Dračí štít, Pravé vhĺbenie, III, + Koruna Vysokej 09.08.2014

Len pred dvomi dnami sme sa vrátili od mora a ako býva dobrým zvykom, už ma aj klepe a zháňam čo a s kým podniknúť. Aj keď tento rok s nami Duško nebol, ako parťák pri podovolenkovej lezenici sa vždy osvedčil, tak nie je čo riešiť :) Voláme si, dohadujeme, prevoláme ešte Peťa a Maťa a pekná akcia sa nám začína rysovať :)

Keďže chceme v sobotu ráno vyrážať dosť skoro, volíme radšej spanie na Popradskom plese. Za prvé môžeme slintať vankúše do piatej ráno a za druhé sa nám málo kedy podarí trochu večer posedieť na chate, dať nejaké to pivko a trochu sa posocializovať :)

O piatej ráno ma zrazu niečo trasie. Moje sníčky ( a vôbec nie nežne) pretrhol Duško. V šoku vyskakujem zo spacáku a ešte v rannom kŕči balím cárachy. Okolo 5:30 odchádzame z Popradského. Chodník hore Zlomiskami sa však podobá skôr na chovný lososový potok. Všade tečie voda a k tomu ešte aj zopár prekážok z popadaných stromov... Pekná zábava :) Pohľad do steny je tiež dosť zaujímavý. Po týždňoch s takmer dennými zrážkami pozeráme všetci štyria do steny Dračieho štítu a dohadujeme sa, koho je tá mokrá platňa v ceste. Samozrejme, že je v našom pôdnom pláne (Flinstonovci). Preto s Duškov volíme náhradný plán a to najľahšiu cestu v stene. Peťo s Maťom idú na ľavý pilier mysliac si, že aspoň ten bude vyfúkaný.

Nuž rozlúčime sa a smerujeme do žľabu smerujúceho do Nižnej štrbiny medzi Dračim štítom a Dračou kôpkou. Nim asi 20 m hore a odbáčame do steny. Po 1,5 dĺžke (III) sme vo vhĺbení (II), ktoré nás po pár sto metroch vyvedie na hrebeň (II-III). Ďalej priamo po hrebeni asi 150 m (II-III) a sme na vrchole. Nezdržíme sa dlho. Dáme malý zlaňák (cca 6 m) (nity+ reťaz) a utekáme ďalej na Malý Dračí (II). Tu zlaníme na cca 25 m rovno do Vyšného Dračieho sedla.

Po krátkom bufete smerujeme dalej na východný vrchol Vysokej (CH-II), kde sme asi za 20 minút.  Foto, ďalší zlaňák (cca 15 m) do sedielka medzi vrcholy, ďalej kúsok dole žľabom a normálkou na západný vrchol (I-II). Nezostupujeme ďalej po hrebeni, ale vrátime sa radšej späť do centrálneho žľabu, nim ešte kúsok dole a sme na lávke Vysokej, smerujúcej do Kohútika.

Pár minút po lávke a sme pod Ťažkým (Českým) štítom. Najľahším terénom (II-III) vybiehame na hrebeň asi 20 m pred vrcholom a nim až hore. Čas máme výborný a preto dáme zas malý oddych a vymýšľame ďalší postup. Vrátime sa výstupovou cestou späť na lávku a ňou pokračujeme cez Kohútik do sedla Váhy.

No ale keď už sme tu, dáme si v rámci tréningu ešte Rysy. Teda poviem vám, dostať sa na vrchol tohto štítu nás stálo asi najviac boja. Pretlačiť sa pomedzi davy ľudí a vrchol aspoň tečnúť... Chelo to naozaj pevné nervy a veľa odhodlania. Veru vyrástol som ja už asi z takéhoto niečoho.

Po cca 6 hodinách sme už na chate pod Rysmi na pivku a pohrávame sa s myšlienkou, či by ešte nestálo za to, skúsiť prejsť ešte aj Žabáka. Je však prvý pekný deň po „monzúne“ a tam to bude určite husté. Preto to radšej necháme nabudúce. Zostupujeme dole Mengusovskou dolinou a mali sme pravdu. Na to, že je už dosť neskoré popoludnie, je na Žabáku priveľa ľudí. Valíme teda smer Popradské, nabaliť spacáky a dať niečo pod zub a rovno dole ku autu. Nakoniec nám to všetko vrátane bufetov trvalo (Popradske pleso- Dračí- obe Vysoké- Ťažký- Rysy- Popradské stanica) necelých, ale za to veľmi príjemných 11 hodín :)

Takže v skratke:

Kto: Duško, ja

Čo: Koruna Vysokej + Rysy

Za koľko: do III

Ako dlho: 6 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/gRR7AmDyugzgrTaPA

Ostrva, Pavlín/ Kráčalík, V+, 20.07.2014

Po upršanom týždni a pri predpovedi, kú hlási aladin, sa nevieme rozhodnúť, či sa to oplatí siliť a ísť sa niekam nechať spláchnuť. Nuž nakoniec v sobotu, neskoro večer, padne rozhodnutie, že reku opáčime, čo to povie. No pre istotu nemáme žiadne veľké ciele, niekde hlboko v dolinách ba dokonca radšej sa držíme čo najďalej od hlavného hrebeňa a hlavne blízko k „civilizácii“. I vybrali sme sa teda radšej najbližšie, ako to snáď šlo, do galérie Ostrvy.

O piatej ráno vyrážame z Bystrice, cestou na Liptove nakladáme Maťa a valíme na parkovisko na Popradské pleso. Dlho sa nezdržujeme, hodíme na seba batohy a pálime rovno hore. Na Majlátke si dáme malé občerstvenie, no nechce sa nám akosi od toho pivka :) . Dostávame info, že včera vôbec nepršalo, ba dokonca svietilo slniečko a to nás trochu nakopne a začíname sa vážne pohrávať s myšlienkou na Diešku. Pod Ostrvou však plány prehodnotíme. Skala je nejaká ovlhnutá a miestami tečie voda. Preto ideme podľa pôvodného plánu pod cestu Pavlín/Kráčalík.

Keďže ja som už pred pár rokmi túto cestu liezol, nechávam Peťa, nech si potiahne prvé dve dĺžky. Spodná časť bola ešte mokrá, no čím vyššie ideme, tým je to lepšie. Po dvoch dĺžkach sa preväzujeme a idem si trochu užiť aj ja. Keďže som to už šiel, idem skúsiť pravý variant III/IV. Z počiatku je to celkom fajn. Akurát sa treba nasilu držať pilierika, nakoľko pár metrov vpravo je takmer choďák. Problémy nastávajú až keď sa dostanem do kosodreviny. Otras. Tak toto sa mi vôbec nepáčilo. Zvyšok dňa som aspoň voňal ako stomček :) Malo to ale aj iné výhody. Mádžovať už nebolo treba, lebo sme sa na skalu rovno priliepali :) Na konci cesty je ešte malá vežička, ktorú sme pred časom ani neliezli, no teraz si ju teda dáme. Úžasná položená platnička s puklinou tiahnucou sa odspodu až hore. Podľa sprievodcu to síce mala byť trojka, no nejak mi ju to nepripomínalo. Už som liezol aj ľahšie štvorky. Ale bolo to najkrajšie, čo v ceste bolo.

Nakres cesty
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Hneď potom, čo sme prišli späť na Majlátku, sa nám trošku rozpršalo a aj keď sa potom síce zas trochu vyčasilo, oblaky sa stále prevaľovali a bolo to dosť nevypočítateľné, kedy zaprší. Aj tak sme to dobre vymákli :)

Takže v skratke:

Kto: Peťo B., Maťo, ja

Kde: Ostrva

Čo: Pavlín/ Kráčalík

Za koľko: V+ (pôvodne V A0)

Ako dlho: 2,5 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/CmpFtACzuiMYDVwh9

Široká veža, Motyka, V, 05.07.2014

Veru je to už pár týždňov, čo som bol prvý krát v stene Širokej. Práve vtedy som poškuľoval po jednej nádhernej cestičke, ktorá sa vyhrievala na slniečku v jej úžasnej južnej stene. Trvalo to však dosť dlhých päť rokov, kým sa mi podarilo zohnať niekoho, kto bol ochotný do nej ísť. Nakoľko je to jedna snáď tých najklasickejších ciest, všetci ju už buď liezli alebo tam ešte nechceli ísť (aj keď neviem prečo).

Čo čert nechcel / alebo chcel, v piatok, keď už som sa pomaly zmieroval s tým, že ani tento raz z toho zas nič nebude, zvoní telefón a na druhej strane mi Viktor oznamuje, že aj keď to už dávno vliezol, pridal by sa. Konečne sa niekto našiel :)

Ráno ma nie veľmi tešil skorý odchod, no kvôli možnosti zrážok odchádzame z Bystrice o štvrtej v zložení 2 ks (Daník a Miňo) + 2 ks (Viktor a ja). Po štandardnej pumpovej káve už o šiestej vyrážame zo Smokovca v ústrety peknému dňu. Po troch hodinách už sedíme pod stenou, rozlúčime sa s partiou DaM, ktorý sa vybrali do Čerešňového piliera, dáme ešte malý bufetík a pomaly vyrážame. Trochu ma prekvapilo, koľko snehu je ešte pod stenou. Treba sa nám prebrodiť asi 50 m snehovým poľom ( v polobotkách celkom fajn :), no potom už nakúkam do úchvatne tvarovanej skaly (mištičky). Do prvej dĺžky´(IV) nastupujem ja. Krochkám si slasťou pri každom jednom kroku. V pár „mištičkách“ je síce trochu vody, no ostatné je úplne suché a v úžasnej kompaktnej skale všetko drží, ako má. Druhá dĺžka (IV-V) nie je o nič horšia ani menej pekná. Tu si zas pokrochkáva Viktor :) Do tretej (V/IV+)  nastupujem zas ja. Trochu(3m) rovno hore, potom traverz popod previštek do krátkeho komína no v ďalšom štande nestojím a spojím dĺžky(3.+4.) do jednej. Nuž a posledná (IV+-V), naša štvrtá inak piata, je zas Viktorova. Potom už len asi 100 m ľahkého terénu III-II a sme hore. Na vrchole sedíme a jašteríme sa na slniečku po presných dvoch hodinkách.

Zbehli sme dole a keďže chalani boli ešte v ceste, po malom bufete sme sa vytiahli ako hady na vyhriate skaliská pod stenou, reku nachytáme si trochu vitamínu D :) Neviem, či to však bol až taký dobrý nápad, nakoľko moje úbohé telíčko ešte toho roku slnko nezažilo. Nuž tak som sa trochu pripiekol. A čo?! :) Chalani sú o chvíľu pri nás, povyprávajú zážitky a dojmy my zas im a ide sa dole na pivko (teda len tí, čo môžu :/ )

Len v krátkosti ku „našej“ cestičke... Je to jedna z najkrajších, čo som kedy v Tatrách liezol. A to už som tam zo „tri“ cesty liezol :). Úžasná skala bez jediného lokra. Úchvatné tvary vodou vymytej skaly, štandy na lepených borhákoch, nádherná a logická línia, pekná expozícia, o tejto ceste môžem hovoriť len v superlatívoch :) Je to proste skvost. Je to naozaj cesta za odmenu!!!

Takže v skratke:

Kto: Viktor a ja

Kde: Široká veža

Čo: Motykova cesta

Za koľko: V

Ako dlho: 2 hod.

+ Daník a Miňo, Čerešňový pilier, V+

Zopár foto tu: https://photos.app.goo.gl/QkqCoKjTjrnZREKj9

Jahňací štít 02.03.2014

Po dvoch mesiacoch nič nerobenia sa na rýchlo dohadujeme s Daníkom, že by sa hádam niečo aj patrilo podniknúť. Počasie vyzerá byť veľmi dobré, len tie snehové podmienky sú dosť divoké. Dva dni dozadu napadlo pár centimetrov snehu, ktorý však prefúklo do severov a robili sa z neho prachové lavínky.

Keďže to vyzerá na peknú prechádzku, z Bystrice vyrážame ráno o štvrtej a po malej zastávke na kávu a pobalení cárachov na Bielej vode, vyrážame o 6:20 do doliny. Plánujeme ísť priamo do Kopského sedla a odtiaľ traverznúť do severu. Cesta dolinou ubieha celkom rýchlo a o 2,5 hod. sme už v sedle. Sneh na južne orientovaných svahoch takmer betónový, no hneď  ako preje do trochu severne orientovanej časti, brodí sa to a vôbec to nedrží. Ešte teda skúsime prejsť z Predného Kopského sedla do Kopského, no čím ďalej tým sa nám to prestáva páčiť viac a viac. Preto volíme náhradný plán, ktorý sme si napozerali cestou z Doliny Bielych plies. Namiesto severu sa teda vyberieme do východnej časti. Nechce sa nám však strácať výšku a zísť naspäť do doliny, preto pokračujeme z Predného Kopského sedla priamo po hrebeni smerom na Jahňací asi 400 m a naspäť pod stenu sa púšťame malým žliabkom. Sneh sa stále borí po kolená a preto nejdeme hore priamo žľabom, no vyberáme si cestu nevýraznými pilierikmi okolo neho, kde je to aspoň občas vyfúkané. Po pár sto metroch ľahkého sólo lezenia ( I/II) prichádzame k vrcholovej časti, ktorá sa pôvodne má obchádzať zľava. No keďže máme plné bágle cárachov, rozhodneme sa ich aj použiť a liezť priamo hore nie veľkou stienkou (Daníkov variant :) . A tak sme si na záver dali aspoň jednu prekrásnu dĺžku v peknej čistej skale niekde okolo IV. Potom už len pár metrov vrcholového hrebeňa a po dva a pol hodinke sme na vrchole.

Pokochali sme sa krásou našich úžasných Tatier a zostupujeme po hrebeni do Kolového piechiechodu. Tam ešte pár metrov na pešo dole a potom hybaj po zadku do Červenej dolinky. Tam pobalíme vercajch, pokukáme po Kozách a Žeruchách (kde by sa mimochodom už kľudne dalo liezť leto) a hybaj dačo hodiť do žalúdka na Brnčalku. Nuž a po malom občerstvení v tekutom aj pevnom skupenstve tá nekonečná cesta dole :( Ale aj tak sme všetko stihli úplne úžasne a po 10 a pol hodine sme už nalodený v aute.

Takže v skratke:

Kto: Daník a ja

Kde: Jahňací štít

Čo: Žľabom z doliny bielych plies

Za koľko: I/II jedno miesto IV

Ako dlho: 2,5 hod 

Viac foto:
https://photos.app.goo.gl/f52WxhhEFofu5EeT9

Ďumbier, Kobyla III, 21.12.2013

Dnes sme sa z Ľudkom vybrali, zas po dlhom čase, na náš krásny Ďumbier. Podmienky nie sú ideálne no vraj to celkom fajn drží a preto nechávame naše plány otvorené.

Ráno radšej odchádzame z Bystrice skôr, t.j. o 05:00 aby sme si mohli vybrať, ak to bude možné, aj niečo dlhšie. Ráno o deviatej sme už v sedle, no akosi nás zaskočil nepríjemný severný vietor, ktorý so sebou bral malé čiastočky ľadu a snehu a keď toto všetko dobre trafí do tváre, celkom to aj zaštípe. Nuž zas sa predpoveď trochu netrafila. Preto si volíme krátku a ľahučkú cestu „Kobyla“. Dole Východným žľabom je snehu až žalostne málo, no pri troche opatrnosti to pomaly ide. Náš piler však nevyzerá až tak ľúbezne, ako som si ho po milé roky napozeral. Ak by sme sa rozhodli ísť priamo pilierom, tak by to bolo skôr letné lezenie v čistej skale, hlavne často dosť rozlámanej a keďže sneh ešte poriadne skaly nepreviazal, rozhodneme sa preto radšej nastúpiť vhĺbením asi 10 metrov od spodku piliera. Zo žľabu , nakoľko je málo snehu, nás čakal malý výživnejší, ale zato kratučký výlez po skale a potom už do klasických Ďumbierskych trávičiek. V druhej dĺžke sme už chceli ísť na pilier, no bolo ta tam už úplne ľahké a preto stále popoliezame pár metrov v pravo od ostria pilierika a vyhľadávame obtiaže :) Našli sme asi dve kratučké stienky a tam sme sa aspoň ako tak vyzabávali :) Tretia dĺžka je však aj naša posledná, je to už spoločná dĺžka s Baníkovým pilierom a po cca jeden a pol hodinke si už na vrchole vychutnávame nádherné inverzné počasie, mimochodom už bez vetra a hrejivé slnečné lúče. Rozmýšľame, či ešte niečo podniknúť, no po malom bufete podnikáme akurát tak výpad na Štefáničku na polievočku a štandardný horec :)

Tak takto nejak si predstavujem perfekte strávený predsviatkový deň :)

Takže v skratke:

Kto: Ľudko a ja

Kde: Ďumbier

Čo: Kobyla

Za koľko: III

Ako dlho: cca 1,5 hod.
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/CmKtmzLAn33hveQJ7