Volia veža 03.07. a Dračia hlava 04.07.2015

Dvaja fešiovia a naša kráska :)

Streda večer a dobré správy sa hrnú. Rudo zháňa parťáka na Tatry a ja tam chcem po pár týždňovom oddychu ísť. Ba dokonca ešte aj lokalizácia miesta sedí a je až neuveriteľné, že sme sa aj na cestách takmer zhodli. V mojej teplom prehriatej a prácou zahltenej hlávke preto zapínam prepočítavanie a veru som sa aj dopočítal. Ak postíham všetko, čo je nedoriešené v práci, skoro ráno odchádzame. Stihol som :) ...

Volovka:

Niečo po siedmej ráno už odchádzame z Popradského plesa a občas sa strhávame na divný zvuk lokomotívy. Až po pár strhnutiach však zisťujeme, že to nie je vlak, ale my sami si chrčíme hore kopčekom. Možno je to tým teplom a možno sa len snažíme plašiť medvede ;) Pod stenou sme však na to, ako nám to nešlo, v celku rýchlo. Alebo sa nám to aspoň zdá, keďže sa tešíme na tú úžasnú pevnú a slnkom zaliatu skalu. Pristaneme, poriadne napijeme, čas veľmi nestrácame, keďže Rudo je dosť nažhavený a ide sa do toho.

Výlez z kľúčového previsu

1.)    Eštoj- Janiga 6+/7- (pôvodne VI, A2)

Tak sem som sa ja, drahí moji, nevedel dostať už dosť dlho. Preto padlo náramne vhod, že Rudo sa chcel rozliezať práve v tejto cestičke. No a s kým je lepšie ísť do cesty, ako s tým, kto ju má vlastne ako prvý voľný prelez??? :) Nebudem to tu dlho obkecávať. Treba ísť! Nádherná cesta, štandy na BH a vo výleze z previšteku je to slušne odistené. Aj keď celkom zaujímavé kroky :)

2.)    Moribundus 7-

Rudo v previse

Toto som už ja síce liezol dávnejšie, no je to tak krásna cesta, že nemôžem Rudovi nedovoliť do nej ísť :) Aj keď sme prvú dĺžku trochu napriamili aj tak to má úžasné čaro. Krochkáme si každým krokom a jediné, na čo Rudiger nadáva, je ten názov a na to, že ako je možné, že takú krásnu líniu nevyliezol ako prvý on :)

3.)    Kývala- Orolín- Zeitler 7 (pôvodne V+, A3)

Kopec vzduchu
pod zadkom :)
Kývala-Zeitler

Keď však Rudo začal vyťahovať nákres tejto cesty, spozornel som velice. Nevedel som, či je to len vtip alebo to fakt myslí vážne :) Toto je cesta, ktorú som liezol v r. 2009 s Viktorom a v ktorej som hodil držku prvý krát v mojom živote v horách a dokonca sme ju ani nedoliezli aj keď sme to vtedy hákovali. Od vtedy som už pred ňou mal obrovský rešpekt. Áno. Chystal som sa do nej ešte niekedy určite. No len s rebríkmi a koplet vercajchom na technické lezenie. A tu zrazu totok. Par expresov, pár čokov a vraj hybaj... Rudove slová pri výleze z previsu... nohu daj ku pásu, postav ju a potom uvidíš aj prvý chyt mi pripomínajú práve ten môj pád, no teraz to už púšťa. Už viem, prečo to vtedy bolo tak :) . V kľúčovej dĺžke, v nepríjemnom sokolíku, ma už povzbudzuje: „a daj to voľne!!!“ Nestihol však dopovedať a už aj som z neho dole. Áno nie hore, ale DOLE :) Zapriem sa, pozbieram v sebe zbytky sily a keďže to nejde s rozumom, zdrapím, ťahám, tlačím a tu zrazu ďalší štand. Pustilo. A dokonca voľne :) . Tretia dĺžka mi však už posledná známa. Tu sme sa vtedy otáčali. Vraj 6-... Blbosť. Potom Moribundus musí byť V/V+ :) Záverečný traverz popod previs a kútom hore na policu a sme hore. No tešil som sa ako malý chlapec :) Dík Rudo, že si mi predtým neprezradil, do čoho chceš ísť :)

4.)    Hviezdova cesta 6/6+ (pôvodne V+, A0) 

Hviezdova 6/6+

Aj keď ja každý „normálny“ človek by to už zrejme zabalil, éterom preletelo niečo ako že ešte jedna. Tvárim sa, že nepočujem, no nepomáha :) Nastupujeme teda do štvrtej... Lezky už tlačia jak šľak, lýtka odumierajú, no ruky nič. Aj toto sme už pred časom liezli, no vtedy sme aj trochu fučali. No teraz je to po tých predchádzajúcich cestách len niečo na vyklusanie a o hodinu už zlaňujeme dole :)

Zasluzeny oddych :)

Pekne sme si dali do tela. Teda niektorí tí "starí" páni (teraz len dúfam, že toto sa Rudovi nedostane do uší :D ) to vedia ešte pekne roztočiť. Nuž a nám už len zostáva dúfať, že čím budeme starší, budeme už len lepší a lepši :) . Už sa však aj celkom tešíme na večeru na Popradské, na socializovanie sa dole v baríku a na spacáky, keďže zajtra nás ešte čakajú čerství spolulezci, ktorí budú plní energie a nažhavení :)

Malá Dračia hlava:

V sobotu stúpame ráno o ôsmej už s Maťom hore Zlomiskovou do Dračej dolinky. Tu totiž začína v južnej stene Dračej hlavy jedna cesta, ktorú už odporúčali viacerí: Veličkov kút (VI). Stena celkom prekvapí. Ani sa mi nezdalo, keď mi hovorili, že tam natiahli 6 dĺžok. Už však viem prečo :) Je to pekný, logický kút. Prvé dve dĺžky sú platňovité popoliezanie po vodou vymytej skale. Tretia je kľúčová a potom ešte jedna pekná. Kto by sa nechcel potom posledné dve dĺžky motať v ľahšom teréne, tak odporúčam pokračovať kútom smerom do prava. Tam si zalezie určite :) Zosupovali sme pokračovaním po Dračom hrebeni a po ďalšj pol hodinke sa už s Maťom slníme v Dračom sedle. Cestou dole ešte vyzdvihneme kamarátov z pod Ošarpancov a hybaj dole do toho tepla :)

Takže v skratke:

Sobota: Rudo a Peter

Kde: Volia veža

Čo, za koľko a ako dlho:

Eštok- Janiga 6+/7-, 2,5 hod; Moribundus 7-, 2 hod.; Kývala- Orolín- Zeitler 7, 3 hod; Hviezdova 6/6+, 1 hod.

Nedela: Maťo a Peter

Kde: Malá Dračia hlava

Čo, za koľko a ako dlho:

Veličkov kút 6, 3 hod. + cca 0,5 hod po hrebeni do sedla

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/TztP9drYcvzi4dRH6

Galéria Ostrvy – Dieška 7- a Via AliNina 6+ 13.06.2015

Varovanie meteorológov na víkend bolo tentoraz varovaním pred vysokými teplotami. No a čo hrozí pri vysokých teplotách? No predsa pekné búrky. Keď som bol ešte malý, pri búrke sme si hovorili, že to čerti hrajú kolky :) No a k tomu ešte „magický“ dátum trinásteho... Vyzerá to na pekný deň :)

Celý týždeň počasie ešte vôbec nevyzerá úplne ideálne, no veľmi ma potešil telefonát od Maťa, či sa náhodou nechystáme aj napriek tomu, niekam do Tatier. Nuž a mne nebolo už viac treba a hlavou mi okamžite prebehla spásonosná myšlienka. Maťo je veľmi dobrý lezec a aj keď v Tatrách nemá nalezených stovky ciest, má už aj tam čo to za sebou. No hlavne má veľkú rezervu proti mojim plánom a do sedmičiek sa chodí poprechádzať. A ďalšia dobrá správa je, že ešte neliezol v Ostrve. Ja som už totiž priveľmi dlho hľadal niekoho, s kým by sa dalo ísť toto poliezť, no Diešku už buď všetci boli alebo si na to ešte netrúfali. Ďalším dôvodom rozhodnutia sa práve pre Ostvu bolo, že orientácia steny je na západ, takže doobeda sme v tieni a ak nepríde búrka, ešte stále máme na výber dosť cestičiek, ktoré tam vieme poplzieť.

V sobotu si dávame odchod dosť neskorý a o 6:15 sa stretávame v BB. Idú s nami ešte aj Pali a Lydka, ktorí si idú trochu turistikou kondičku poprávať :) Po cca hodine a pol cestovania a asi 45 minútovom nástupe (toto sa mi mimochodom veľmi páči, že sa človek netrmáca 3 hodiny pod stenu a aj tak si užije pekné žulové lezenie v horách), sa už lúčime pri symbolickom cintoríne. Naši kamaráti sa rozhodli ísť okukať podmienky v Zlomiskovej doline a my pokračujeme cez cintorín pod našu stienku.

Na naše prekvapenie v stene nie je takmer nikto. Preto sa rýchlo naväzujeme a už aj som zavesený v prvej dĺžke. 1. dĺžka ( IV, cca 40m) je nenáročné popoliezanie a výborne sa hodí na rozhýbanie sa kostí. 2. dĺžka (VI, cca 30m) vyšla na Maťa, čo som bol, po tom, ako som do toho naliezol, veľmi rád. Je to nie veľmi príjemný kútik, zakončený prekrokom cez hranu a navyše všetky chyty boli buď opačne otočené alebo mokré :) 3. dĺžka (VI-, cca 30m) je už pre mňa po tej predchádzajúcej len príjemnou prechádzkou. 4. dĺžka (VII-,, cca 35m) vyšla na Maťa. Je to úžasný cca 15 m vysoký sokolíkoidný kút s úplne hladkými stenami. Prelieza to a takmer sa ani nezadýcha. Teda až kým nie je pri výlezovom kruhu, kedy sa mu hlavou preháňajú divoké myšlienky o tom, ako by si v ňom parádne oddýchol, keby si aspoň na chvíľu do neho sadol :) No nevzal to a riadiac sa heslom: „lepšie je sa pekne spadnúť ;) , ako škaredo preliezť“ , je už aj na ďalšom štande. 5. dĺžka (V-, potom III, cca 45m) je pre mňa len príjemným vyklusaním. Jemne zleziem od štandu a v traverze na nie veľkej polici si už vychutnávam výhľad do doliny. Potom už len kúsok choďákom ku zlaňáku a keďže sme si nebrali topánky, dole si to zlaníme. Cestou sa dá pohodlne zlaniť na 2x na 60 metrových dvojičkách. Samozrejme, čo čert nechcel, sa nám po druhom zlaňáku parádne sekli laná (chcel by som sa ešte raz poďakovať chalanom, čo išli po nás, za podanie pomocnej ruky a odmotanie lán. Inak by sme sa museli zas hore trepať) :)

Počkali sme si teda kým sa nám laná „odseknú“, dáme si pol hodinky obed a rest a hneď, ako nám lano spadne z oblohy valíme do našej druhej cestičky. Na základe odporúčaní kolegov od vedľa, sa púšťame do novej cesty Via AliNina VI+. 1. dĺžka (VI+, 40m) začína nie zas až tak pevným komínom, no po pár metroch odbáča do kompaktnej platni a tu si to už Maťo vychutnáva. Je to jemné lezenie po malých chytoch a ešte menších stupoch :) a štanduje pod veľkou strechou. 2. dĺžka (VI, cca 20m) teda vyšla na mňa a začína úžasným asi 1,5 metrovým previsom. Konečne som „doma“ :) Po previse však zostávam mierne zaskočený. Chyty došli a stupy už úplne :D . Bojujem teda ako sa dá a snažím sa veriť, že ma nohy na trenie a aj bez chytov  udržia. Udržali. Len by som potreboval na štande namiesto nitov skôr práčku aby som vedel spodné prádlo vyprať :D . 3. dĺžku sa Maťo rozhodol nastúpiť akýmsi divokým osmičkovým bouldrom, no potom sa už dostáva do správnej línie a cesta pokračuje rovnakým charakterom ako do teraz. Sem tam chyt, sem tam nič :) Po tretej dĺžke cesta končí a zväčša sa zlaňuje. Nad nami je však ešte jedna vežička a tak si predsa len ešte dáme za odmenu krásnu cca IV/IV+ kovú a asi 20 m dlhú dĺžku. Po dolezení už radšej zostupujeme na pešo aby sme zas laná nemuseli obháňať :) AliNina je krásna cesta, ktorá je miestami priistená nitmi, ktoré sú aj na štandoch, ale miestami si treba aj založiť niečo vlastné. Odporúčam vziať si so sebou nejaké čoky a menšie friendy a potom sa to dá odistiť, vrátane nitov, aj každé 2 metre. V sprievodcovi sa však uvádza, že výstupcovia nechávajú plusky a mínusky na každom z nás. Mne to však prišlo, že v každej dĺžke si treba pridať skôr tie PLUS-ky :) , ale tiež to nechám radšej na každého z vás, čo sa tam vyberiete, nech si tomu dáte to, čo uznáte za vhodné :)

Po dolezení tejto cestičky už však máme nohy mierne opuchnuté, špičky tlačia pri každom kroku, preto pobalíme materiál a hybaj dole na chatu, počkať kamarátov a pri gulášiku a pivku si povyprávať (samozrejme aj trochu popreháňať aby iní závideli :D ), kto, čo , ako a koľko toho zažil. Tie stretnutia tretieho druhu sú vždy také veselé. A hlavne tie v horách:)

Tož asi toľko z nášho ďalšieho pekného dňa v Tatrách.

Takže v skratke:

Kto: Maťo & Peter

Kde: Galéria Ostrvy

Čo, za koľko a ako dlho:

Dieška, VII-, 3 hod., Via AliNina, VI+, 2 hod.

Heslo dňa: Nič nie je univerzálne a aj tie univerzálne veci stoja za ho... (prd) :)

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/RyesD5ugL6MzPZpf7

Javorový štít, pilier Kelle- Šuňa III/IV (V), 06.06.2015

 Po jarnom monzúne (aj keď ten toho ročný nebol až tak dlhý) sa nám konečne pekne otepľuje, sneh v horách mizne takmer pred očami, tak by bola škoda takéto podmienky nevyužiť. Dávnejšie som už pokukoval po nie ťažkom pilieri na Javorový štít a myslím, že teraz nastal ten správny čas. Dni sú dlhé, počasie stabilné a nakoľko sa jedná o pilier, topiace sa zvyšky snehu na vrchole, by nemali nijako brániť peknému lezeniu :)

Ráno sa nemusíme veľmi ponáhľať a preto sa nalodíme spolu s kolegami v BB a vyrážame o piatej. Daníka a Duška vyhodíme na Štrbskom (oni si vybrali Soliskový hrebeň) a utekáme do Smokovca. Prebalíme sa, prezlečieme a dnes sme sa rozhodli ušetri si trochu námahy, preto sa na Hrebienok necháme pekne vyviezť lanovkou :). Z hrebienka stúpame pomaly vychádzkovým tempom hore Veľkou Studenou dolinou, v ktorej je na to, ako má byť dnes krásne, až priveľký kľud (čo mne osobne celkom vyhovuje). Pod Streleckou vežou dáme malý oddych, napozeráme zostup normálkou a pomaly sa sunieme pod nástup, kde sme aj s oddychom za cca 2,5 hod.

Nástup je ešte pod snehom a trochu nás prekvapí „okrajovka“, ktorá bola hlboká si 5 metrov a v najširšom mieste bol sneh od skaly asi tak 3 metre. Normálne to vyzerá ako seriózny alpinizmus :). Zaštandujeme teda radšej ešte v snehu (ak by nevydal krok a ak by sa jeho okraj odtrhol). Prvá dĺžka (III) začína pár metrov vpravo od mokrého komína. Na začiatku je pre lepšiu orientáciu umiestnený borhák. Je dlhá asi 35 metrov. Druhá dĺ. (IV) vedie peknou logickou líniou až k miestu, kde nás borháky zvedú z originálnej línie, ktorá je nie až tak zaujímavá, do peknej pevnej skaly a môžeme si lezenie naozaj vychutnávať. Tesne pred jej koncom je jedno miesto za V, ktoré je len o dvoch krokoch. Akurát, keď už končí lano, dochádzam na 2. štand. Tretia dĺžka (IV) je tiež celkom pekné popoliezanie zakončené ďalším päťkovým kúskom, ktorý je taktiež len o pár krokoch. Štvrtá dĺ. začína síce celkom pekne, no potom je tam aj kus „zeleniny“. No a na koniec bonbónik 5. dl. Táto je veľmi pekná a som rád, že bola oproti pôvodnému výstupu spravená presne tadiaľto :) . Nity nás totž zavedú do komínika za ktorým je krásna záverečná vežička. Taký bonbónik na koniec :) . Na nej je posledný štand a odtiaľ za zvyčajne už zlaňuje dole. My však chceme ísť až na vrchol, preto si dáme ešte šiestu dĺ. (II) po rebierku, ktoré nás zavedie na sutinové pole vedúce k vrcholu, kde sme po troch hodinkách od nástupu.

Pobalíme materiál a hybaj hore. Slnko pečie, voda láka, ale nepostavíme snehuliaka :) O ďalších cca 30 minút sme už konečne na vrchole a vychutnávame si zaslúžený oddych a úžasné výhľady.

Zostupovať, keďže sme tade ešte nešli, sme sa rozhodli normálkou smerom na streleckú vežu. Držiac sa mužíkov nachádzame ten správny smer a o chvíľu sme už v žľabe smerujúcom na sutinové pole pod stenou. Čo sa dá zliezame, no keď je to mokré a nechceme riskovať, dáme jeden asi 15 m zlaňák. Potom ešte chvíľu po trávnatých teraskách dole, kde nachádzame štand so skobami. Z neho ešte 30 m zlaníme a sme na snehu pod stenou.

Nebyť malého zranenia, keď sa Lydke na snehu šmykne a aj keď má cepín v ruke, nepodarí sa jej ubrzdiť a po pár metrovom zjazde po snehu končí zapichnutá v sutine a má niečo s rukami a nohy obité ako po futbale, mohol to byť krásny výlet. V noci sa už na urgente nad všetkým len pousmejeme a všetci sa celkom tešíme, ako už konečne pôjdeme domov a do vankúšov slintať :)

Takže v skratke:

Kde: Javorový štít

Čo: Pilier Kelle- Šuňa

Za koľko: III/IV dve miesta V

Ako dlho: 3 hod

Kto: Lydka, Peter

Heslo dňa: ani neviem, ktoré by bolo lepšie :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/5NBWzzL4epmzM6qS6

Kurzy leto 2015

Aj v lete sa budeme snazit nieco sa naucit :)

Par foto z letných kurzov nájdete tu:

Kurz budúcich inštruktorov ICI (Indoor Climbing Instructor) JAMES 27.-29-11-2015:
Foto: https://photos.app.goo.gl/JenizehvFYwHF6QG7

Kurz ICI (Indoor Climbing Instructor) JAMES 27.-29.11.2015

Oboznamovací kurz VT Brnčalka 30.-31.10.2015 pre M-Guide
Foto: https://photos.app.goo.gl/ulTBRye1hPxtHDM82

Oboznamovaci kurz VT Brncalka 30.31.10.2015

Zakladný letný horolezecký kurz JAMES 02.-04.10.2015
Prvá časť kurzu na Brnčalke :)
foto : https://photos.app.goo.gl/xMzK8oQNpppan72MA

Zakladny horolezecky kurz JAMES 02.-04.10.

Oboznamovací kurz lezenia na stene a skale Mirec a Laura
Foto: https://photos.app.goo.gl/m5eB1bWkeo9nSWzm7

Oboznamovaci kurz lezenia Mirec a Laura

Základný kurz lezenia na skalách JAMES Kalamárka 06.10.05.2015
Foto: https://photos.app.goo.gl/f4j7RgrtSdWgwQ598

Zakladny kurz lezenia na skalach Kalamarka 06.-10.05.2015 JAMES

.. 

Zadná Bašta Vyšné Baštové sedlo IV/V + Diablovo sedlo III 21.03.2015

Prvé jarné lezenie? Prečo nie?! Podmienky vyzerajú skvelo, počasie našťastie nevyšlo až tak zle, ako predpovedali, tak prečo nejsť na Bašty...

Odchod z BB 04:30 a po hoďke a pol sme už na stanici na Popradskom. Do Mengusovskej doliny nám to za nádherného slnečného rána trvalo niečo cez hodinku a už nakúkame na Satana a Bašty. Plán si len utvrdíme tým, že sneh drží perfektne. Ideme tada rovno pod Vyšné Baštové sedlo s tým, že lepšie to už hádam ani nemôže byť. Pod cestou si dáme len krátky bufet, nainštalujeme sa a valíme pod žľab spadajúci z Vyšného Baštového sedla.

Sneh smerom do žľabu drží v celku fajn a už sa tešíme, ako si dobre zalezieme. Ideme na sólo až k prvému ľadovo skalnému výšvihu. Tam sa po malej skúške radšej naväzujeme a ideme ďalej. Výšvih púšťa v celku dobre. No sneh sa zmenil a cepíny v ňom už nedržia. Naťahujem teda plnú dĺžku lana, nad výšvihom len v strmom snehu (do 50°). Pri štandovaní som si však servítku pred ústa moc nedával. Vyčistil som x m3 snehu, no tutové miesto nikde. Nakoniec sa podarila nájsť jedna stará skoba, ku ktorej som ešte musel jednu dobiť. Trvalo to však takmer 20 minút a sneh s ľadom padajúci dole žľabom mi na morále moc nepridal. Chalani doliezli za mnou v celku rýchlo. Ďalej sa ja však neodvážim, preto to ide skúsiť Daník. V nezaistiteľnom žľabo- komíne odliezol cca 30 m a podmienky ho zastavili. Tam, kde mal byť ľad bol len „karfiol“ a sneh nežral. Miesto na zaistenie? Buď vodou vymytá skala alebo lokre. Riadiac sa heslom „dobrý horolezec je živý horolezec“ to teda radšej otáčame a takmer z polky žľabu zlaníme dole. Vrchná časť komína už totiž vyzerala úplne nevábne. Skala olepená nestabilným snehom, ľad nikde a ak sa to nebude dať zaistiť v skale, tak by to smrdelo veľkým prúserom. Späť dole sme o 12:15 a veľa času nám už nezostáva.

Popos podľa sprievodcu: Vyšné Baštové sedlo (IV-V) 4h.
S. Motyka – J. Sawicki, 5. 7. 1932, Do sedla vedie strmý 350m žľab zakončený 200m komínom. V lete skalnou ostrohou vpravo od žľabu a príhodnou lávkou doľava pod samotný komín. Zvyčajne je mokrý. Pravou stienkou komína cez tri prahy, posledný na konci čiastočne dnom až na sutinovú plošinu. Z nej strmým zárezom vpravo od komína 15 metrov a potom späť do komína na plošinu pod zaklineným blokom. Z plošiny šikmo vpravo hore na strmé rebro, jeho ostrím k veľkej plošine. Nesúvislou rínou 15m nierne vpravo a potom šikmo vľavocez rebro na sutinovú poličku. Po pravej strane komína asi 60 m. hore, ďalej priamo dnom až po jeho rozdvojenie. Ľavá časť zaniká v skalkách Zadnej Bašty, pravou odnožou komína cez tri previsy vystúpime na sedlo. V zime je komín pretečený ľadom - miestami súvislý sneh. Hodnotná a pekná zimná túra - pozor na lavíny!.

Zbehneme teda dole a volíme plán „B“, ktorým je Diablovo sedlo. Keďže sme sa hore nedostali sprava, skúsime to teda zľava. Z Mengusovskej doliny vystupujeme do sedla Diablovým žľabom (III). Je to viac menej na snehu do 50° s jedným výšvihom III. Hore žľabom sme však šli na „zubačku“ (zatni zuby a šliap) :) Sneh v žľabe je celkom fajn, tvrdý, no musíme sa každých pár krokov striedať a robiť stopu. Na vrchole bašty sme po cca 2 hodinách od nástupu.

Zostupujeme trochu späť ku nášmu sedlu a rampou na strane Mengusovskej doliny cca 10 m popod vrchol pretraverzujeme mezdi vrcholy Bašty, odkiaľ ide smerom dole do Mlynickej doliny snehový žľab. Nim zbiehame dole za asi 15 minút, prebalíme cárachy a hybaj ho dole Mlynicou späť do „civilizácie“

Nuž aj keď podmienky sú zväčša dobré, presvedčili sme sa, že sa nájdu miesta, keď to nie je zas až také ideálne. No cieľ sme si nakoniec splnili aj keď trochu inou cestičkou :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo B, Daník, ja

Kedy: 21.03.215

Kde: Zadná Bašta

Čo: Vyšné Baštové sedlo IV/V nedolezené

Čo 2: Diablov žľab III

Heslo dňa: hore žľabom ide zubačka – zatni zuby a šliap :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/fSKQgU9TPge3wJ9H7