Po dvoch mesiacoch nič nerobenia sa na rýchlo dohadujeme
s Daníkom, že by sa hádam niečo aj patrilo podniknúť. Počasie vyzerá byť
veľmi dobré, len tie snehové podmienky sú dosť divoké. Dva dni dozadu napadlo
pár centimetrov snehu, ktorý však prefúklo do severov a robili sa
z neho prachové lavínky.
Keďže to vyzerá na peknú prechádzku, z Bystrice
vyrážame ráno o štvrtej a po malej zastávke na kávu a pobalení cárachov
na Bielej vode, vyrážame o 6:20 do doliny. Plánujeme ísť priamo do Kopského
sedla a odtiaľ traverznúť do severu. Cesta dolinou ubieha celkom rýchlo
a o 2,5 hod. sme už v sedle. Sneh na južne orientovaných svahoch
takmer betónový, no hneď ako preje do
trochu severne orientovanej časti, brodí sa to a vôbec to nedrží. Ešte teda
skúsime prejsť z Predného Kopského sedla do Kopského, no čím ďalej tým sa
nám to prestáva páčiť viac a viac. Preto volíme náhradný plán, ktorý sme
si napozerali cestou z Doliny Bielych plies. Namiesto severu sa teda
vyberieme do východnej časti. Nechce sa nám však strácať výšku a zísť
naspäť do doliny, preto pokračujeme z Predného Kopského sedla priamo po
hrebeni smerom na Jahňací asi 400 m a naspäť pod stenu sa púšťame malým
žliabkom. Sneh sa stále borí po kolená a preto nejdeme hore priamo žľabom,
no vyberáme si cestu nevýraznými pilierikmi okolo neho, kde je to aspoň občas
vyfúkané. Po pár sto metroch ľahkého sólo lezenia ( I/II) prichádzame
k vrcholovej časti, ktorá sa pôvodne má obchádzať zľava. No keďže máme plné
bágle cárachov, rozhodneme sa ich aj použiť a liezť priamo hore nie veľkou
stienkou (Daníkov variant :) . A tak sme si na záver dali aspoň jednu
prekrásnu dĺžku v peknej čistej skale niekde okolo IV. Potom už len pár
metrov vrcholového hrebeňa a po dva a pol hodinke sme na vrchole.
Pokochali sme sa krásou našich úžasných Tatier
a zostupujeme po hrebeni do Kolového piechiechodu. Tam ešte pár metrov na
pešo dole a potom hybaj po zadku do Červenej dolinky. Tam pobalíme
vercajch, pokukáme po Kozách a Žeruchách (kde by sa mimochodom už kľudne
dalo liezť leto) a hybaj dačo hodiť do žalúdka na Brnčalku. Nuž a po
malom občerstvení v tekutom aj pevnom skupenstve tá nekonečná cesta dole
:( Ale aj tak sme všetko stihli úplne úžasne a po 10 a pol hodine sme
už nalodený v aute.
Takže v skratke:
Kto: Daník a ja
Kde: Jahňací štít
Čo: Žľabom z doliny bielych plies
Za koľko: I/II jedno miesto IV
Ako dlho: 2,5 hod
Viac foto:
https://photos.app.goo.gl/f52WxhhEFofu5EeT9
https://photos.app.goo.gl/f52WxhhEFofu5EeT9