Ďumbier, Školská IV+ a Choďák II-III 30.12.2015

Silná dvojka :)

Dohoda bola, že treba niečo pre kondičku urobiť a preto reku ešte pred Silvestrom, pôjdeme naše staré kosti rozhýbať. Nuž a keďže sa nám veľmi vsávať nechce, opätovne padá voľba na náš krásny Ďumbier :)

  Cesta na chatu po úplne ľadovom chodníku pripomínala skôr krasokorčuľovanie a dosť nám to aj trvalo. Na Štefánične sa však dlho nezdržujeme. Len dáme čajík, horček, zapíšeme, nakukneme do sprievodcu, prezlečieme a utekáme rovno na hrebeň. Snehu je čim ďalej, tým menej :/ a o zhruba 30 minút sme už aj pri našej obligátnej skale a súkame sa naobliekaní do cárachov, čo sme celý čas hore trepali :)

  Zbiehame na sever. Svah k Huťkovmu žľabu je už takmer úplne bez snehu. No tie zvyšky, čo tam zostali, držia priam rozprávkovo. V žľabe je to už však úplne bez... Celkom zaujímavé už to samotné zliezanie. Keby som tadiaľ už nešiel, hneď by som si to hádam aj do denníčka zapísal ako cestu :)

Dolez Školská

Plán č. 1 bol Školská cesta. V nákrese je to síce na pilier zakreslené na dve dĺžky, no Rudo je zas nezastaviteľný. Ledva sa stihnem naviazať, už aj lezie a po chvíli už aj štanduje. Je to pekné polezeníčko po zmrznutých trávach (cca 55 m, IV/IV+) a nakoľko je skala úplne čistá, dokonca aj zaistiť sa v celku slušne dá. Horšie by to asi bolo, keby bolo všetko snehom zapadnuté. Na pilieri pobalíme laná a kvôli rýchlosti radšej ideme sólo. Po asi hodinke sme už aj hore a rozhodujeme sa, kam ďalej :) Nakúkame, do stien Ďumbiera. Na niečo vážnejšie je už dosť neskoro a preto hľadáme niečo, čo sa zas nejak často nelezie a vieme to aj rýchlo vybehnúť.

Rudi vybieha Choďák

  Rudo zalovil v pamäti a zamarilo sa mu, že niekedy strašne dávno liezol žľaby na ľavo od Ľ. Piliera. Nuž tak prečo nie... Zbiehame teda Východným žľabom a nakúme kadiaľ hore :) Sneh po teplých dňoch a následnom mrznutí drží úplne skvelo a pripomína úžasné alpské firny. Vbiehame do žľabu. Hroty cepínov za sa zvuku vŕzgajúceho snehu derú do bieleho firnu. Nohami sa hlboko tiež ani neprekopneme. Stúpajúc teda len na predných hrotoch, krochkáme si a stúpame v ústrety vrcholu. Prahy, ktoré by normálne boli zasypané hlboko pod snehom sa nám vynárajú, no trávy v nich sú premrznuté a my sekáme čo krok, to úsmev :) Keď sa mi podarí vykopať v snehu aspoň malú plochu na moju nohu veľkosti 48, som prenesmierne rád, že si lýtka aspoň na chvíľu oddýchnu :) Až tesne pred hrebeňom začína fúkať nepríjemný vietor, ktorý mi v kombinácii s chladom (-10°), začína spôsobovať zamŕzanie očných buliev :D . Nebolo to však nič, čo by sa nedalo rozchodiť.

  Na hrebeni sa schováme za skalu aby sme nachytali ešte čo to vitamínu D :) . Je ešte skoro (cca 12:00). Nechce sa nám dole. No hádam toto aj stačilo na rozchodenie a po malom oddychu a čajíku ideme pomaly späť na chatu na fajnovú polievočku, čajík a šoféri na (aspoň) malý horček J . Nuž a potom už len  hybaj ho tanečným krokom dole na parkovisko a späť do „civilizácie“.

Takže v skratke:

Kto: Rudo a Peter

Kde: Ďumbier

Čo a za koľko: Školská IV+ , Choďák 45°-60° (v týchto podmienkach II-III) sólo

Ako dlho: obe cca 2,5 hodinky vrátane zostupov :)

Heslo: Po tráve sa nechodí, po tráve sa lezie... :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/e8ScgHP9RWeVsKXX8

...

Dumbier Skolska + Chodak 30.12.2015

...

...

Ďumbier, Modrý ľad 23.12.2015

Skúšame sa veru ešte pred sviatkami trochu rozchodiť a poniektorí roztiahnuť nové boty :) No a keďže by radi aj kamaráti z Čiech videli náš krásny Ďumbier, netreba ma dlho prehovárať.

  O siedmej sa stretávame na Trangoške a po čisto ľadovom chodníku stúpame na chatu, kde nás prekvapia nezamrznuté kaluže. Nuž nie je kam sa ponáhľať, preto dáme malý bufet a stúpame ta hor.

Po nahliadnutí na sever, sa mi nechce ani veriť, ako za tých pár dní sneh zmizol. Z nad Modrého ľadu zlaníme a už nakúkam do Forsáže (čo mal byť náš dnešný druhý cieľ). Je to však úplne bez snehu,  preto do toho ani nepôjdeme a stúpame pekne pod Modrý... Po pár metroch v ľade, sa to však mení skôr na vodopád. Teplota je síce príjemná (cca +3), no nie na lezenie ľadov. Aspoň že to nejak púšťa a aspoň tie dve dĺžky si trochu povychutnávame :)

  Po vylezení , v rámci kondičky, ešte vybehneme ku krížu a potom už len rýchlim krokom späť na chatu na polievočku a tekutiny :)

  Nuž aj keď podmienky neboli zas nejak úplne skvelé, s kamarátmi ide takmer všetko samé a my vieme byť vďační aj za to málo :) Ja len dúfam, kamaráti, že sa páčilo a snáď si to čoskoro zas zopakujeme ;)

Heslo: Kto sa nevie tešiť z mála, nezaslúži si viac... ;)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/s9xtzVr25aD2i5JF8

...

Dumbier, Modry lad 23.12.2015

...

...

Ďumbier, Kobyla III (var. IV) 20.12.2015

  Peťovi sa ešte podarilo uvoľniť a preto dlho neotáľame a hybaj ho ešte hore. Tu dole je už vyše týždňa pod mrakom, mrholí, tak prečo tu zostávať? Ideme sa teda ešte trochu rozchodiť a pri nádhernej inverzii nachytať tam hore ešte nejaký ten vitamín D :) Vstávať sa nám priskoro nechce a preto z Bystrice odchádzame až o šiestej. Dnes nemáme v pláne nič vážne, tak nie je kam sa ponáhľať. Cestou sa samozrejme zastavíme na chate, doplníme tekutiny, postretávame známych, trochu sa zakeciame a hore sa nám akosi aj nechce. No premôžeme sa a pokračujeme ďalej na hrebeň.

  

  Rozhodli sme sa, že si aspoň popozeráme podmienky na celej Pagovej kope, preto zostupujeme dole Východným žľabom. Keď však vidíme, ako dobre to vyzerá, nechce sa nám trepať až pod Forsáž a zostávame pri Kobyle. Pred pár rokmi som to síce už liezol a Peťo tiež (teda ja som si iba myslelž že sme to liezli, bo ako tak pozerám, boli sme vtedy dosť mimo a išli skôr „Kobyklu“ :)

  

  Nejdeme až dole, ale nastupujeme so sedielka. Prvá naša dĺžka (III) je krásne lezenie po dobrých zamrznutých trávičkách a keďže si chceme zaliezť, snažím sa to ťahať čo najbližšie popri ostri hrebeňa. Krásna dĺžka zakončená asi 5 metrovým výšvihom v kolmých trávach. Štandujem na príjemnej polici priamo na ostrí hrebeňa. Druhá dĺžka (IV+) vyšla na Peťa. Logicky nás to ťahá doprava, no asi 1,5 m od ostria vľavo je krásny komínik, ktorý síce nevyzerá za III, no vyzerá veľmi lákavo. Peťo si však celkom zabojoval :), no podarilo sa. Keď za mím idem ja, celkom sa bavím na tom, kade som ho poslal :D. Nuž od toho sú kamaráti :) Po tejto dĺžke však obtiaže končia a nám už len zosttáva vybehnúť cca 150 m Baníkovým pilierom až na vrchol, čo už však ineme súbežne. Po dvoch hodinkách už aj balíme veci a v rámci kondičky si ešte vybehneme na vrchol pokukať podmienky v Heloráde (ktoré je mimochodom parádne zas.ane snehoľadom :/ )

  

  O druhej sme už však späť na chate a po dobrej polievočke a malom oddychu schádzame pomaly dole, späť do hmly, dažďa a tmy. Sme zvedaví, kedy zas najbližšie uvidíme slniečko, ale to to viac sa sem aspoň môžeme tešiť nabudúce :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo a ja

Kde: Ďumbier / Pagova kopa

Čo: Kobyla

Za koľko: IV/IV+ (vyhľadávajúc obtiaže :)

Ako dlho: 2 hod.

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/9rs6QqF3UGPjZv487

Dumbier, Kobyla 20.12.2015

...

...

Stretnutie Ďumbier 11.-13.12.2015

Po pár rokoch, keď som sa nevedel tam hore na túto akciu dostať, to teraz konečne vyšlo. Už dva miesiace vopred, hneď ako som zočil pozvánku, zapisujem veľkými písmenami v kalendári tento dátum. Čím bližšie však termín je, počasie sa snaží odhovoriť ma. Ale nepodarilo sa :)

V piatok poobede odchádzame smer Ďumbier. Po práci, zhone a v predvianočnom strese si ale berieme na cestu na chatu aspoň niečo malé na „zahryznutie“ a chodník z Trangošky nám začne celkom rýchlo ubiehať. O niečo cez hodinku sme už hore, kde stretávame kamarátov a zábava môže začať. Prvá noc sa niesla v znamení vtipov, štandardného prekárania, spomínania na veselé príhody a plánovania lepších zajtrajškov :D Niektorí sme však dlho nepotiahli a o jednej už slintáme vankúše.

Sobotné ráno však veľmi rýchlo prezrádza, kto išiel včera spať dnes a pohľady na poniektorých sú viac než zábavné. Pri raňajkách nakúkame do sprievodcov a hľadáme, čo by sa oplatilo ísť kuknúť. V noci sa počasie jemne zmenilo. Začal fúkať trochu nepríjemný vietor, začalo snežiť a ranná viditeľnosť bola miestami až 100 metrov. No ale keď už sme tu, tak reku aspoň pod stenu zbehneme a cestou sa rozhodneme, čo pôjdeme. Nad Huťkovým žľabom na seba nahodíme materiál a hybaj ho dole. Teda takto málo snehu som tam už dávno nevidel a preto radšej trochu zlaníme.

Tu padajú aj posledné nádeje na „niečo normále“. Keby Peťo nerodil, tak ja sa radšej otáčam a idem na polievočku. No ale keďže nevieme, kedy sa mu najbližšie niekam podarí vybehnúť, sme kolegiálni a ideme vybehnúť aspoň Baníkov pilier (IV). Aj keď my sme to už pár krát liezli, Lydka to ešte nebola. Tak si to reku aspoň aj ona prejde. Keďže počasiu sa akosi nechcelo umúdriť, Peťo si to potiahne a my sa za ním prevezieme vo vláčiku :) . Uvidíme reku, kam sa dostaneme a ak to bude ešte horšie, zlaníme. Podmienky boli v celku prijateľné a aj keď snehu bolo málo a nedržal zas nejak úžasne, trávky boli v celku slušné. Po troch hodinkách sme už na vrchole. Dáme si teda na úspech za ústa... a ideme ponúknuť aj kamarátov od vedľa :) Potom už len zbehnúť naspäť na chatu, hodiť do seba teplú polievočku a vo voľačo tekuté aby sme rozmrzli a už sa len tešiť na večerný program.

Večer nás ešte prídu pozrieť ďalší kamaráti a po rozchodení projektoru si trochu  poslintáme nad fotkami, ktoré si pre nás pripravili chalani. Sú to proste „Páni lezci“ a pri prezeraní niekedy až nedýchame :) Nuž a po skončení premietania samozrejme zábava pokračuje ďalej až kým nepospíme. V nedeľu ráno sa už nemáme kam ponáhľať. Počasie zas nič moc, tak po raňajkách len pobalíme ťažké batohy, rozlúčime sa s kamarátmi a pomaly sa poberieme naspäť „medzi ľudí“.

Zas jedna z tých vydarených akcií, kde človek môže po pár mesiacoch či možno až rokoch postretávať starých známych a spoznať ďalších úžasných ľudí.

Heslo zájazdu:

... Je smutné, keď športovci chľastajú, no je obdivuhodné, keď alkoholici športujú :) ...

Takže v skratke a len za nás:

Kto: Peťo, Lydka, ja

Čo: Baníkov pilier

Za koľko: IV

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/MsmU6gxRZKVX9VpAA

Stretnutie Ďumbier 11.-13.12.2015

...