Už sme sa viacerí nemohli dočkať víkendu, no hlavne toho,
kam zas vybehneme. Bolo však treba doriešiť a vybaviť počasie
a vymodliť aby nepršalo.
Už cez týždeň sme boli viac menej rozhodnutí pre Zlomiskovú
dolinu a tam sa rozhodneme, čo a ako.
Klasickým odchodom z Bystrice ráno o 4:30 sme si
len chceli poistiť prípadné poobedňajšie búrky. Tentoraz vyrážame v celkom
silnej zostave Peťo, Duško, Michal a ja.
Už pri prvom pohľade, ešte z diaľnice, to nevyzerá
extra dobre. No plán bol stanovený, tak vyrážame na Popradské. Na chate dáme
malé občerstvenie a pálime rovno hore. Niekde v kútiku duše snívame
o tom, ako sa oblaky roztrhajú a my sa vydáme na Ganek.
Nad prvým hangom nás však optimizmus akosi opúšťa
a začíname sa obzerať po nejakých tých alternatívach. Ešte chvíľku ideme
spolu, no vedľa Zlomiskovej veže sa
rozdeľujeme. Peťo s Michalom idú na Ošarpance a my, nakoľko sú skaly
dosť oslizené, volíme plán „c“ (Dračí hreneň). Vybehneme teda do Zlomiskovej
bránky a keďže chceme mať celý hrebeň, na rýchlo otočíme ešte vrchol
Zlomiskovej veže. Odtiľ je co cca polovica cesty skoro choďák, no keďže sa nám
nechce vláčiť cárachy na chrbtoch, naväzujeme sa na jednu polku lana (dvojmo)
a ideme súčasne.
Viac ako polovicu hrebeňa sme prešli za asi hodinku až
prichádzame k merkantnému výšvihu, ktorý ani z ďaleka nevyzerá
trojkovo. Ten obchdzame sprava, no akosi sme to trochu prehnali a tak
v ňom nachádzame vlastnú cestu najľahšieho odporu, asi III+, v nádhernej
platni, ktorá nás vyviedla späť na hrebeň. Ďalej po ňom je to už zas klasika
a ide to rýchlo až nachádzame prvý zlaňák. Zlaníme 20 metorv, zas sa
naviažeme na krátke lano a utekáme, čo to dá, lebo nie príliš priateľské
oblaky nám neustále dýchajú na chrbty. Ani sa nenazdáme a už sme aj na
Dačej hlave. Zas jeden krátky zlaňák, ešte trochu po hrebeni, jeden asi 3 m zlaňák a balíme lano
a posledných pár metrov do sedla pokračujeme už po ľahkom teréne.
A zas tá hmlica... Nuž čo už. Dnes nám nie je súdené
vychutnať si slniečko :) Cestou dole vyzdvihneme parťákov z Ošarpancov,
ktoré mimochodom boli leziteľné, len posledné dĺžky boli po včerajšom daždi
trochu pozatekané, a valíme späť do „civilizácie“. Nuž a aby sa nám
rátalo aj prehánky prišli aby nás náhodou nemrzelo, že sme sa „len“ sem vybrali
:) Takže takto sme si dali ďalší z povinných výstupov...
Takže v skratke:
Peťo a Michal: Ošarpance, Plšek
Ja a Duško: Dračí hrebeň
Za koťko: II/III
Ako dlho: 3 hod
Heslo dňa: Samozrejme je to možné... :)
Viac foto tu:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára