Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 3. marca 2014

Jahňací štít 02.03.2014




Po dvoch mesiacoch nič nerobenia sa na rýchlo dohadujeme s Daníkom, že by sa hádam niečo aj patrilo podniknúť. Počasie vyzerá byť veľmi dobré, len tie snehové podmienky sú dosť divoké. Dva dni dozadu napadlo pár centimetrov snehu, ktorý však prefúklo do severov a robili sa z neho prachové lavínky.
Keďže to vyzerá na peknú prechádzku, z Bystrice vyrážame ráno o štvrtej a po malej zastávke na kávu a pobalení cárachov na Bielej vode, vyrážame o 6:20 do doliny. Plánujeme ísť priamo do Kopského sedla a odtiaľ traverznúť do severu. Cesta dolinou ubieha celkom rýchlo a o 2,5 hod. sme už v sedle. Sneh na južne orientovaných svahoch takmer betónový, no hneď  ako preje do trochu severne orientovanej časti, brodí sa to a vôbec to nedrží. Ešte teda skúsime prejsť z Predného Kopského sedla do Kopského, no čím ďalej tým sa nám to prestáva páčiť viac a viac. Preto volíme náhradný plán, ktorý sme si napozerali cestou z Doliny Bielych plies. Namiesto severu sa teda vyberieme do východnej časti. Nechce sa nám však strácať výšku a zísť naspäť do doliny, preto pokračujeme z Predného Kopského sedla priamo po hrebeni smerom na Jahňací asi 400 m a naspäť pod stenu sa púšťame malým žliabkom. Sneh sa stále borí po kolená a preto nejdeme hore priamo žľabom, no vyberáme si cestu nevýraznými pilierikmi okolo neho, kde je to aspoň občas vyfúkané. Po pár sto metroch ľahkého sólo lezenia ( I/II) prichádzame k vrcholovej časti, ktorá sa pôvodne má obchádzať zľava. No keďže máme plné bágle cárachov, rozhodneme sa ich aj použiť a liezť priamo hore nie veľkou stienkou (Daníkov variant :) . A tak sme si na záver dali aspoň jednu prekrásnu dĺžku v peknej čistej skale niekde okolo IV. Potom už len pár metrov vrcholového hrebeňa a po dva a pol hodinke sme na vrchole.
Pokochali sme sa krásou našich úžasných Tatier a zostupujeme po hrebeni do Kolového piechiechodu. Tam ešte pár metrov na pešo dole a potom hybaj po zadku do Červenej dolinky. Tam pobalíme vercajch, pokukáme po Kozách a Žeruchách (kde by sa mimochodom už kľudne dalo liezť leto) a hybaj dačo hodiť do žalúdka na Brnčalku. Nuž a po malom občerstvení v tekutom aj pevnom skupenstve tá nekonečná cesta dole :( Ale aj tak sme všetko stihli úplne úžasne a po 10 a pol hodine sme už nalodený v aute.

Takže v skratke:
Kto: Daník a ja
Kde: Jahňací štít
Čo: Žľabom z doliny bielych plies
Za koľko: I/II jedno miesto IV
Ako dlho: 2,5 hod