Vyhľadávať v tomto blogu

utorok 5. septembra 2017

Oddielová akcia Popradské pleso- Tilleho hrana, Staré časy a Plesová sezóna- 31.08.- 03.09.2017

Ako slniečka sa každoročne v lete presúvame pomaly po tatranských chatách z východu na západ, nuž a tento rok prišiel rad na Popradské pleso. Perfektná partia lezcov, turistov, bežcov alebo len priaznivcov Horoklubu sa každoročne túla po našich krásnych horách, spoznáva (možno) nové cesty, spomína (možno) na starých miestach, obdivuje krásy prírody, ale hlavne žije pre to a robí to, čo ich napĺňa a robí šťastnými :). Kto bol, ten pochopí a kto nebol, môže len banovať ;). Ako vždy sa mi ťažko bude opisovať všetko čo kto zažil a preto ,ako vždy, pripájam len niečo z našich zážitkov.

Deň 1.: Východný Železný štít, Tilleho hrana, VII
Táto nádherná hrana, ktorá sa nachádza v hlavnom hrebni Vysokých Tatier je zároveň aj najťažšou častou hlavného hrebeňa. U mňa vzbudzuje obrovský rešpekt od času, keď som prvý krát videl jej fotky a to som ešte netušil, koľko vzduchu môže mať človek „pod zadkom“ aj v takejto krátkej ceste :). Mám síce nejaké zmiešané pocity okolo žalúdka (a možno aj inde :D), keď Maťo vybral práve túto cestu, no na druhej strane som zas plný očakávania a celkom sa teším. Po skorom rannom vsávaní na plese teda veľmi nezdržujeme, len zhodíme prebytočné veci do sušiarne a ponáhľame sa (pod slovom „ponáhľať sa“ u mňa však znamená, že ma asi o kolo predbehol aj slimák) hore Zlomiskovou dolinou. Do Železnej brány nám to trvalo cca 2 hodiny a veru ma to trochu aj rozbabralo, no na tešení mi to aj tak neubralo :)
1.Dĺžka cca 35-40 m, IV/V: Podľa informácií naliezame priamo zo sedla ľavou stienkou samotnej hrany. Skala je dosť chladná, pršteky veru aj trochu vykrúca :). No ako som sa všade dočítal, je to tam všetko dosť voľné. Lezenie síce nie je náročné, no sústredenie sa na každý krok aby som niečo nepustil dole je celkom slušné. Na skoby (keďže som jednu takmer vytiahol rukou aj s blokom, v ktorom bola zabitá) sa radšej veľmi nespolieham a istím kde sa len dá. Vľavo odo mňa je neveľká vežička (cca 2 m), ktorá takmer levituje položená na 10 cm širokej poličke. Obchádzame ju sprava, ale opatrne aby som ju nepustil na Maťa :) Asi 5 m nad nami je ďalšia vežička, na ktorej je už štand (4 skoby, ale pozor!! Majú už čo to odžité :)
2.Dĺžka cca 50 m, VII: Nad nami je prekrásna hrana. Po skobách ( vpravo od hrany) priamo po hranou hore až do miesta, kde sú dve skoby vedľa seba. Nad nimi to začína byť zaujímavé, keďže v jedinom mieste, kde by sa dalo čosi založiť, je zatemovaný čok bez lanka. Opatrne, hlavne jemne ďalej asi meter po hrane, potom nepríjemný prekrok doľava do previsnutej špáry. Tu odporúčam nepozerať sa dole :D. Ja som sa pristihol pri tom, ako som si sám sebe vyprával každý nasledujúci krok. V previsnutej špáre sú dve skoby nad sebou, potom už len na véééľmi vzdušnú hranu a ľahším lezením až pod vežičku (štand- skoba+ nit s majlonou). Odtiaľ zlaníme na 2x tou istou cestou späť na nástup do sedla.
Tilleho hrana je úžasná, krásna, exponovaná, no u niektorých možno trochu nedocenená cesta. Aj keď svojou dĺžkou vôbec nepatrí medzi tie „dlhšie“, je to povinná jazda a určite sa to oplatí preliezť už len pre tú jej povestnú vzdušnosť :)   

Deň 1. pokračuje :) : Ošarpance, Staré časy, VI-
Zostalo nám ešte dosť času, počasie má byť dnes krásne a keďže spíme na Popradskom, poškuľujeme po ďalšom našom realizovaní sa :). V sedle teda pobalíme veci, rozlúčime sa s kamarátmi, ktorí nás prišli pozrieť a hybaj ho ešte na prechádzku na Ošarpance. Máme tam ešte totiž jednu cestičku, ktorú sme si nedali a vyzerá to, že dnes je ten správny deň. S malou prestávkou na doplnenie tekutín sme zhruba za niečo cez hodinku na nástupe a smerujeme rampou na nástup.
1.Dľžka cca 40 m, VI-: Cesta má spoločný nástup s Plšekovou cestou, no zhruba v polovici dĺžky sa rozdeľujú. Ďalej treba pokračovať vpravo popod Magické oko, jemne položenou platňou po ešte jemnejších chytoch. Náramne mi to pripomína minuloročnú „levitáciu“ práve v oku :). Štand je pod tenkou špárou v platniach. (PS. „Ďakujeme“ „ľuďom“, ktorý to liezli pred nami a nechali na štande „hnedý darček“. Áno aj ja som sa bál. Ale aspoň som sa z toho neposral :/ ).
2.Dĺžka cca 40 m, V+: Zo štandu rovno hore malou špárou, kde sa však prvé 3 metre nedá nič založiť. Netreba však panikáriť ako ja :). Stačí sa pozrieť do paralelnej pravej špáry, urobiť ešte krok a založiť tutového frienda :). Ja som to neurobil a takmer som tam nechal niečo podobné, ako bolo na štande. Vrátim sa preto dole a pri mojom rozpoložení ma radšej Maťo vymení a ide to on. Potom už len hore za nitom a ešte pár metrov na spoločný štand s Plšekom.
3.Dĺžka cca 20 m, VI: zo štandu pokračujeme asi 7 m stienkou priamo nad nami, nad ktorou už je ľahký terén, ktorý nás dovedie na rampu, odkiaľ to dáme dole na jeden zlaňák, pobalíme veci a v rámci našich kondičných možností sa ponáhľame za kamarátmi dole do doliny :)
 Keďže nás zajtra čaká ešte posledný pekný deň, vhodný na dlhšie túry, večer nijak pridlho nevysedávame a po krátkej socializácii (tak do 23:00 :) pomaly utíchajú aj vtipné príhody a osadenstvo sa poberá do svojich postelí.

Deň 2.: Malý Ganek, Plesová sezóna, V+
V poslednom čase, sa nám v tejto stene nejak akoby roztrhlo vrece s novými cestami, nuž a keďže sa aj nám doniesli do uška správy o peknej skale, nie je čas strácať čas a o program na dnešný deň je veru asi postarané :) Ráno teda vyrážame, kto by to čakal, opäť hore Zlomiskovou dolinou no tentoraz do Rumanovej dolinky. Ja som tu bol snáď len dvakrát a veru som už asi aj pozabudol, ako to je s boľavými nohami ďaleko :) . Vybehneme ešte na Gankovú terasu, kde sa rozlúčime s kamarátmi, ktorí sa vybrali do piliera na Veľký Gánek a hľadáme smer v ceste Plesová sezóna.
1.Dľžka cca 50 m, V-: Jemne doľava popri členitom diagonálnom vhĺbení, zhruba v jeho strede traverz doprava a krásnymi vymytými platňami hore ku štandu (je ho vidieť z nástupu- červená slučka).
2.Dľžka cca 30 m, V+: Od štandu traverz asi meter doľava a nad nami sa nám ukáže nádherná sokolíková špára (na väčšie friendy), ktorá nás dovedie na 3. štand. Veľmi pekné a zaujímavé lezenie, ale pre toho, kto to vie :D
3.Dľžka cca 40 m, V+: zo štandu jemne doprava, potom späť doľava na vežičku nad nami. Z nej rovno hore (skoba) pod previs, ktorý diahonálne pretína trhlina, kde je nit, ale teda dočiahnuť ho, je celkom zábava :) Potom už len pár metrov ľahším terénom na príjemnú trávnatú policu.
4.Dľžka cca 50 m, V+: Nad nami je logický kút, ktorým cesta vedie ďalej. Tu to už však začína byť trochu zamachované a treba už dávať pozor. V prvej polovici kúta sme použili nit (treba predĺžiť) z ľavej cesty, potom ešte kus hore a pred nami sa nám kút začína ako sprevisovatievať :D (skoba a cca 2-3 m nad ňou nit) . Najprv som sa na Maťovom slovníku aj trochu chcel baviť, no keď som videl aj niektoré jeho nekoordinované tanečné kreácie s batohom na chrbte, keď sa snažil vyprostiť z komínového zovretia, veru som už aj sústrediť začal :) Aspoň že mal ten nit zapnutý niekde okolo kolena. Ak to pôjdete s batohom, nenatrepte sa do komínika. Radšej meter- meter a pol vpravo stienkou :)
Na vežičke nad cesto je posledný štand, odkiaľ sa dá pohodlne zlaniť späť na nástup. Keďže však Maťo ešte nebol na Gankoch, my sme sa rozhodli pokračovať ďalej po hrebeni smerom na Malý a Veľký Ganek. Tu už stretávame oddielových kamarátov a hneď sme zas veselší. Pomaly teda všetci zostupujeme „normálkou“ do Gankovej štrbiny, odtiaľ dole žľabom na terasu po ktorj už vedie znateľný chodníček popod Rumane štíty až takmer po Zlobivú. Potom už len zbehnúť dole ďalším žľabom späť do Rumanovej dolinky a pomaly sa poprepletať šutriskami (asi 3x sme medzi nimi zablúdili :D) naspäť do Zlomiskovej ku Ľadovému potoku. Tu sa zas postretávame s našimi, trochu odfúkneme, jemne osviežime ubolené hnáty a hybaj ho dole „medzi ľudí“ :)
Na zajtra si pre nás príroda pripravila ochladenie a vraj aj dážď, tak práve tento večer môže byť ten správny na kultúrne sa vyžitie :) Nechcem tu veľmi rozmazávať, ako to vyzerá, keď sa stretne oddielová takmer rodina v počte takmer 40 kusov, no kto nebol, naozaj mu môžu zostať len oči pre plač :). Príhody, vtipy, rozprávanie, pár gitár, dobrá nálada, telá síce ubolené, no myšlienky vyčistené, spevníky pripravené, hlasivky naladené a sudy s pivom naštartované a do hlbokej noci pre nás otvorené :)

Deň 3.: Čakanie na dážď :)
Väčšina z nás ráno vstáva trochu opatrnejšie, ako inokedy :) Je škoda, že niektorí už musia odísť domov, no keďže je predpoveď taká, aká je, ani sa niet čo čudovať. Pár z nás sa ešte odváži ísť aspoň do steny Ostrvy, niektorí na vychádzku na Kôprovský, tí odvážnejší liezť na Mengusovskú vežičku a my ostatní už len natiahnuť pár dĺžok okolo Popradského plesa :). Škoda však. Rozpršať sa akosi nechcelo. No keď už sme sa rozhodli, do steny sa nasilu trepať nebudeme. Radšej trochu predriemneme a večer ešte (už však asi len v polovičnom počte) zvyšky podojedáme ;)
Potom už len pobaliť a skoro ráno aj toto krásne opustiť :( Plán však bol splnený. Zaumienené bolo  vylezené, naštudované bolo prejdené, donesené bolo zjedené a všetko bolo vypité :).

Kamaráti, ja vám ďakujem, že môžem pár chvíľ do roka tráviť s takýmito členmi :). Mirkovi za to, že nestráca pevné nervy pri organizovaní, gitaristom za staranie sa o atmosféru, iným zas za tie krásne príhody. Aj keby som chcel, neviem tu asi vymenovať všetkých. Som rád, že práve tie najkrajšie chvíle som mohol tráviť práve s tými ľuďmi ;) Takže za mňa len jedno veľké ĎAKUJEM a dúfam, že čoskoro bude zas možnosť prežiť ďalšie takéto príjemné chvíľky ;)

Takže v skratke vylezené:
Maťo a ja:
Východný Železný štít, Tilleho hrana, VII, 1,5 hod
Malý Ošarpanec, Staré časy, VI-, 1,5 hod
Malý Ganek, Plesová sezóna, V+, 2 hod, + pokračovanie hrebeňom cez Ganky II/III, 1 hod
Viac foto: Tu


pondelok 7. augusta 2017

Kozia stena, Žiaranova, VII, 05.08.2017

 Ešte niekedy v jeseni 2011 sme boli s Daníkom liezť vedľajšiu cestu (Füzy- Žák) a vtedy sme trochu zablúdili... Ale zas sme sa dozvedeli, že tie nity patria do vtedy novej cesty. Prešiel nejaký ten čas a Ruda napadlo, že by sme si to mohli ísť skúsiť :). Dobrý nápad...
Od cesty sme nemali žiadny nákres a info znelo asi tak, že treba tam ísť a potom to už nájdeme :D Nuž dobrá rada... :D  Tak sme teda šli a hľadali :)

1.Dĺžka, 60 m: Spodnú časť (II/III) sme vybehli sólo až do miesta, kde sa to začalo trochu priostrovať (je tam jeden okrúhly nit od ktorého vidieť nerezové nity v hladkej platni. Platňou hore po nitoch, miestami levitujúc, pod malé previšteky (VII). Cez ne jemne doprava a potom rovno hore na (zospodu to tak vyzerá) nevýraznú vežižku (štand 2x nit)

2.dĺžka, 30 m: Krásny sokolík (spoločný s cestou Füzy- Žák (V)) na konci ktorého treba urobiť prekrok doprava cez jeho hranu a platňou rovno hore ku výraznému bielemu výlomu (VI+, štan 2x nit)

3.Dĺžka, 55 m: Zo štandu priamo hore cez previs (VII-). Pod nim sú príjemné madlá a veriac tomu, že aj nad nim to bude pokračovať v rovnakom duchu, som sa tam akosi bez rozmyslu narval :). Nebola to pravda. Ďalej všetko opačne otočené, teda ak tam niečo bolo, nuž a človek by až neveril, aký rozsah majú ramenné kĺby, keď som spakruky tlačil do chytov, ktoré sa v klasických päťkách nazývajú aj zlým stupom :D (cca po 30 m je ďalší štand, ktorý však vynechávame a pokračujeme ďalej hore, kým vydá lano)

4.Dĺžka, IV/III, 40 m: ďalej už pokračujeme cestou Füzy- Žák až do miesta, kde už obtiaže končia (cca 30 m pod hrebeňom). Tu zhodíme laná a chodeckým terénom vybiehame na hrabeň.

Popózujeme si, pofotíme, zhodnotíme, popozeráme kto sa ako pooškieral :D a zostupujeme smerom na Ostrú vežu. Pri Kozom rohu je zlaňák na stranu Suchej doliny, kde sa dá zlaniť buď na 1x 60 m alebo stačí aj 1x 30 m a potom už to ide aj pešo... Poza Ostrú vežu traverzujeme až do Sedielkového prechodu, odkiaľ už je zreteľný chodník naspať do Furkotskej...

Orientacny nakres.
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Niečo teda ku ceste: Ako sa dá nájsť: Je to cesta po nitoch hneď vpravo od cesty Füzy- Žák. Cesta vraj ešte stále nemá meno a dúfam, že Dosky tomu pridelí nejaké pekné... Nákres aj hodnotenia sú len orientačné, keďže sme sa ku ničomu relevantnému nedopracovali. Cesta je zväčša preistená nitmi, ale treba so sebou mať určite sadu vklínencov a pár friendov (tie stačia malé a stredné). Keď už sa tam niekto vyberiete, odporúčam aby ste liezli obtiažnosť 7 a viac relatívne štandardne, bo ja som bol celkom rád, že som sa konečne „zviezol vo vláčiku“ a veru aj na druhom konci som si celkom slušne zatrénoval (vybrané slová zámerne vynechávam, bo miestami mi ani tak nebolo všetko jedno :D )

Ešte pripájam info od Doskyho: Minuli ste 1. dĺžku, ktorá začína nástupovým bouldrom napravo od Fuzy/Zak. Atrori cesty: Doskočil /  Muntag. S Jankom Žiaranom som robil asi druhý prelez. Cestu si zakreslil pekne, klasifikácia OK. 

Takže v skratke:
Kde: Kozia stena
Čo: Žiaranova
Za koľko: VII
Ako dlho: 4 hod.
Viac foto: Tu

utorok 1. augusta 2017

Ostrva, Májová VI- a Júnová VI, 30.07.2017

 Je veru úžasné jedno ráno ešte dýchať slaný morský vzduch a druhé ráno už ten náš čistý tatranský... :) Bývalo dobrým zvykom hneď po dovolenke vybehnúť si ešte niečo aspoň kratšie, niečo v horách, niečo u nás v Tatrách. Posledných pár rokov to však nejak nevydávalo a preto som neskutočne rád, keď sa Maťo ozval, že môže... :)
 Po precestovanej sobote sa mi nechce vsávať veľmi skoro, ale po dvoch týždňoch lezeckej abstinencie mám veľkú chuť sa niekam na chvíľku zavesiť. Preto dnes volíme neštandardne neskorý ranný odchod z Bystrice až o siedmej. Počasie je stabilné, má byť teplúčko a na skalkárčenie na Ostrve to úplne a s prehľadom stačí. O 9:30 sme už nainštalovaní a natešení pod SZ stenou Ostrvy. Vybrali sme si krátke, novšie Ondríkove cestičky ešte nad zostupovým chodnikom.

Júnová VI:
Junová.
Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
1.dĺžka, V+, 35 m: Nastupujeme ešte do celkom studenej skaly a veru nám trochu aj pršteky od chladu povykrúca. Je to pekné lezenie v pevnej skale a pomaly sa snažíme rozhýbať sa, čo sa nám ku koncu už aj celkom darí :)
2.dĺžka, IV+, 55 m: Začína pekným popoliezaním platňou po nitoch (nad ňou je štand /reťaz s majlonou/, ktorý ale míňame a pokračujem rovno do ďalšieho), ale potom to je skôr hubárčenie po trávach a popoliezanie tak do III cez malé skalné výšvihy a končím pod pekným kútom na ďalčom štande (2 x BH, priamo pod kútom).
3.dĺžka, VI, 30 m: Zo štandu asi 8 m rovno hore po nitoch pod vytláčajúci previs v kúte. Nad ním ide línia nitov v pravej stienke, kde je to krásne, vzdušné jemnúčko previsnuté popoliezanie členitou platničkou až na veľkú policu nad ktoru je vežička a na jej vrchole štand. Ďalej už však nepokračujeme, ale zlaníme si to na 2 krát po cca 55 m späť priamo na nástup, kde dáme malý bufet, niečo vypijeme a zídeme pár metrov pod nás, kde máme vybratú našu druhú cestičku.

Májová VI-:
1.dĺžka, VI-, 35 m: Nástup je krásnym logickým kútom po nitoch priamo hore. Nebudem sa tu asi veľmi rozplývať nad tým, aké je to pohodové a pekné lezenie :)
2.dĺžka, V, 35 m: Preliezť cez malé bruško do členitejšieho terénu, kde sa však dajú mokré trávy v pohode obliezať po relatívne peknej skale :)
3.dĺžka, VI-, 35m: Zo štandu po úžasnej položenej platničke takmer bez chytov, nohami zväčša na trenie rovno hore, pod jej vrcholom jemne doľava cez veľké bloky na vežičku.
Májová
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
4. dĺžka V+, 60 m!!!: Z vežičky najprv prepad z jedného skalného bloku na druhý, potom utekáč za II a potom ešte veľmi pekné lezenie na ďalšiu vežu. Nevšimol som si doprava ubiehajúce nity a preto smerujem priamo pod vežu kde sú 3 BH. Neviem prečo som si myslel, že to má byť štvorka, no keď som v polovici vrchnej platni zistil, že som si nie celkom istý, či sa dokážem na nevýraznej rampičke vzpriamiť a zapnúť ďalší nit, celkom som sa aj zľakol :D. Ba dokonca som si musel dnes založiť aj prvý (a vlasne aj posledný) vklinenec :D. Doliezam na známu policu z vedľajšej cesty a som rád, že mi lano len tak tak vydá do štandu nad ňou (musel som ho pekne natiahnuť aby som ho dokázal dobrať. Odtiaľto už zas len 2x zlaňák tou istou cestou, ako v Júnovej ceste a sme späť pri batohoch.

Rozmýšľame, či sa ešte púšťať do ďalšej cesty, no musíme si niečo nechať ešte aj nabudúce, preto trochu pokvasíme, pobalíme, zbehneme na Majlátku na kofolu a pálime domov.

Na záver. Obe tieto cestičky sú celkom pekné, športovky a kto je zvyknutý na Kaľamárku (ba dokonca je to miestami asi aj hustejšie preistené), v podstate nepotrebuje nič okrem presiek  :) a zlaniť sa dá na 2 dĺžky po cca 55 m (s dvojičkami)

Takže v skratke:
Kde: Ostrva (SZ)
Čo, za koľko a ako dlho:
Májová, VI, 1,5 hod
Júnová, VI-, 1,5 hod
Viac foto: Tu

pondelok 10. júla 2017

Lomnický štít, Južné rebro (Birkenmajer) III/IV, 09.07.2017




Na Lomičáku som už pekných pár rokov nebol a patrične sa za to aj hanbím. Keď sa nahlásil Duško, že môže ísť a napadlo ho takéto niečo, ani nebolo čo ďalej riešiť :). Kuknem počasie, sláva to však nie je, ale niečo by sa len mohlo podariť. Pozriem aj sprievodcu, či sa náhodou nenájde ešte niečo zabudnuté v stene a aha ho :) Kúsok od zostupových reťazí je nejaká trojočka. Plán teda jasný, vybehneme jednu, napojíme sa na rebro a nim ešte na vrchol. Keďže Duškovi sa dalo vyraziť len niečo po šiestej, je už viac menej jasné, že hore sa ide lanovkou.
  V sedle postretávame pár kamarátov, vymámime nejaké info a hybaj ho na reťaze. Zbiehame dole, stojíme pod nástupom do 1. cesty. Mokrota, strašná mokrota. Ani vodu sme si nemuseli brať :) Toto teda nie... Vrátime sa teda reťazami hore a rovno od nich pokračujeme po rebre smerom ku vrcholu.
  Prvá polovica (od reťazí) je ľahučká VHT (CH-II) a ideme sólo. Keď však nazrieme zhora do steny, veru toto by už bol hádam aj pekný let a preto sa radšej naviažeme, ale ideme stále súčasne.
2-3 dĺžky pod vrcholom sa už rebro začína konečne trochu dvíhať. Je tu prasiatko na zlanenie v prípade úteku. Najprv teda ostrím rebra, potom jemne vľavo od osrtia pokračujeme smerom hore. Posledná dĺžka vedie buď po nitoch jemným vhĺbením sprava od ostria alebo sa dá aj priamo po rebre (bez nitov)
  O necelé dve hodinky sme na vrchole, občerstvíme sa, pokvákame ešte s kamarátmi, pobalíme a hybaj ho dole... Normálne som bol prekvapený, aká je toto pekná túrička :) Nič ťažké, nič náročné. Stačí 40 m lano, 4-5 presiek, 2-3 friendy a pár slučiek a človek má vybavené :)

Takže v skratke:
Kde: Lomnický štít
Čo: Južné rebro- Birkenmajer
Za koľko: III/IV (III)
Ako dlho: 2 hod (celé rebro) (vrchná časť max 1 hod.)
Kto: Duško, Peter
Viac foto: Tu

pondelok 5. júna 2017

Východná Žeruchová veža, Kniha, V, 04.06.2017

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Tak trochu narýchlo spáchaná akcia :) Tak trochu narýchlo napísaný pokec :). V sobotu poobede rýchly presun do Tatier, rýchly presun na Brnčalku, rýchla večera a večer takmer rýchla smrť :). Ale nie... Prekvapila nás naša oddielová partia a nečakané stretnutie, tak bolo radosť sa zas posocializovať.
Ráno sa veľmi nie je kam ponáhľať a po raňajkách a kávičkách pomaly z chaty vyrážame až niečo po  ôsmej. Keďže na poobedie hlásia búrky a hlavne ja ešte nemám robenú čiarku v takej klasike, ako je Kniha (lebo ste to už snáď všetci liezli :), som nesmierne rád, že sa Paťo priprel a šiel to so mnou. Pomaly teda stúpame hore hangom smer Červaná dolinka. Keďže je to však moja prvá vychádzka po cca 3 mesiacoch, s rýchlosťou to naozaj nepreháňame. Po 30 minútach sme pod stenou, pomaly sa presunieme pod nástup a vychutnávame si, že sme tu sami. Konečne žiadny stres, dávanie rád, obkecávanie všetkého :). Skvelý oddych, keď každý vie, čo má robiť :). Prezlečieme sa teda, nahádžeme na seba veci a o 9:15 naliezame krochkajúc si v ústrety vrcholu.
1.dĺžka (V) cca 40 m: Dajaký som nerozhýbaný a veru že som aj rád, že prvé 3 metre mám obuté lezečky :D Potom je to už len krásne rozhýbanie kostí.
2.dĺžka (IV) cca 45 m: Mne osobne sa asi páčila najviac :) Zo štandu jemne doľava, cez mierny previštek rovno hore a potom jemne doľava po krásnej skale až pod samotnú knihu
3. dĺžka (IV) cca 50 m: Veľmi príjemným kútikom postupujem až na jeho koniec, kde je veľký balvan z ktorého len tak tak dočahujem borhákový štand :)
Z tadeto už len ľahko (III) bežíme pilierom na miesto, kde je krátky zlaňák (dá sa obliezť po pilieriku). Potom už len fakt utekáč na vrhol (max II) a po hodinke a pol sme hore.
Nezdržujeme sa a zostupujeme rovno do žľabu spadajúceho z Predného Žeruchového sedla. Chvíľu chodníkom, potom dva zlaňáky a presne po dvoch hodinkách sme opäť pod stenou.
Kniha
Kniha je veru krásna cesta :). Až ma mrzí, že som to už (teraz) liezol a nenechal som si ju ešte v zálohe pre krátke dni. Do cesty sme šli s komplet materiálom, no v celej ceste som založil len dve istenia. Inak je preistená nitmi a skobkami, ale pár čokov a možno 2-3 stredné friendy sa hodia :)

Takže v skratke:
Kde: Východná Žeruchová veža
Čo: Kniha
Za koľko: V
Ako dlho: 1,5 hod (na vrchol) + 0,5 hod. zostup

Pár foto tu: Tu

streda 19. apríla 2017

Oddielová akcia Červenec 25.- 26.02.2017

Pomedzi kurzy sa mi nejakou záhadou uvoľnil jeden víkend a ja som sa nejak z nenazdajky som sa ocitol v tejto partii skialpinistov :) a aj keď nie som zrovna zažratý skialpinista, užíval som si aj týchto pár dní oblúčiky v perfektnom snehu v okolí chaty Pod náružím. ďakujem Ivo, že ste ma so sebou zobrali, bolo mi cťou a potešením. Dúfam, že budúci rok sa stihnem prihlásiť skôr, ako v deň akcie ;)



Viac foto na stránkach: HOROKLUB BB
http://www.horoklub.sk/?tradicny-cervenec-25-26-2-2017,124

streda 8. februára 2017

Kurzy 2017

8.) Kurz inštruktorov skalného lezenia (RCI) JAMES, Machnaté 14.-17.09.2017
 II. Časť kurzu sa niesla v znamení skúšok :)
Budúci inštruktori/ inštruktorky museli vyliezť cestu stanovenej obtiažnosti "po vlastných", v časovom limite stihnúť záchranu (Straus), obhájiť svoje seminárne práce, mať metodické vystúpenie podľa vyžrebovaného zadania a zodpovedať vyžrebované teoretické otázky.
Všetkým zo zúčastnených sa to podarilo a mne už nezostáva nič iné, len im popriať veľa úspechov pri tejto činnosti a veľa nadšených a hlavne pozorných frekventantov :)
Takže priatelia, gratulujem... :)   

Viac foto: Tu
https://photos.app.goo.gl/hzgNchuoSiSlv20w2

7.) Základný horolezecký kurz JAMES- 2. časť, Brnčalka 30.06.-02.07.2017


 Aj keď počasie nevyzeralo pre tento víkend veľmi vábne, vyšlo to možno až nad očakávania :) Piatok Žeruchy- Kniha, sobota: metodika a balvan, nedeľa: Kôpka- Puškáš a cestou domov zas trochu zmoknúť :)
Kamaráti tešilo ma a dúfam, že sa budeme stretávať... :)
Pár foto: Tu

https://goo.gl/photos/y7fgtZtbruM41qb26



6.) Základný horolezecký kurz JAMES- 1. časť Popradské pleso 23.-25.06.2017
Vydarené počasie a ďalšia veselá partia... Tentoraz na Popradskom plese :)

Pár foto: Tu
https://goo.gl/photos/Rv7i132uLG7i5owN9




5.) Oboznamovací kurz skalného lezenia 02.06.2017
Prvé kroky na skale môžu byť celkom zaujímavé :) Maťo síce už niečo skúsil, no u Lucky to bolo poprvé. Avšak klobúk dole, ako sa držali a čo všetko dokázali :)

Pár foto: Tu
https://goo.gl/photos/L29GrAGU6Lg6mmR97






4.) Kurz inštruktorov skalného lezenia (RCI) JAMES, Kaľamárka 09.-14.05.2017
 Pripájam pár fotiek z kurzu budúcich inštruktorov skalného lezenia. Priznám sa, že som sem išiel s malou dušičkou, čo za ľudia sa tu zídu. No ako sa ukázalo, moje obavy neboli na mieste. Zišla sa tu teraz perfektná paria ľudí, čo vedia o čom sa bavíme. Jasné. Nejaké chybičky sa našli, no na to sme tu už my aby sme to doladili. 
Dúfam priatelia, že to dotiahnete do zdarného konca. Bola by Vás totiž škoda!

Pár  foto a video tu: Tu
https://goo.gl/photos/5tqpSEorga1T1izq7

VIDEO- Nácvik zachytávania pádov








3.) Zimný oboznamovací kurz JAMES 03.-05.02.2017

Pár fotiek z kurzu:
https://goo.gl/photos/49yTKbai32yLe31G9












2.) Oboznamovací kurz pohybu v zimných horách 11.-12.02.2017
Ako sa nám darilo, môžete vidieť na týchto pár fotkách :) Aj keď foto nezachytí všetky emócie, pre potešenie oka určite postačí ;)

Foto: Tu
https://goo.gl/photos/jEarfw579tAhe4Bu9




1.) Zdokonaľovací kurz lezenia ľadov 03.-05.03.2017
Po roku sa stretla stará známa partia aby sme sa zdokonalili :) Ako sa nám datilo, najdete tu:

Foto: Tu
https://goo.gl/photos/ix4JJS3wcWD8txNBA