Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 2. júla 2012

Velická stena, Gálfy- Urbanovič VI-

foto zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/
-->
V tomto neskutočnom teple sa tu dole nedá existovať a tak sme sa pokúsili ísť schladiť sa do hôr. Dohadujeme sa preto so Stykovcami a v nedeľu ráno vyrážame smer Tatranská polianka.
Keďže je veľmi teplo a hrozia poobedné búrky, vybrali sme si niečo bližšie a to Velickú stenu. Pred časom som tu už bol a celkom sa mi páčilo. Nuž a v neposlednom rade sme vtedy nestihli preliezť Gálfyho. Nuž dozrel čas :)
Keď prichádzame pod stenu, pozeráme, že pred nami je už je už nalezený Viktor s Ľudkom, ktorý vyrážali o čosi skôr a hore sa dali vyviezť, takže na nástupe boli už o siedmej. A v nástupe ešte jedna dvojka.
S Peťom sme sa rozhodli, že sa nebudeme motať a počkáme, nech odlezú. Keďže sme však nemuseli hladať cestu, boli sme trošku rýchlejší a na každom štande sme sa aj tak stretli. Aspoň bol čas na prekufrovanie lán a výkvas :)
Stena suchučká, lezenie úžasné a tak sme to nesilili a vychutnávali sme si to, ako to len šlo. Pred poslednou dĺžkou sa však začali zbierať dosť ťažké obláčiky a keďže sme nechceli zmoknúť, zavrhli sme plány na druhú cestu. Aj tak to bolo fajn.

 
-->
Takže v skratke:
Kedy: 01.07.2012
Miňo a Ondrik: kombinácia Výlomu a Gálfyho
Ja a Peťo: Gálfy- Urbanovič
Za koľko: V+/VI-
Ako dlho: 4 hod.

sobota 23. júna 2012

Dračí hrebeň 23.06.2012


Už sme sa viacerí nemohli dočkať víkendu, no hlavne toho, kam zas vybehneme. Bolo však treba doriešiť a vybaviť počasie a vymodliť aby nepršalo.
Už cez týždeň sme boli viac menej rozhodnutí pre Zlomiskovú dolinu a tam sa rozhodneme, čo a ako.
Klasickým odchodom z Bystrice ráno o 4:30 sme si len chceli poistiť prípadné poobedňajšie búrky. Tentoraz vyrážame v celkom silnej zostave Peťo, Duško, Michal a ja.
Už pri prvom pohľade, ešte z diaľnice, to nevyzerá extra dobre. No plán bol stanovený, tak vyrážame na Popradské. Na chate dáme malé občerstvenie a pálime rovno hore. Niekde v kútiku duše snívame o tom, ako sa oblaky roztrhajú a my sa vydáme na Ganek.
Nad prvým hangom nás však optimizmus akosi opúšťa a začíname sa obzerať po nejakých tých alternatívach. Ešte chvíľku ideme spolu, no vedľa  Zlomiskovej veže sa rozdeľujeme. Peťo s Michalom idú na Ošarpance a my, nakoľko sú skaly dosť oslizené, volíme plán „c“ (Dračí hreneň). Vybehneme teda do Zlomiskovej bránky a keďže chceme mať celý hrebeň, na rýchlo otočíme ešte vrchol Zlomiskovej veže. Odtiľ je co cca polovica cesty skoro choďák, no keďže sa nám nechce vláčiť cárachy na chrbtoch, naväzujeme sa na jednu polku lana (dvojmo) a ideme súčasne.
Viac ako polovicu hrebeňa sme prešli za asi hodinku až prichádzame k merkantnému výšvihu, ktorý ani z ďaleka nevyzerá trojkovo. Ten obchdzame sprava, no akosi sme to trochu prehnali a tak v ňom nachádzame vlastnú cestu najľahšieho odporu, asi III+, v nádhernej platni, ktorá nás vyviedla späť na hrebeň. Ďalej po ňom je to už zas klasika a ide to rýchlo až nachádzame prvý zlaňák. Zlaníme 20 metorv, zas sa naviažeme na krátke lano a utekáme, čo to dá, lebo nie príliš priateľské oblaky nám neustále dýchajú na chrbty. Ani sa nenazdáme a už sme aj na Dačej hlave. Zas jeden krátky zlaňák, ešte trochu po hrebeni, jeden asi 3 m zlaňák a balíme lano a posledných pár metrov do sedla pokračujeme už po ľahkom teréne.
A zas tá hmlica... Nuž čo už. Dnes nám nie je súdené vychutnať si slniečko :) Cestou dole vyzdvihneme parťákov z Ošarpancov, ktoré mimochodom boli leziteľné, len posledné dĺžky boli po včerajšom daždi trochu pozatekané, a valíme späť do „civilizácie“. Nuž a aby sa nám rátalo aj prehánky prišli aby nás náhodou nemrzelo, že sme sa „len“ sem vybrali :) Takže takto sme si dali ďalší z povinných výstupov...
 
Takže v skratke:                                                                     
Peťo a Michal: Ošarpance, Plšek
Ja a Duško: Dračí hrebeň
Za koťko: II/III
Ako dlho: 3 hod
Heslo dňa: Samozrejme je to možné... :)

 Viac foto tu: 

pondelok 18. júna 2012

Štrbské Solisko – Pravé rebro III, 17.06.2012

zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/
-->
Snáď prvý pekný víkend tohto roku sme sa rozhodli ísť skontrolovať, ako to vyzerá v Tatrách. Trochu sme to však prekombinovali a nevedeli sme vôbec, kam a čo sa oplatí. Mačky a cepíny sme nebrali (však je leto tak načo), no už na diaľnici zisťujeme, že na zostup z Dračieho (čo bol náš prvotný ciel) by sa nám hádam aj hodili. Preto neprestávame kombinovať aj naďalej a hlavy si ideme zavariť, kam pôjdeme. Volovku a Ošarpance sme zavrhli, nakoľko po takom dlhom čase/ nečase tam hádam bude veľa ľudí. Nakoniec padla voľba opäť na Solisko.
Už pred časom som videl nejaké to foto z Pravého rebra na Štrbské Solisko. Mala by to byť trojka po peknom rebre a tak to teda hádam aj pôjdeme opáčiť.
Pod nástupom však nejdeme cestou najmenšieho odporu, no keďže si chceme zaliezť, snažíme sa liezť čo najviac po skalnom rebre, vyhýbajúc sa trávnatým pastvinám :)
Nakoniec sme tam natiahli jedenásť plných dĺžok v peknej pevnej skale, kde obtiažnosť neprevyšovala III+. V podstate v každej dĺžke (mimo tretej) sa dalo veľmi pekne vyblázniť, no to najkrajšie lezenie je od piatej po deviatu dĺžku.
Nuž čo dodať na záver. Veľmi pekná, možno trochu ľahká, ale celkom dlhá cestička, vhodná najmä na rozlez po dlhej zime alebo na kratší deň.
 
Takže v skratke:
Kto: Peťo, Duško a ja
Kde: Štrbské Solisko
Čo: Pravé rebro
Za koľko: III
Ako dlho: 4 hod
Heslo dňa: Buď to bude tým vzduchom alebo tou magnesiou... :)
Viac foto tu:

https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/StrbskeSolisko17062012

https://photos.app.goo.gl/Cb57mUs7mm8iWpLx5

nedeľa 25. marca 2012

Rysy, Žľabom, 24.03.2012


Tak nám to zas raz vyšlo trochu lepšie, ako sme čakali.
Vo štvrtok mali ísť chalani na Rysy, no mali byť komplet a aj  pre moje pracovné záležitosti, sa mne nedalo.
Preto hneď, ako sa dá, driapem od nich informácie hľadám parťákov a plánujem...
Vyšlo to :)
V sobotu skoro ráno odchod, trochu prechádzky a už aj ma klepe v prvom ľade :)
Nebudem sa radšej rozkecávať, aké to bolo. Bolo by to asi na dlho a možno by tým niekoho nudil :)
Takže len niečo krátko k podmienkam:
Počasie: teplo okolo 0- +2, bezvetrie, slniečko
Prvý ľad bol veľmi slušný, druhý relatívne fajn aj keď vplyvom oteplenia a výpeku slnka do steny, na nás furt niečo padalo (kúsky ľadu, malé skalky). A sem tam to aj trochu bolelo :) Tretí ľad, cez skalné okno už bol trochu vo vode, no stále sa to dalo. Cez štvrtý, cca 30 m dlhý, už tiekol celkom slušný vodopád a čím ďalej, tým to v ňom bolo horšie.
Snehy úplne úžasné, všetko držalo tutovo...
Nástup po tvrdom snehu, ktorý odmäkol až z Váhy smerom do Ťažkej, kde sa oprelo slniečko. Potom zas betón.
Zostup z Váhy, poobede, už sa to trochu brodilo, no dalo sa to vydržať.

Trochu k časom:
Popradské pleso zastávka – Váha... 2,5 hod, pod stenu cca 1 hod., cesta 3,5 hod., zostup Popradské pleso 1:15 + dole späť na zastávku cca 30 min. Od auta k autu aj s vyžieraním 12 hod :)

Takže v skratke:
Kto: Peťo B., Maťo, moja maličkosť
Kde: Rysy
Čo: žľabom
Za koľko: písané V, podľa mňa však ľad 3/3+ sneh do 70°
Ako dlho: 3,5 hod
Heslo dňa: Lenin tu bol, Daník tu bol a čo sme my o voľačo horší :)

Viac foto tu: