Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 13. júla 2015

Žltá stena, Chroustova cesta V+, 11.07.2015




Na základe odporúčaní pár kamarátov, som už chvíľu poškuľoval po tejto pekne vyzerajúcej cestičke a keď sa vyskytol dobrý parťák, prečo teda do nej nejsť :) SHMU hlási najchladnejšiu noc v tomto lete, no pekné, stabilné a bezoblačné počasie na celú sobotu. Tak prečo nejsť? :) Akurát som nejak vytesnil tú informáciu o NAJCHLADNEJŠEJ noci a ako sme po pár dĺžkach zistili, výber orientácie steny nebol zas až tak najšťastnejší.
1. dl
Štandardný odchod o piatej ráno, o siedmej opúšťame parkovisko v Smokovci a vyhrievajúc sa na slniečku, stúpame striedajúc asfalt a chodník na Hrebienok, ďalej na Zamku, kde si dáme na občerstvenie čajík a horček aby sa nám nohy neplietli a už len hybaj ho hore do Malej Studenej. Cesta ubieha celkom rýchlo. No ja som po minulom týždni,  na tom dosť zle a preto Daním musí nahodiť mód „dôchodca“ aby som sa nezadýchal a nebrhlal ako storočný prorok :)
Stena vyzerá z doliny veľmi pekne. Je suchá a hlavne zaliata slniečkom. Pod stenou teda ešte nachytáme posledné lúče, dáme bufet, nahodíme sa do gala, napozeráme cestu a už sa aj naväzujeme a hybaj teda okoštovať, čo to teda je zač :) 1. dĺžka - Prvú a druhú dĺžku Daník spája. Nástup je pekným kúrom, no potom smeruje do nie veľmi príjemného diagonálneho komína, v ktorom má problém sa vkrútiť aj on sám a to bez batoha. Keď som to skúsil ja (s batohom), veˇmi rýchlo som pochopil, že tam sa ja nespracem :) . Preto batoh zavesiť pod seba a pomalým plížením a plazením vpred. Som celkom rád, keď som z toho von. Ruky omrzli, nohy už úplne. Toto sme si veru nedohodli :/ 2. dĺžka – Druhá dĺžka je snáď najkrajšia z celej cesty. Je to cca 50 metrov lezenia v krásnej platni, v ktorej sú úžasné sokolíky :) Takto si ja predstavujem vychutnávanie si lezenia :) Štandujem na úrovni previsov.  3. dĺžka – Daníkovi sa akosi nepáči smer, zakreslený v schéme a preto nejde okolo „erárneho“ friendu, no asi 3-4 metre vpravo mierne zamachovaným kútikom. Ukázalo sa to ako lepšie a logickejšie. Potom už len trochu traverz a sme na ďalšom štande, no trochu ďalej, ako by sme mali byť. 4. dĺžka – Preto sa v 4. dl. snažíme dostať späť na pilier, no tie lokre sú dosť nepríjemné :/ Po pár metroch sme už však späť v ceste a pokračujeme cez niekoľko výšvihov pod znateľný komín.  5. dĺžka – Hore komínom, ktorý mimochodom nevyzerá až tak vábne :), to celkom ide. Problém je akurát zas s tými nešťastnými lokrami. Keď som vyberal jedného vklínenca a vežička poskočila o pár mm, veru nebolo mi všetko jedno. No keď počujem Daníkove slová: „ešte 15 m a som na slniečku“, hneď mi moja dušička zmrznutá trošíčka pookreje a aj mi je akosi zrazu aj teplejšie (po slovom TEPLEJŠIE rozumej asi to, že si začínam cítiť aspoň pár prstov na ruke a dokážem pohnúť prstami na nohe tak, že sa nezlomia :) ). Ponáhľam sa teda za ním, nech konečne po 4 a pol hodine mrznutia, aj mňa trošku zohreje.
Zostupujeme do žľabu medzi Stredohrotom a Žltkou. Je to na dva zlaňáky do žľabu a potom chodníčkom v suti naspäť pod stenu. Pobalíme si veci a ponáhľame sa na Terynku, niečo teplé zjesť, vylehniť sa na vyhriatych skalách pri chate a hlavne prehriať premrznuté údy :)
nasa cesta
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Nuž takto sme si my zabojovali aj v nie síce najväčšej stene v Tatrách. No v takej kose a vetre aj pri slnečnom počasí dokáže aj 5 dĺžok lezenia pekne naštrbiť hlavu :) Najhoršie na tom však boli tie výhľady do slnkom zaliatych stien napríklad Baraních rohov alebo Lomničáku.

Takže v skratke:
Kto: Daník a Peter
Kde: Žltá stena
Čo: Kombinácia ciest Chroustova a Parákov
Za koľko: V+
Ako dlho: 4,5 hod

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára