko: III (variant priamo, vraj III+,podľa mňa 5)
Ako dlho: 4 hodiny
Heslo dňa: Ak je toto trojka, tak predávam vercajch :)

pondelok 17. januára 2011

Ďumbier 16.01.11

Po oteplení by to malo perfektne všetko držať. Takéto slová len povzbudia pred víkendom a po týždňovom nič nerobení padnú náramne vhod. Preto sa dohadujeme a plánujeme čo, kde, ako. Ako zvyčajne, zas nám to vyšlo na Ďumbier :)
Odchod z Bystrice niečo pred šiestou a o siedmej už šliapeme z Trangošky. Na chate sa stretávame s Viktorom, Peťom a Duškom, ktorý si vybrali kobylu, zobudíme Tomáša a Romana, dáme čajík a valíme hore.
Tentoraz sme si vybrali dosť málo lezenú cestu Pilier na Z predvrchol III- IV. Peťo s Peťom vyrazili o trochu skôr a podaril sa im pekný, dvoj dĺžkový  prvovýstup.  Nakoľko sme traja, a Tomáš musí hľadať cestu, sme trochu pomalší, o chvíľu nás už dobieha aj dvojica 2P :), takže sme v pilieri už piati. Hneď je veselšie. Podmienky celkom ušli. Sneh relatívne držal, len s istením to bolo veľmi slabé. Posledné dve dĺžky pred vrcholom si už však zakladáme čelovky, pretože  padá tma a doliezame za svitu mesiaca :) Niečo úžasné. Škoda, že sa toto nedalo nafotiť.  No aspoň už nefúkal taký silný vietor a ten pocit, keď sa človek teší na teplý čaj, horec a polievku nás hnal vpred :)
Takže v skratke:
Kto: Tomáš, Roman, 3x Peťo :)
Kde: Sever Ďumbiera
Čo: 2P prvovýstup (IV-)  + Piler na Z predvrchol (III-IV), My Pilier (III-IV)...
Ako dlho: 7 hodín
Za koľko: III-IV možno aj V- (prvovýstup IV-)
Zopár fotiek tu:
https://photos.app.goo.gl/KnH4RFUY64pPh8P99

pondelok 10. januára 2011

Ďumbier 09.01.11


Je nedeľa 5 hodín ráno a budík zvoní ako šialený. Ako keby vedel, že dnes by to malo byť perfektné. O šiestej nakladám Peťa a pálime na Trangošku. Je teplo. Až príliš teplo a trochu sa obávame, ako to dnes pôjde. No už cestou na Štefáničku musíme obuť mačky, lebo chodník je čistý ľad. Na chate dáme len čajík, malý horec (na žalúdok:) a pokračujeme. Počasie sa nám nádherne mení k perfektnému.
Cestou dole Huťkovým však zisťujeme, že včerajšie mrholenie len pomohlo podmienkam takmer k ideálu.
Naliezame. Sneh na skale je na toľko primrznutý tak, že to drží neskutočne. Lepšie podmienky snáď ani nemohli byť. Teplote okolo -2°C, vietor sa celkom dal zniesť. Jediný problém bol so zaisťovaním, nakoľko všetky špáry boli zatečené ľadom. Po vylezení pár pekných dĺžok sme už skoro hore, no Peťa napadla spásonosná myšlienka, trochu si cestu narovnať a preliezť cez Štajnerovu vežičku. Nemali sme sprievodcu. Tak vybral nejakú logickú líniu. Až na chate sme zistili, že to bolo za 5 :) Ale krásne lezenie...
Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Peter Černo
Kde: The nord face of Ďumbier
Čo: Štepanský IV + variant v Štajnerovej vežičke V
Ako dlho: 4 hod.

piatok 7. januára 2011

Ľady v Bielovodskej 06.01.11

foto z: http://www.tatry.nfo.sk/
Na štvrtok hlásia síce pekné počasie, no na horách má fúkať dosť silný vietor. Preto mi padlo celkom vhod, keď zavolali chlapi, že by sa išlo kuknúť do Bielovodskej doliny na ľadíky.
Niečo po pol piatej ráno vyrážame z BB a okolo siedmej sme už Lysej Poľane. Hneď teda utekáme k prvým ľadom, lebo kedže je voľný ďen, zrejme bude nátresk.
Nemýlili sme sa. Po vylezení prvého ľadu je pod ním už ďalších 6 ľudí a v ceste už lezú ďalší.
Na štande hádzana... Ďakujem tomu, kto vymyslel prilbu :)
Utekáme z pod Adinho ľadu niekde ďalej a dúfame, že nájdeme nejaký, kde bude menej ľudí. Nedarí sa. Asi invázia z Poľska.
Po Dlhom uvažovaní pod Kaskádami sa s Peťom rozhodneme, že nepôjdeme po ľade, no mixom v pravej časti, kde toho aspoň veľa nepadalo. A možno to bol aj prvovýstup :) :) :)
Pri zlanení zas problémy s okoloidúcimi, no nakoniec po nekoľkých úderoch ľadu do hlavy, sme šťastne na zemi. Odstrojíme, pobalíme a pálime odtiaľ, čo nám nohy stačia...

Takže v skratke:
Kto: Pišta Balko, Daník Dorniak, Peťo Černo, Ja
Kde: Bielovodská dolina
Čo: Pišta a Daník: Mrozek + Kaskády
Ja a Peťo: Adin úsmev + Kaskády (variant mix okolo 4, ľad II/3)
Ako dlho: celý deň
https://get.google.com/albumarchive/108304800825024728715/album/AF1QipO9EnQPQwfGBzHMePll-OXw36z4ZXgQ0rsi6zvX?source=pwa
Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/ztFmK9TNotMA9YEh9