Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 11. júla 2016

Volia veža JZ pilier IV, 10.07.2016

Nasa cesta
 Ďalší pekný deň pred nami, tak prečo ho nevyužiť a nejsť sa zas trochu poprechádzať po kopcoch :) Je nedeľa ráno, niečo pred piatou, zopár ľudí sa len vracia domov s barov a my sledujúc miestami divné indivíduá opúšťame BB. Dnes to so mnou bude musieť vydržať pán predseda Mirko a Miňo. Po príchode na parkovisko Popradské pleso sa však preberáme aj bez rannej kávy, keď výpalník od nás pýta 7 € parkovné... Páni, teda nehnevajte sa na mňa, ale za čo??? Nuž časy sa menia a aj oni potrebujú zarobiť. A hlavne rýchlo... :/ Nahodíme teda na seba batohy a stúpame smer Popradské pleso. Nezdržíme sa dlho, len doplníme len tekutiny a kávičku a už stúpame smer Mengusovská dolina. Chodníky sú ešte nie také preplnené, popri Mirkovom monológu cesta aj celkom odbúda a po hodinke a pol (vychádzkovým tempom) sme pomaly pod stenou, kde len niečo malé zjeme, nahodíme sa do gala a zistíme kto a čo pozabúdal (však Mirko), nuž a hneď nám bolo jasné, že dnes sa zlaňovať zrejme nebude :D . Dnes sme si vybrali pre mňa asi poslednú cestu (rozumej cestu v normálnej obtiažnosti, ktorú ja leziem) v tejto stene a som rád, že chalani to ešte neliezli a neprotestovali.

Nástup
Nástup na pilier je z najvyššie vybiehajúcej trávy a je viac menej jasný. Na nástupe je jedna skoba. Prvá dĺžka (IV, 50m) začína previštekom a nad ním sa tiahne jemne doľava puklinou a stienkou (III), ktorá nás dovedie ku nitu. Tu však neštandujeme, ale pokračujeme ešte cca 15 m hore, ku ďalšiemu. Druhá dĺžka (III, 40m) pokračuje rovno hore smerom na vrchol výraznej vežičky v pilieri, kde na veľkej polici štandujeme (Nit). Tretia dĺžka (IV, 40m) asi najkrajšia :)- zo štandu asi 5 m doprava cez platničku pod výrazný kút, ktorým rovno hore a ktorý nás dovedie do sedielka vpravo od vežičky v pilieri, štand (Nit). Štvrtá dĺžka (IV sem tam krok V, 50m)- Tu sa však neviem rozhodnúť od samej radosti kade sa vybrať. Nejak ma to ťahá vpravo, no nakoniec to nepúšťa, zliezam a ťahám sa mierne vľavo (asi 10 m od ostria). Naliezam do nie moc príjemných platničiek, kútikov, previštekov, ktoré sú v kombinácii s machom a sem tam aj vlhkosťou celkom na morál :). Štandujem na veľkej trávnatej polici asi 5 m vpravo od komína spadajúceho z opačnej strany od zlaňáku (nad Puškášovým komínom). Piata dĺžka (IV, 45m)- z police traverz po voľných kameňoch do komína, ktorým ďalej pokračujeme hore až kým zistím, že už nohy viac na rozpor nedám (moja ohybnosť opäť raz sklamala :D ), tak to musím „prebojovať“ priamo cez pevyštek v komíne. Odtiaľ je do už len CH/I asi 20 m nad Puškáša (nechápem, ako je možné za 15 minút zaspať na štande, však Miňo. Aspoň že teraz istil Mirko :). No prebrať sa, vyskočiť na nohy a na polici 4x3 m sa vybrať v polospánku na opačnú stranu... to je teda výkom :D. Ešteže bol priviazaný). Tu už prezúvame zbalíme materiál a na jednom krátkom lane stúpame (riadiac sa heslom: Jediná cesta dole vedie cez vrchol) cca 100 m za II na vrchol. Spoločné foto, malý bufet, doplnenie tekutín je už štandard. Preteky vo vtipoch sú však asi len za príplatok a tak to vyzerá, že dnes sme si to asi priplatili všetci a riadne :D . Keď sa nám podarilo dosmiať, zmotáme lano a pre tento raz sme sa rozhodli pre zostup „normálkou“ I/II cca 20 min.
Krásny kútik v 3. dĺžke

Teplota je aj tu celkom slušná a našim úbohým telíčkam a spuchnutým členkom preto dobre padne malé osvieženie pri plese , odkiaľ je to dole na Popradské asi hodinka. Na Mjlátke ďalší oddych, poniektorí len pivko a poniektorí gulášik (inak celkom slušný ;) a Birel, nuž a chceš/ nechceš hybaj ho , samozrejme za Mirkovho štandardného monológu :D, späť do „civilizácie“.
Na záver by som len chcel dodať pre všetkých, ktorí sa vyberú na Volovku... Nie sú tam len cesty ako J. pilier, Štaflovka, Stanislawski, Puškáš... v ktorých sú štandardne zástupy ľudí. Skúste sa popozerať aj po Diretke, JZ pilieri... kde som mimochodom, keď som tam bol (a bolo to presne 11x), ešte nikoho nevidel :) Sú tam veru cesty, ktoré sa naozaj oplatí ísť si preliezť a kde budete zrejme aj sami ;)

Takže v skratke:
Výlez z kútika
Kde: Volia veža
Čo: JZ pilier
Za koľko: IV
Ako dlho: 2,5 hod
Kto: Miňo S. Mirko K. a moja maličkosť
Heslo dňa: Nepublikovateľné... :D

...
...
...


nedeľa 26. júna 2016

Štrbské Solisko, Ľavý pilier IV, 25.06.2016

nasa cseta (7) Zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/


 Klasiky sa akosi míňajú, nuž a keďže by sme radi nejakým pilierikom vybehli, poškuľujeme zas po Soliskách. Sú to takmer presne 4 roky, čo sme o takomto čase boli skúsiť Pravý pilier  na Štrbské Solisko a aj keď to bola len trojočka, bola to krásna vychádzka. Preto chceme teras s Duškom opáčiť aj ten vedľajší.
Ráno to na radaroch vyzerá dosť podivne. Samá búrka, vietor a ešte k tomu aj výstrahy. Po tých horúčavách sa ani nie je čomu diviť. Ale keď už sme vstali, dohodli sme sa, že teda ideme skúsiť a keď bude úplne zle, pôjdeme sa aspoň do Mary okúpať.
O siedmej na Štrbskom to však vyzerá viac než dobre. Nahádžeme na seba veci a ponáhľame sa do Furkotskej. Na chate sme za necelých 50 minút (nie lanovkou :) ), trochu sa občerstvíme a o ďalšiu hodinku sme už nachystaný pod nástupom. Cesta začína peknou štvorkovou dĺžkou (IV, 50m), kde som normálne aj zaskočený, že treba trochu aj porozmýšľať. Po včerajšom daždi sú machy mokré a rád by som sa aj zaistil. No takmer všetko, čo chcem použiť, tak trochu duní. Po pol hodine hľadania a naliezania som však na štande. Aj keď je to pekné popoliezanie, nie je to zas taký klasický štvorkový utekáč, ako sme čakali a veru Duško si aj trochu ponadával, kým ku mne došiel :) . Druhá (III, 35m) začína trávami a na konci je ešte (zamachovaný ale celkom pekný výlez). Sprievodca odtiaľto popisuje smer: Ostrím piliera na vrchol. Tu už však nabalíme laná na seba a pokračujeme na krátko aby sme čas nestrácali. Je to už len utekáč a vyhľadávajúc obtiaže je to aj tak max za II cca 200 m. Po dva a pol hodinke, vrátane bufetu pod vrcholom a balenia cárachov) už stojíme na vrchole. Zostupujeme po hrebeni smerom na Predné Solisko, kde už začujeme prvé hrmenie. Teda čudujem sa, koľko ľudí je schopných trepať sa hore aj keď im za chrbtom bijú blesky. Zbehneme na chatu, búrka nás nezastihla... Pri malom občerstvení sledujeme druhý búrkový mrak, ako sa blíži ku Štrbskému a moc sa nám dole nechce. Počkáme teda nech sa vyprší a keď je to v poriadku, zbehneme za cca 40 minút dole.
Krátke zhrnutie: Aj keď sa nám táto cesta javila ako dobrý nápad na rozchodenie sa, nie je to zas až taká výhra. V Tatrách je kopec krajších ciest a keď by sa sem už fakt niekto vybral, odporúčam naozaj radšej ten Pravý pilier. Aj keď je o niečo ľahší, je to o mnoho krajšie.
Poučenie: nekop kolenami do skaly, dosť to bolí :) . Krém, ktorý nosíš v batohu použi :) Tam hore vraj muchy nie sú. Omyl! Je ich tam milión a sú parádne dotieravé :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Štrbské Solisko
Čo: Ľavý piler
Za koľko: IV / potom dvojkový utekáč

Ako dlho: 2,5 hod. aj s rezervou :)


...

nedeľa 19. júna 2016

Velický zub- Jubilejná IV a Dvojitá veža- Ľavou časťou steny III/IV 18.06.2016

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/


 Presne tri mesiace sú tomu, čo som bol naposledy v Tatrách a veru sa za to aj patrične trochu hanbím :). Nuž ale čo. Keď sa nedá, tak sa nedá. Dozrel veru čas a mne náramne dobre padlo, že Duško zavolal. Niečo ľahšie na rozchodenie veru dobre padne po takom dlhom čase. Nuž tak kujeme plány  a neskoro večer ešte tlačím sprievodcu, keď vyjde čas, tak reku aby sme sa len tak nepoflakovali.

Ráno, niečo po pol ôsmej vyrážame od Sliezskeho domu smerom do doliny. Ten vzduch mi už veru dosť chýbal. Na rozlezenie sme si vybrali nie až tak veľmi starú alebo teda aspoň pekne preistenú cestičku na Velický zub. Jubilejnú už liezli takmer všetci a tí ostatní, čo ešte nie, to dosť ošomrali. No a čo. Na rozchodenie je to pekná VHT :) Nebudem tu opisovať cestu lebo chalani, čo robili sprievodu a cestu to popísali do posledného detailu (sprievodca tu). Inak teda na margo cesty len toľko... (môj pocit z nej)... Páni, klobúk dole. Toľko roboty čo sa tam urobilo, je fakt na chválu. Nuž a keď si my ostatní predstavíme, koľko času tam museli stráviť a čo dokázali vyrobiť na takom kuse (v úvodzovkách) „takmer bezvýznamnej“ skaly, fakt klobúk dole. Cesta je vhodná pre začínajúcich Tatrancov alebo pre prípad, že máte tak 2 hoďky voľno. Kľúčové miesta sú odistené borhámi presne tak aby to bolo bezpečné. My sme okrem 1. Dĺžky ostatné už spájali a skúsenejším stačí len 10 expresiek a pár slučiek. Na lezenie nie sú treba ani lezečky, obyčajné boty úplne postačujú. My sme sa veľmi nepretŕhali a vybehli sme to za 2,5 hodinky úplne s prehľadom. Áno. Nie je to zrovna rýchlostný rekord, no boli sme na výlete, nie na pretekoch :)

Keďže bolo len 11 hodín, mali sme v pláne pokračovať ďalej na pár vrcholov. V pláne bolo niečo v SZ Velickej steny, konkrétne Kaňa- Luczy. Pod nástupom mi je však nejak divne. Kútik v 2. dĺžke je ešte mokrý, machy sú tiež o dosť tmavšie (mokrejšie), ako tie suché a slniečko tam dnes asi tak rýchlo nezasvieti. Vetrík nás vyfúkal už na zube a preto sa chceme trochu na slniečku vyjašteriť a preto utekáme rovno ďalej pod Dvojitú vežu.

Včera večer som veľa času s napozeraním si sprievodcu od Puškáša veľa času veru nestratil a teraz zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad. Fotka o rozmere asi 5 x 8 cm nie nejak extra čitateľná a čísla výstupov už vôbec nie :). No čo. Študujeme teda nejaké popisy, snažíme sa spojiť útržky z nich so nákresom a poskladať aspoň nejakú časť skladačky. Po asi hodine skúmania si vyberáme jednu z línií podľa nákresu. Ak sa trafíme, mala by to byť tá cesta, čo sme si vybrali. Pre istotu (teda nie že by som sa bál, že sme niečo zle poskladali, ale istota je istota) si veru aj lezečky obujem, reku ak by v trojkovej ceste bol nejaký šeťkový zádrhel :). Naliezam... Cesta vedie logickým vhĺbením, no zisťujem, že pri vyborhákovaných cestách (ako bola naša dnešná prvá) človek riadne okrepne. Zrazu treba hľadať kam zaistiť, kde štandovať, no našťastie som to rýchlo pochopil a začína to zas pomaly odsýpať :). Prvá dĺžka (55 m III/IV) začína z trávnatej police a pokračuje kútikom v spádnici z vrcholu. Druhá dĺžka (35 m III) pokračuje ešte cca 10 m kútikov mierne šikmo doľava, potom asi 10 m rovno hore až pod previs, ktorý obchádzame sprava. Nad nim pokračuje stále kútom rovno hore ďalších 15 m. Tretia (35 m III) potom pokračuje stále kútom rovno hore do znateľného sedielka a odtiaľ už len asi 20 m na vrchol (II/III). Zostup (CH) už normálkou do Sedla pod Dvojitou. Na vrchol však doliezame spoločne s prvými kvapkami dažďa, nuž nie je veľa času na vychutnávanie si výhľadov a preto len pobalíme materiál, nahodíme vetrovky a ponáhľame sa rovno dole. Škoda. Keby ešte vydržalo, chceli sme si ešte vybehnúť jeden pilierik v rámci kondičky.

Nuž ale ako sa hovorí, kto si neváži málo, veľa si nezaslúži. No a my sme teda velice vytešení a vďační, že sme si aspoň toto vybehli, trochu sa rozchodili a trochu sme si poturistikovali. Viem. Nie sú to zrejem výstupy roka, no koho nepoteší trochu sa potúlať po našich krásnych Tatrách a popri tom si vyliezť ešte 400 metrov... Veď to robíme pre radosť :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a Peter
Kde: Velický zub + Dvojitá veža
Čo: Jubilejná IV + Ľavou časťou steny III/IV
Ako dlho: 2,5 + 1,5 hod
Heslo: krásna VHT :)


....

streda 23. marca 2016

Oddielová akcia, Brnčalka 18.- 20.03.2016



 Upozornenie: Ak očakávate, že sa v týchto pár riadkoch dočítate o šialených výkonoch, nebezpečných cestách na hranici života alebo bojovaní v ľadových podmienkach asi nie ste celkom na správnom mieste. No ak by ste chceli vedieť, ako vyzerá pár príjemne strávených dní so skvelou partiou ľudí na úžasnom mieste našich krásnych Tatier, tak ste tu určite správne :)

Stretnutia členov a priaznivcov Horoklubu sa zas začínajú stávať neoddeliteľnou súčasťou nášho fungovania a tak sa mi zdá, že čím ďalej, tým sú aj vydarenejšie :) Túto zimu padla voľba na Chatu pri Zelenom plese. Mňa to veľmi potešilo, lebo túto destináciu mám veľmi rád. Prvotné obavy z nedostatku snehu na skialp a nie úplne ideálne podmienky na lezenie sa však nepotvrdili, nuž a my sme si do sýta užívali pohostinnosť chaty a zjazdy, ľady a steny v okolí. Ťažko sa mi bude opisovať koľko, čoho a kto zažil, preto pridávam aspoň pár mojich dojmov a ako sme si to užívali my :)



Deň 1.:
Nepretŕhali sme sa veru s extra skorým ranným odchodom, samozrejme cestou bolo treba zastaviť aj na pumpovej kávičke a stretnúť partiu. Preto sme na parkovisku až okolo ôsmej. Pobalíme a nahodíme na seba ťažké ruksaky (teda až na Daníka, lebo tak sa mi zdá, že on chodí či v lete, či v zime s rovnakým 25 l batohom, v ktorom má aj tak vždy minimálne polovicu jedla :D ) a stúpame smer Brnčalka. Poniektorí sa trochu ženú, no my sme predsa na dovolenke a preto len pomaly prepletáme našimi ochabnutými nôžkami. Cestou sme si ešte pár krát stihli aj gratulovali ku našim minulým, ale aj budúcim narodeninám, doplniť pitný režim a ako to býva zvykom, človek sa ani nenazdá a už je aj hore :)
Kým sme vybalili nepotrebné veci, niečo malé zjedli (rozumej skôr vypili) čas veru aj trochu pokročil. Nuž nie je to už dnes na nejaké šialené výkony a preto pozeráme po niečom kratučkom. Padol výber. Dolný Kežmarský strážnik a Školksý ľad. My s Peťom sme si vybehli Poľskú cestu, Maťo s Michalom- Koncert sa nekonal (len do sedielka), ktoré sme vybehli za niečo cez hodinku a už aj bežíme pod ľad, ktorý sme vybehli za cca 45 minút. O piatej už dopĺňame pitný režim na chate a tešíme sa večeru (ktorá je mimochodom tak výdatná, že ju len z ťažkosťami do seba natlačíme :). Pali, segedín ti naozaj ide, môžeš sa vydávať :D )
Večer už nasleduje kultúrny program s posedením pri gitare, ktorý sa u poniektorých kusoch pretiahne až do štvrtej rána :D. Obdivujem, ako je možné tak dlho vydržať v bojovom nasadení. Teda tí, čo prichádzali neskôr večer ešte boli plný síl. Ale my ostatní... no. Poniektorí schrupli aj na stole (ale to bolo určite len od tej celodennej únavy :D, však Petrík...) a naopak iní zas na stole tancovali :D , však Mirko.

Deň 2.:
Ľudia vstávajú. No. Ľudia... Pri niektorých kúskoch sledujem skôr deštruktívne sklony. Počasie vyzerá, že dnes sa budeme musieť riadiť heslom, že už aj krajšie dni sme presedeli v krčme. Pri raňajkách sledujeme besniaci vietor, ktorý miestami donúti aj kosodrevinu ľahnúť si na zem. Je zatiahnuté, trochu sneží. Nikomu z nás sa nejak nechce von, tak sa tvárime, ako by sme mali na raňajky kapra :). Prvý odvážlivci sa však odvažujú opustiť útulnú chatu, ba dokonca vyzerajú, že si aj pásy na lyže chcú nalepiť. Nuž rozkývali sme sa teda nejak všetci, niektorí si sa vybrali na naše včerajšie destinácie a my (Peťo, Maťo, Michal a ja) ideme teda reku okuknúť, či sa nám podarí aspoň do Červenej dolinky zájsť. Stopu nám chvála bohu prešľapuje naša skialpinistická odnož klubu, tak ako tak stíhame :) Vietor zatiaľ ustal len kúsok, no vyzerá, že by sa niečo mohlo podariť. Pod Žeruchami sa rozlúčime s lyžiarmi, ktorý sa vybrali na Jahňací a jeho okolie a pokračujeme pod Predné Žeruchové sedlo. Ak bude úplne zle, vybehneme si aspoň to. Vyzerá to však celkom dobre a po Duškových radách (ďakujeme Duško Z. za tip) si vyberáme ľadík a Žľab do Zadného Žeruchového sedla. Cesta vedie cez cca 7 m ľadík (80°), potom asi 40 m snehovo ľadovým žľabom (do 70°). V druhej dĺžke Peťo ťahá na pilierik vpravo (III). Potom nás už čaká len snehový utekáč cca 200 m (do 50°) a sme v sedle. Rozhodli sme sa, že krajšie by to mohlo byť cez Kozí štít, tak zo sedla stúpame po hrebeni (II/III) priamo na vrchol a po cca 3 hodinách sa už „slníme“ na vrchole. Zostupujeme normálkou, no sneh zo severu moc nedrží, preto hlavne opatrne a pomaly až do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ je to už bezpečné, takže utekáme (no. Utekáme... Skôr sunieme sa :) ) dole do Červenej, kde stretávame vyškerenú skialpinistickú odnož, plnú tiež skvelých zážitkov.
Večerné posednie pred, pri, ale aj po večeri sa nesie v znamení celkom slušných (ale aj trošku neslušných) vtipov :). Poniektorí gitaristi majú po poslednej orchestriáde presilené paprče a preto dnes akosi ich hudobné výkony zmĺkli. Všetci sme však nadšení z dnešného dňa. Veď prečo aj nie? Lyžiari pokreslili svahy krásnymi oblúkmi, lezci zanechali svoje (síce zmazateľné) stopy v cestách v okolí, jedni zobrali niekam iných a tak je na čo spomínať. Dnes to však nie je už tak na dlho a chata stíchne o čosi kôr. Treba sa nám predsa len trochu vyspať a mať aj na zajtra nejaké tie sily aby sme ešte niečo dali.

Deň 3.:
... a posledný :( . Keď už sme však tu a počasie a podmienky sú celkom fajn, ešte sa nám snáď niečo podarí pochodiť :). Poniektorým pretekárom nedá spávať piatkový výbeh Daníka s Mirkom S. a preto to dnes idú skúsiť tiež pilier. Mirko Č. s Adamom si idú prebehnúť SZ pilier na Kežmarák a Peťo Č. so Štefanom sú v tesnom závese. Partia Daník, Mirko S., Peťo M., Duško... sa vybrali do Poludňajšieho kľudu, Peto B., Maťo a Michal do Žerúch a ja s Ľudkom a Lydkou do Ovčej cesty. Keďže nastal deň odchodu, nechceme sa veľmi neskoro vrátiť a preto to všetci celkom ponáhľajú. Keďže podmienky boli každým dňom lepšie a nechcelo sa nám len tak na prázdno dole odchádzať, my sme si ešte stihli, v rámci vyklusania a len tak pre potešenie vybehnúť Školský ľadík (poniektorí už asi aj 14-ty krát :D ). Lyžiari však tiež nezaháľali a vychutnávali si svoje oblúčiky rôzne roztratení po okolí :)

Ako som už na horoklubový FB písal... Kamaráti, ten kto s nami nebol, môže len ľutovať. Ten kto bol, banuje len to, že to bolo krátko :) Opäť sa potvrdilo, že sa oplatí zúčastniť klubovej akcie. Kamaráti, ďakujem Vám za príjemné pobavenie. Brnčalka, ďakujeme za príjemné prostredie. Tatry, ďakujem za prežitie a hlavne Mirec, ďakujeme za zorganizovanie :) Nuž a nám už len zostáva tešiť sa opäť na ďalšie akcie. Najbližšie na jar, na Kaľamárke :)

Zoznam polezenia:
18.03.2016
Peťo B., ja, Maťo, Michal: Dolný Kež. Strážnik (Poľská/ Koncert) + Školský ľad
Daník, Mirko S.: Kežmarák, SZ rebro
Peťo Č, Pišta: Orlowski
Mirko Č., Adam: Ladový štít

19.03.2016
Peťo B., ja, Maťo, Michal: Záp. Žeruchové sedlo + Kozí štít
Daník, Mirko S., Pťo M, Peťo Č., Pišta.: Dolný Kež. Strážnik,Poľská + Školský ľad
Mirko Č., Adam, Mirko K.: ľad do Malej zmrzlej

20.03.2016
Peťo B., Maťo, Michal: Vých. Ž. veža pravým žlabom (III)
Ľudko, Lydka, ja: Dolný Kež. Strážnik (Ovčia cesta) + Školský ľad
Mirko Č, Adam, Peťo Č., Pišta: Kežmarák, SZ rebro
Mirko S., Daník, Peťo M., Mirko P.: Poludňajší kľud

Lyžiari:

Vyšliapané všetko vyšliapatelné a zlyžované všetko lyžovatelné v okolí :)



piatok 11. marca 2016

Kurzy 2016

Pekný víkend na Brnčalke :) (10.-11.09.2016)
Ďalší pekný víkend strávený so skvelou Česko- Slovenskou partiou na tomto krásnom mieste...
Spoločné vrcholové foto. Pre viac foto je dole odkaz... :)

Pár foto sa dá vidieť tu:  https://goo.gl/photos/8MZxxyrnDmw2CT6F9

Oboznamovací kurz Kaľamárka
Zas pár dní strávených na skalkách, tento raz so Stankou a Adamom.

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/8L8ypNT7iXD7W7hc8
...
Oboznamovaci kurz skaly Stanka a Adam

...

Oboznamovaco- zdokonaľovací kurz Kaľamárka 04.-05.06.2016

Dva dni sme sa trochu trápili, trochu motali a trochu vymotávali, no nakoniec sme všetko dobre zvládli :)

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/JM7aLpqZmbPoSasQ9
...
Oboznamovaco / zdokonalovaci kurz Kalamarka 04.-05.06.2016

...

Zakladný kurz skelného lezenia JAME, Kalamárka 05.-09.05.2016

Ďalší rok sa nám podarilo dostať na Kalamárku, trochu si hlavy precviciť :)
Tento raz to bola patria 15 ľudí a teda poviem vám, partia to bola veru skvelá :)

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/fyGs7Kw9EdfWipmZ6
...
Zakladny kurz skalneho lezenia JAMES, Kalamarka 05.-09.05.2016

...
Základy lezenia ľadov v spolupráci s M-GUIDE 06.-08.03.2015:

Dovolím si tu s vami sa podeliť o pár pekných záberov od Davida z ďalšieho vydareného kurzu lezenia ladov. Sú miesta, kde sa aspoň ja vždy rad vraciam. Sú miesta, kde sa, dúfam, aj iní budu radi vracať. Nuž a keď sa stretne dalšia super akcia o skvelými ľuďmi na takom krásnom mieste, už sa len teším, kedy sa mi sem zas podarí vrátiť... :)

pár foto tu: https://photos.app.goo.gl/VJzZnC199XsYR1rJ8
Kurz lezenia ladov s M-Guide 03.-06.03.2016

...