Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 29. novembra 2010

Mlynické Solisko 28.11.2010



Keďže sa nám blíži zima, bolo na čase, trochu sa zas rozhýbať a skúsiť prvý tohoročný sneh.
Rozhodli sme sa teda s Duškom, že ako minulý rok pôjdeme skúsiť zas niečo poliezť na Solisko a ak by sa počasie neumúdrilo, dáme aspoň prechádzku.
Klasický odchod z BB o štvrtej ráno a kus po šiestej už šliapeme sneh na zjazdovke na Štbskom plese. Keď sme prichádzali ku chate pod Soliskom, začali sme mať akési divné pocity. Hmla sa totiž držala zhruba na jej úrovni. Vbehli sme teda dnu, dali čajík, trochu sa osušili a pokračujeme ďalej do Furkotskej doliny. Prvý pohľad neveštil nič dobré a náramne nám pripomínal minuloročný výjazd, keď pre hmlu nebolo vidieť absolútne nič. Po nejakej pol hodine šliapania sa nám však na chvíľu ukázala naša stena. Kým sme sa však zorientovali, už zas bola v hmle. Stúpali sme teda suťou pokrytou trochou snehu k miestu, kde by mohol byť nástup. Kým sme sa nahodili a poprezliekali, hmla ustúpila aspoň na toľko, že sme sa uistili, že sme správne. Žľab vyzeral veľmi ľahko, tak sme sa ani nenaväzovali, ale stúpali sme ním ešte cca 15 metrov k ťažšie vyzerajúcemu miestu. No tých 15 metrov stálo zato. V žľabe totiž bolo miestami snehu až po krk. Konečne skala! V ceste bolo pár pekných výšvihov skaly a tráv. Je to veľmi pekné a nenáročné lezenie zakončené akurát serióznym výšlapom :) Hore sme dali malý bufet a už aj valíme do sedla, odkiaľ sme nepokračovali ďalej po hrebeni na chatu, ale zbehli sme žľabom do Mlynickej doliny. A zas snehu po pás.
Bol to pekný výlet, no poviem vám, tá brodenica v snehu bez akéhokoľvek podkladu nám poriadne ponaprávala členky a psychiku :)

Takže v skratke:
Kto: Peter Padúch, Dušan Buš
Kde: Mlynické Solisko
Čo: žľabom
Za koľko: II-III
Ako dlho: 2,5 hod
Motto: Nepozeraj sa dole :)
Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/dSFoWV3EqPuRgpiD6

pondelok 8. novembra 2010

Slovinsko, Osp, jeseň 2010

Ako každý rok na Všetkých svätých sme sa vybrali uzavrieť letnú lezeckú sezónu do Slovinskeho Ospu. Predpoveď síce nesľubuje 100 percentné počasie, no stále nám to tam nejak vyšlo a vybláznit sa a vyslnit ešte v novembri sa nám podarilo vždy.

Prvý deň lezenia bol piatok a my sme sa vybrali na Babnu. Bolo nádherné počasie a miestami až veľmi teplo, takže sa žiadne extra výkony nekonali. Teda až na Ľudka s Viktorom, ktorí si preliezli, okrem iného, nejaké krásne 6b-čka až 6b+ ká. My s Mirkom sme sa pučili v 7a+, no nejak nás to, možno kôli teplote a možno pre ponocovanie:), nechcelo pustiť. Malý Ďuri, Peťo, Ivka a Matúš sa len rozliezali, no tiež sa im podarilo pár pekných ciest okolo 5b – 6a+. Večer bol na programe riadny oddych, doplnenie energie (aj v tekutom stave) a hlavne sa pripraviť na ďalší deň.

Sobota. Predpoklad bol, že na Babne bude veľa ľudí, tak sme radšej išli do Čierneho Kalu, kde sa to trochu roztratí a dá sa vybrať kopec pekných ciest. Počasie sa zmenilo. Fúkal dosť silný vietor, bolo pod mrakom, no keď vyšlo slniečko, teplota bola akurátna. Sumár je dosť ťažké rozpisovať lebo tento deň sa vyliezlo fakt dosť ciest.

Tie hajhodnotnejšie z tohto dňa:
Mirko: 7a+(RP), 6b a 6b+ (OS)
Peťo: 6b (os)
Ja: 6b (flash), 6b+ (PP)
Malý Ďuro: veľa ciest okolo 6a
Ivka: 5b (Flash) ale vôbec nie ľahké

Samozrejme ani ostatní nezaostávali a liezli ako o dušu. Podatilo sa veľa ciest okolo 6a – 6a+ aj Viktorovi s Ľudkom.

Nedeľa. Prší :( Tak sme sa vybrali na malý výlet do Chorvátska. Boli sme pozrieť Limski kanál a na obed sme sa zastavili v mestečku Rovinj. Podvečer ešte kúpanie v skvelej 17 stupňovej vode (ale len poniektorí) a návrat domov. Ako oddych to bol skvelý deň, no to sme ešte netušili, že pršať bude aj v pondelok. Tak sme moc neotáľali a hybaj domov :) Tento rok nám síce počasie moc neprialo, no aj tak to bol v celku úspešný výjazd.

V skratke:
Kto: Mirko, Viktor, Ľudko, Matúš, Peťo S., malý Ďuro, Ivka, ja :)
Kde: Slovinsko, Osp + Čierny Kal
Kedy: 29.10.- 01.11.2010
Čo: Kopec pekných ciest :)
Motto: Aj málo je viac ako nič...

Viac foto tu:

pondelok 23. augusta 2010

Velická stena 21.08.2010

Keďže počasie na víkend hlásia dobré, neváham, beriem telefón a obvolávam všetko čo má ruky a nohy. Však tento august takéto dobré počasie ešte snáď ani nebolo.
Nakoľko som na ATB, pozerám sprievodcu a hľadám niečo bližšie aby nebolo treba veľa šlapat... Hneď mi padol pohľad na Velickú stenu. Pamätám si, ako som pred cca 8 rokmi do nej pozeral a strašne som túžil, niečo tam skúsiť vyliezť. Nuž, tak prečo nie práve teraz. Na zoznámenie sa so stenou, vyberáme cestu cez výlom. Je to pekná cesta v pevnej skale a ako sme videli je aj dosť obľúbená. V stene pred nami je už jedna dvojka a hore žľabom už ide ďalšia. Stena síce ani z ďaleka neparí medzi najväčšie, no pre jej nádhernú expozíciu a krásne výhľady ju môžem len odporučiť. Orientácia je nie až taká jednoznačná, no keď sa trochu porozmýšľa, ide to celkom logicky. Po troch hodinách a šiestich nádherných dĺžkach sme na vrchole (3, 3, 4/3, 4/3, 5, 2/3). Nakoľko je zostup po Granátovej lávke z dôvodu ochrany prírody zakázaný (aj keď to tam tak nevyzeralo), rozhodli sme sa po malej sieste zostúpiť priamo pod stenu žľabom pod Dvojitou vežou. Zo spodu to síce vyzeralo dosť ťažké, no išlo to v pohode. V ťažšom mieste bola reťaz (asi 8m), po ktorej sa dalo v pohode zošplhať. Pobalíme veci a hybaj na Sliezsky ešte niečo zďobnúť. Mám neuveriteľnú chuť na pivo, no keďže som na ATB, môžem o tom len snívať. Takže dnes to bude len polievočka a čajík. Cestou dolu sa nám ide fajn. Chodník je síce miestami ešte vo vode, no po skalách sa to dá celkom pekne preskákať. Až... Skočím... Noha sa šmykla... A letím... A rovno na hubu. Rana ako z dela a bojím sa aj vstať. Zaliala ma krv. Do teraz som si myslel, že na chodníku sa dokáže dokaličit iba obyčajný magor. A... Mam to! Zuzka mi ošéfovala rozhasenú hlavu a pokračujeme ďalej k autu a potom pre istotu na pohotovosť, nech so skúsia nejak zošiť. Hm. Až na ten letecký záver, to bol fakt pekný výstup, no nabudúce si určite na chate dám radšej pivec :) :)...
Takže v skratke:
Kde: Velická stena
Čo: Cez výlom
Kto: Peter a Zuzka
Za koľko: 5
Ako dlho: 3 hod
Motto: Nestúpaj na položené hrable... :)

Viac foto tu: https://photos.app.goo.gl/2ZEKKGFjS1kT94EC9




nedeľa 18. júla 2010

Ostrva, Poľský komín IV, 17.07.2010







Po dovolenke sme sa šli zas trochu aklimatizovať a hlavne si užiť naše krásne Tatry.



Nakoľko počasie nebolo až také stabilné, nechceli sme s Duškom zas zmoknúť alebo nedajbože skončiť v búrke, preto sme dlho rozmýšľali medzi Velickou stenou alebo Ostrvou. Niekde cestou do Tatier sme si náš výber potvrdili... Rozhodnutie padlo hneď, ako sme zistili, že nik z nás nemá čoky... Pacienti... :) Takže to bol nakoniec poľský komín. Predsa len sa so 6 friendami a bez skôb zázraky liezť nedajú :))) Ešteže sme mali aspoň nejaké tie slučky a pár expresov :)

Nakoniec sme si to však aj tak celkom užili a na obed po prvých hromoch sme už sedeli na pivku na Popradskom :)

Cestou ešte halušky a kúpanie v Mare a pekný deň za nami...



pondelok 28. júna 2010

Stena pod Skokom 27.06.2010
















Stena pod Skokom 27.06.2010
Peter a Peter
Ako vždy v piatok večer prebieha kontrola počasia a plánuje sa niečo na víkend. Plán znie: Stena pod Skokom.
V nedeľu ráno o piatej vyrážame. Po príchode do Tatier je počasie nádherné a veselo si stúpame k nástupu a cestou sa dohadujeme, čo by sme si v stene dali. Po príchode pod stenu a nákuku do steny je to jasne. Stredom platne... Nádherná platňa nás priam volá a po odporúčaní z pred dvoch týždňov od Bučekovcov, je to úplne jasné.
Naliezame... Prvá dĺžka je dosť po trávach tak cca okolo 3/ 4 a je okolo 50m. Štandujeme v stene pri kosodrevine. Druhá však už neni až taká ľahko čitateľná. Naliezame na malú vežičku a hneď nami je nádherná platňa. Z veže cca 2 metre kolmo hore a potom jemne doľava po skobách (ktoré sú dosť slabo viditeľné) na ďalší štand (obtiažnosť okolo V, ale celkom nepríjemných .), ktorý je v samotnej platni a je náramne vzdušny :) Bolo aj BoBojím :) Ďalej pokračujeme logickou puklinou a po asi 10m traverz doprava(viditelná skoba) Odtiaľ rovno hore nevýrazným kútikom, ale po predchádzajúcich je to už celkom ľahké (IV+) Trvalo nám to cca 2 hoďky a tak zbehneme dole a dávame si ešte jednu cestu: Pravou časťou platne IV. Len tak na vyklusanie :)
Takze v skratke:
Kde: Stena pod Skokom
Kto: Peter Padúch, Peter Salbot
Kedy: 27.06.2010
Čo: Stredom platne IV+ A1 (naše V ako vyšita:)
Pravou časťou platne IV
Koľko: 1. 2 hod., 2. 1,5 hod.
Foto tu: