Pyšný štít, JZ pilier IV, 07.09.2013

Už dávnejšie som poškuľoval po jednom z pyšne sa týčiacich štítov našich krásnych Tatier, hrdo stojacom po boku Lomnického. Nebolo mi veľa treba aby som sa hneď nechal nahovoriť na túto krásu a po prečítaní si pár článkov som už bol pevne rozhodnutý, že toto musím raz ísť. Keďže ja však cesta jedna z tých dlhších, bolo treba už len vyčíhať perfektné počasie, samozrejme aj voľno a ide sa na to.

Celý týždeň sme štandardne kombinovali, kto s kým, kedy a ako, no nakoniec to vyšlo na Daníka. V sobotu ráno budík ešte ani poriadne nestihol zazvoniť a ja som vyskočil z postele ako rybka. O pol piatej odchod z BB a so štandardnou kávou na pumpe a prebalením cárachov na parkovisku v Smokovci, opúšťame teplo auta o 6:20 a hybaj do príjemnej dvoj stupňovej teploty. Cesta hore dolinou ubiehala celkom rýchlo asi pre to, že nám bola teda riadna kosa. V doline veľa ľudí nestretávame a po niečo trochu cez dve hoďky sme už pri Terinke. Posledný raz kukneme na nástup a utekáme rovno tam.

Nástup na pilier je dobre ukrytý v rokline pod nim. Tam ešte chvíľu počkáme, kým sa doň oprie slniečko no aj tak nám v prvej dĺžke ešte poriadne prsty omŕzajú. Prvé štyri dĺžky sú pekné štvorkové lezenie a po nich sa pilier položí a ďalej je to miestami chodecký terén a miestami tak II / III, ktorý už ideme súčasne. Snažíme sa preto čo najviac ísť po rebre a miestami sa nám pripletie ešte aj nejaká tá štvoročka. Po polovici cesty sa mi však zdá, ako by to nemalo konca kraja. Fakt je to dosť dlhé, no po niečo cez troch hodinách stojíme na vrchole a vychutnávame si excelentné výhľady, kým kľud nepreruší zvuk helikoptéry. Potom už radšej ideme dole. Rozhodli sme sa, že na zostup sa vydáme po Jordánke smerom na Lomničák. Z vrcholu dávame dva cca 20 m zlaňáky a sme v Bachledovej štbine. Tu už je pár ľudí a asi 30 m pod nami v žľabe zranený poliak. Zisťujeme, čo sa mu stalo, či potrebujú pomoc a či majú lekárničku. Vtedy už zas prilieta helikoptéra a pomoc je už blízko... Pokračujeme teda ďalej Jordánkou po reťaziach až prídeme pod posledný úsek na Lomničák. Trochu sme zišli z cesty a v jednom z komínov nás  prekvapí celkom slušný ľad. Nuž kto by to bol čakal ešte v lete :) Napojíme sa teda radšej na reťaze a popri nich sme hore za chvíľku. A máme dnes ďalší vrchol. Tu dáme pivko, veď už si hádam zaslúžime a zostupujeme smerom na Skalnaté. Nad Lomnickým sedlom to strhneme prudko doprava (v smere zostupu), zbehneme po reťaziach do Teryho kuloáru a nim blúdiac dole až späť do Malej studenej. Na chodníku už sme aj celkom unavený, tak sa na Zamke zastavíme len na čajík a malý horček a hybaj dole na parkovisko. Tam už som total rozbitý.

zdroj foto: http://www.vetroplachmagazin.sk/

Aj keď obťiažnostne to nebolo ťažké, tá dĺžka nás aj tak celkom dobre vytrápila. Celá táto sranda nám trvala od auta k autu rovných 13 hodín, no zážitok je z toho je fakt úžasný. Môžem to len odporučiť :)

Takže v skratke:

Kto: Daník a ja

Kde: Pyšný štít

Čo: JZ pilier

Za koľko: IV

Ako dlho: 3:15 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/59Q1A5KV8V3LtME89

Velická stena, Cez výlom IV/V, 17.08.2013

I vybrali sa zas po dlhšom čase Pat a Mat do hôr. Výber tento raz padol na Granátovú stenu. Informácie sa však zháňali dosť ťažko, no slová „čiastočne preistené nitmi“ nás akosi povzbudili. Nuž prídu títo dvaja pod stenu a tu hľa, ukáže sa im dosť divný pohľad. Nástup mokrý (aj keď tri dni predtým nespadla ani kvapka) a s istením (však načo brať skoby do štvorky) je to tiež veľmi zlé. I zhodli sa veru tí dvaja, že nevedia, kto sa im o deti postará, keď sa volade dokaličia a otočili to skôr, kým by si mohli niečo vyčítať. Nuž nie je to zrovna cesta / stena, do ktorej by som sa rád vrátil.

A preto sme sa vybrali, dať si hlavy do poriadku niekde radšej do Velickej steny. Aj keď ja som to už pred časom liezol, Duškovi sa určite bude rátať. Preto si reku aspoň povariantíme a skúsime si čo najviac zaliezť. Spodnú časť steny sme preto nešli po trávach (ktoré sa aj tak dosť šmýkali), ale dali sme si to priamo do sedielka. Je to pohodová 4- ka a na rozlezenie celkom super. Zo sedielka je to už len a len krása. Prvá dĺžka (rátané od sedielka) pekná trojočka, v druhej krátky traverz do prava (15m, na konci nit) zakončený stienkou nad ktoru je ďalší štand (tu už 2 BH / hneď pod výlomom). 3. dl. Ďalej rovno hore, v pravo od výlomu peknou IV-kovou stienkou na ďalší štand. 4. dl. Traverz asi 5 m doľava za vyditeľný pilierik  IV- ( možno ísť aj priamo hore V-, no skala je dosť zamachovaná), priamo hore stienkou za vyditeľným nitom (pod nim 2 skoby 30 cm nad sebou). Pri nite prekrok do prava (to by malo byť to miesto za 5) a potom už ľahšie na veľkú plošinu, kde je ďalší štand. 5. dl. Cez dva skalné výšvihy (III) po tráve jemne doľava do viditeľného malého komína pri pilieri a ním bez väčších problémov (cca 4 m) hore. Sme na hrane, tu spakujeme laná a na vrchol je to už chodecký terén asi 40 m. Tu si dáme malý bufet, no keďže máme ešte trochu času, ideme si pozrieť možné zostupy z Granátovej lávky a možno, ak by sa nám ešte chcelo, dáme nejakú kratučkú cestu. To sa nám však nepodarilo. Preto to pod Bradavicou púšťame dole žľabom popod Opálovú stenu až na chodník do Velickej. Tam krátke ochladenie opuchnutých členkov v potoku a už aj sme na Sliezskom na pivku.

Takže takto sme my dopadli, keď sme sa vybrali niečo nového opáčiť :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a ja

Kde: Velická stena

Čo: Cez výlom

Za koľko: IV/V

Ako dlho: 3 hod.

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/GUQhYRnC2MpJqYs87

Vidlový hrebeň 03.08.2013

zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Krásne a až moc teplo tu dole nás popohnalo do vyššej výšky trochu sa ochladiť. Už štandardné dohadovanie na poslednú chvíľu a zasa zmätky kto s kým, čo a kde... :) Nuž to by sme hádam ani my neboli. Nakoniec sme sa nazbierali celkom slušná kôpka.

I stojíme si v peknom dlhom rade na lístky na lanovku v Lomnici a malý citrusík koluje aby nám čas rýchlejšie ubehol. Daník s Peťom S idú do Kežmaráku a my ostatní reku opáčime hrebeň Vidiel. Na Skalnatom sa rozlucime s chalanmi a pokračujeme do sedla. Odtiaľ asi hodinka na Lomničák a už aj zapíjame prvý dnešný vrhol príjemne vychladeným pivkom.

Odtiaľ asi 5 minút zostup za cvakania fotoaparátov krútenia hlavami okoloidúcich zchádzame do Medenej štrbiny, kde začína naša cestička. Naväzujeme sa na jednu polku a materialu mame tiež len tak aby sa nepovedalo. Prvá časť, Západná Vidlová veža, je ľahučká a postupujeme súčasne priamo hrebeňom. O hodinku sme už vo Vidlovom sedle. Tu sa už aj trošku lezie, no naše dĺžky 20-25 metrov nám to akosi začínajú predlžovať. Keď sa dá, ideme súčasne, no aj tak je treba spraviť 2-3 štandy. Z Veľkej Vidlovej jeden zlaňák 30 m a už bežíme ďalej pod Východú...  Na Východnú Vidlovú naliezame zo severnej strany. Je tam krátka (3m) jemnúčko previsnutá stienka so špáarkami (cca IV+), v ktorej si trochu pokrochkáme a po peknej platničke (IV) pokračujeme na vrchol (celkom 20 m). Na vrchu veže je borhákový štand. Od necho asi 10 metrov po hrebeni je zlaňák so slučiek (30m) a po ňom, priami na rebre, ešte jeden asi 8m. To už sme v Kežmarskej štrbine, kde kufrujeme laná a utekáme na vrchol Kežmaráku (miestami II cca 20 – 30 min). Na Kežmarský nám to kvôli krátkym lanám trvalo 5 hodín, ale zato sme si to celkom užívali :)

Z Kežmarského zostupujeme kasicky do Huncovského sedla a žľabom dole. Čas Kežmarák Skalnaté pleso 1,5 hod.

Odporúčaný materiál: Lano stačí jednoduché 60 m, sada čokov, 3-4 friendy, 5 expresov, slučky: 1x 180 cm, 2x 120 cm, 2x 100 cm, 3x 60 cm, lezečky netreba (podla uváženia)
 
Takže v skratke:

Kto: Peťo Č, Janík V, ja a Duško K

Čo: Vidlový hrebeň

Za koľko: II/V

Ako dlho: 5 hod (Lomničák – Kežmarák)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/pzg1eaYa24AkdgjQ8

Popis k ceste: www.tatry.nfo.sk

Vidlovy hreben 03.08.2013

Žltá stena, Korosadowicz, 28.07.2013

-->

 Akýmsi dobrým zvykom s Duškom je, že hneď po návrate od mora sa musíme ísť schladiť do hôr. A preto by sme toto pravidlo neradi porušili aj tento rok. Nuž ale čo čert nechcel, počasie je síce teplé, no búrky nám nedovolia nič ďaleké pokúšať. Preto padá výber na Žltú stenu a Korosadowicza.

Po siedmej po výdatných raňajkách opúšťame pohodlie auta a vyberáme sa slnkom zaliatou Malou studenou. Cesta ubieha akosi pomaly aj kvôli teplu a čiastočne aj kvôli opici, ktorá sa Duška akosi nexela pustiť :)

Nakúkame do steny a rozmýšľame ešte na Chroustom, no aj keď je úplne jasno, predpoveď nás predsa len trochu odstraší a ide sa podľa plánu. Niečo po desiatej naliezame do úvodných metrov. Prvá dĺžka (III) nám obom zaberie cca 20 minút a hneď utekám do ďalšej. Tá druhá je krátka len cca 30 m. Nech sa reku nemusíme niekde v stene tlačiť. Tretia je úžasná. Začína krásnym kútikom za IV a pokračuje traverzom IV-V. Na jeho konci štandujem na nite a staršej skobe, nakoľko lano už dosť drie. Štvrtá nám začína na vežičku, no v ľavej strane kútika sú dosť nebezpečné voľné bloky. Chvíľu netreba dýchať a ono podržia. Je však len otázkou času, kto ich chytí pôjde s nimi :/. Z vežičky ešte asi 8m traverz doľava (štand, ktorý sme už nepoužili) a potom asi 15 m na hrebeň ľahkým terénom (III).

Zostupujeme smerom na suť medzi Malú Žltú a Žltú stenu. Sú to dva 60 m zlaňáky a sme dole. Odtiaľ už len cca 10 min a sme opäť na nástupe.

Obláčiky sa akosi nakopili ba dokonca aj kvapôčka sem tam spadla. Nezdržujeme sa preto dlho a ideme rovno na Terynu. Cestou sa rozpršalo akosi viac a viac a dokonca sa už začalo aj búrkovať. Trochu premočený vpálime do chaty a prekvapenie ma skoro odrovnalo. Totál plno. Asi tak ako v MHD v špičke. Ľudia stáli ud dverí až do jedálne namačkaný ako sardinky a ani tam to nebolo lepšie. Dokonca aj na WC bolo plno. Otras. Búrka / nebúrka ide sa dole. Nad hangom sa schováme do bývalého bivaku a ďalšiu pol hoďku pokvasíme odrátávajúc čas od blesku ku hromu :) Celkove to trvalo asi len hodinku no nakoniec ešte aj slniečko predsa len vykuklo a usmialo sa na nás. Na Zamke ešte malé prekvapenie a hybaj do toho tepla tam dole. Nuž a takto nám to teda vypálilo tento krát :)

Takže v skratke:

Kto: ja a Duško

Kde: Žltá stena

Čo: Korosadowicz

Za koľko: V (1. III, 2. III, 3. IV-V, 4. IV-III)

Ako dlho: 1:40 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/RV4f9LSEmnrw6Nsh7

Zlta stena, Korosadowicz, V, 28.07.2013

Ostrý štít, Haberlein IV, 07.07.2013

Po dvojhodinovej ceste a trojhodinovom nástupe pod stenu sa nám naskytol úchvatný pohľad do steny. Zrážky síce nehlásili žiadne, no to, že sme videli cestu len asi 30 metrov od nástupu, nás celkom zaskočilo. Blúdime teda bielou tmou a hľadáme tú najsprávnejšiu líniu.

Nastupujem vhĺbením a snažím sa nájsť dve doprava ubiehajúce rampy. Niečo som našieeel. Kričím Duškovi. Akurát sa mi nezdá, že toto je trojka :). Keď Duško doliezol za mnou, hneď ma zfúkne, že načo zas tie varianty skúšam. Sme mimo len asi o 5 metrov, no aspoň to nie je utekáč a pekne si zalezieme. Druhá dĺžka začína krátkou, ale zato krásnou stienkou, v ktorej si obaja krochkáme od radosti. Tretia dĺžka pastvinami, no štvrtá nám to všetko vynahrádza. Krásnou platničkou popri kúte si užívame čím ďalej tým viac. Piatu sme sa rozhodli neliezť podľa pôvodného nákresu (zas pastvina), ale variantom rovno na hrebeň v peknej pevnej skale obtiažnosti cca 3-/3+. Potom už len asi 30 metrov po hrebeni (cca II) a po troch hodinkách sme hore. Síce nevidíme absolútne nič, no konečne sme v stene úplne sami a netrčíme v zápchach :)

Zostup cca 30 m po hrebeni smerom na východ, potom cca 10 m zliezť ku zlaňáku a 30 m zlaniť na trávnatú plošinu. Po nej smezom na V asi 20 m (veľký mužík) ku reťazi. Odtiaľ 50 m zlaňák k zacementovanému kruhu a z neho plných 60 m a sme dole. Celá procedúra nám zabrala ďalšiu hodinu, no keďže sme to už aspoň ako tak poznali, v tej hmle sme boli celkom radi :)

PS: Ak niekto bude chcieť brať GPS, nedovoľte mu to. Zohne vás, keď zistíte, že od auta (zo Smokovca) k autu to je 25 km.

Takže v skratke:

Kto: Duško  a ja

Kde: Ostrý štít

Čo: Haberlein

Za koľko: IV (1. IV, 2. IV, 3. I/II, 4. IV, 5. III/III+, 6. II)

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/jGUeJxZ2h8n5vx8LA

Ostry stit, Haberlein IV, 07.07.2013