Ďumbier, Kobyla III, 21.12.2013

Dnes sme sa z Ľudkom vybrali, zas po dlhom čase, na náš krásny Ďumbier. Podmienky nie sú ideálne no vraj to celkom fajn drží a preto nechávame naše plány otvorené.

Ráno radšej odchádzame z Bystrice skôr, t.j. o 05:00 aby sme si mohli vybrať, ak to bude možné, aj niečo dlhšie. Ráno o deviatej sme už v sedle, no akosi nás zaskočil nepríjemný severný vietor, ktorý so sebou bral malé čiastočky ľadu a snehu a keď toto všetko dobre trafí do tváre, celkom to aj zaštípe. Nuž zas sa predpoveď trochu netrafila. Preto si volíme krátku a ľahučkú cestu „Kobyla“. Dole Východným žľabom je snehu až žalostne málo, no pri troche opatrnosti to pomaly ide. Náš piler však nevyzerá až tak ľúbezne, ako som si ho po milé roky napozeral. Ak by sme sa rozhodli ísť priamo pilierom, tak by to bolo skôr letné lezenie v čistej skale, hlavne často dosť rozlámanej a keďže sneh ešte poriadne skaly nepreviazal, rozhodneme sa preto radšej nastúpiť vhĺbením asi 10 metrov od spodku piliera. Zo žľabu , nakoľko je málo snehu, nás čakal malý výživnejší, ale zato kratučký výlez po skale a potom už do klasických Ďumbierskych trávičiek. V druhej dĺžke sme už chceli ísť na pilier, no bolo ta tam už úplne ľahké a preto stále popoliezame pár metrov v pravo od ostria pilierika a vyhľadávame obtiaže :) Našli sme asi dve kratučké stienky a tam sme sa aspoň ako tak vyzabávali :) Tretia dĺžka je však aj naša posledná, je to už spoločná dĺžka s Baníkovým pilierom a po cca jeden a pol hodinke si už na vrchole vychutnávame nádherné inverzné počasie, mimochodom už bez vetra a hrejivé slnečné lúče. Rozmýšľame, či ešte niečo podniknúť, no po malom bufete podnikáme akurát tak výpad na Štefáničku na polievočku a štandardný horec :)

Tak takto nejak si predstavujem perfekte strávený predsviatkový deň :)

Takže v skratke:

Kto: Ľudko a ja

Kde: Ďumbier

Čo: Kobyla

Za koľko: III

Ako dlho: cca 1,5 hod.
Viac foto: https://photos.app.goo.gl/CmKtmzLAn33hveQJ7

Slavkovská kopa, variant Stredom trojuholníka III 01.12.2013

 Je to už dosť dávno, čo som sa žiadnemu pohybu vôbec nevenoval, no už by bolo načase trochu rozhýbať zdrevenené kosti. Pred celkom slušne vyzerajúcim víkendom preto poškuľujem po niečom ľahučkom, no hlavne blízkom. Ako na potvoru volá Duško, že čo tak do Tatrou kunúť niečo. Nuž a keďže pred časom sa aj Ľudko hlásil, padne vhod ľahučká cesta, ktorá nie je veľmi dlhá a nie je ani ďaleko. Tak nám napadlo, že Stredom trojuholníka by to snáď šlo.

Nejak sa nám nechce vstávať a preto volíme odchod z BB o piatej ráno. Pod stenu nám to s mojou „úžasnou“ kondíciou trvalo tri hodiny. No aspoň sme si pokukali, ako nám začínajú pekne ľadíky vytekať. Snehu v doline je ešte málo. Miestami možno tak do pol metra. No keď zídeme s chodníka, brodí sa to občas, tam kde to nie je ufúkané, až po kolená. Netrvalo to dlho a po chvíli sme už pod stenou. Obávame sa, že voľné skaly v komíne ešte nebudú previazané a pemrznuté snehom a preto nastupujeme asi 20 metrov v pravo po snehoch a trávach. Sneh síce bol ufúkaný, no aj tak veľmi nedržal. Trávy boli síce v celku tutové, no miestami bolo treba k nim sa prekopať cez cca 20- 30 cm snehu. Ľadové glazúrky síce boli, no po prvom záseku celé opadali :( Preto nás to trochu zdržiavalo. Nakoniec sme natiahli štyri totálne plné dĺžky, miestami aj 65 m dlhé (podotýkam že s 60 m lanom:) a jednu cca 30-35 m. Istenie v celku obťiažne, no nepadali sme :) Sem tam sa aj skobka hodila.

Po vylezení „trojuholníka“ nám ešte do sedla zostával nejaký kúsok cesty, ktorý je spoločným výlezom viacero ciest, no nakoľko čas pokročil (mali sme strop 14:30) otáčame to radšej. Z rebra to bol jeden asi 40 m zlaňák a sme v žľabe, kde to už ide dole samo (občas aj po zadku, no je to aspoň rýchlejšie :)

Potom už len zápitok na Zbojníčke a hybaj ho dole, samozrejme ako inak ako po tme a samozrejme pri jednej a pol čelovke. Nuž načo si skontrolovať baterky :)

Takže v skratke:

Kto: Ľudko, Duško a ja

Kde: Slavkovská kopa

Čo: náš variant Stredom trojuholníka

Za koľko: II / III

Ako dlho: 3,5 hod

Heslo dňa: aj som sa vám to bál povedať, ale teraz už môžem...

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/LoBqcWgkVHEN9oao7

.

Pyšný štít, JZ pilier IV, 07.09.2013

Už dávnejšie som poškuľoval po jednom z pyšne sa týčiacich štítov našich krásnych Tatier, hrdo stojacom po boku Lomnického. Nebolo mi veľa treba aby som sa hneď nechal nahovoriť na túto krásu a po prečítaní si pár článkov som už bol pevne rozhodnutý, že toto musím raz ísť. Keďže ja však cesta jedna z tých dlhších, bolo treba už len vyčíhať perfektné počasie, samozrejme aj voľno a ide sa na to.

Celý týždeň sme štandardne kombinovali, kto s kým, kedy a ako, no nakoniec to vyšlo na Daníka. V sobotu ráno budík ešte ani poriadne nestihol zazvoniť a ja som vyskočil z postele ako rybka. O pol piatej odchod z BB a so štandardnou kávou na pumpe a prebalením cárachov na parkovisku v Smokovci, opúšťame teplo auta o 6:20 a hybaj do príjemnej dvoj stupňovej teploty. Cesta hore dolinou ubiehala celkom rýchlo asi pre to, že nám bola teda riadna kosa. V doline veľa ľudí nestretávame a po niečo trochu cez dve hoďky sme už pri Terinke. Posledný raz kukneme na nástup a utekáme rovno tam.

Nástup na pilier je dobre ukrytý v rokline pod nim. Tam ešte chvíľu počkáme, kým sa doň oprie slniečko no aj tak nám v prvej dĺžke ešte poriadne prsty omŕzajú. Prvé štyri dĺžky sú pekné štvorkové lezenie a po nich sa pilier položí a ďalej je to miestami chodecký terén a miestami tak II / III, ktorý už ideme súčasne. Snažíme sa preto čo najviac ísť po rebre a miestami sa nám pripletie ešte aj nejaká tá štvoročka. Po polovici cesty sa mi však zdá, ako by to nemalo konca kraja. Fakt je to dosť dlhé, no po niečo cez troch hodinách stojíme na vrchole a vychutnávame si excelentné výhľady, kým kľud nepreruší zvuk helikoptéry. Potom už radšej ideme dole. Rozhodli sme sa, že na zostup sa vydáme po Jordánke smerom na Lomničák. Z vrcholu dávame dva cca 20 m zlaňáky a sme v Bachledovej štbine. Tu už je pár ľudí a asi 30 m pod nami v žľabe zranený poliak. Zisťujeme, čo sa mu stalo, či potrebujú pomoc a či majú lekárničku. Vtedy už zas prilieta helikoptéra a pomoc je už blízko... Pokračujeme teda ďalej Jordánkou po reťaziach až prídeme pod posledný úsek na Lomničák. Trochu sme zišli z cesty a v jednom z komínov nás  prekvapí celkom slušný ľad. Nuž kto by to bol čakal ešte v lete :) Napojíme sa teda radšej na reťaze a popri nich sme hore za chvíľku. A máme dnes ďalší vrchol. Tu dáme pivko, veď už si hádam zaslúžime a zostupujeme smerom na Skalnaté. Nad Lomnickým sedlom to strhneme prudko doprava (v smere zostupu), zbehneme po reťaziach do Teryho kuloáru a nim blúdiac dole až späť do Malej studenej. Na chodníku už sme aj celkom unavený, tak sa na Zamke zastavíme len na čajík a malý horček a hybaj dole na parkovisko. Tam už som total rozbitý.

zdroj foto: http://www.vetroplachmagazin.sk/

Aj keď obťiažnostne to nebolo ťažké, tá dĺžka nás aj tak celkom dobre vytrápila. Celá táto sranda nám trvala od auta k autu rovných 13 hodín, no zážitok je z toho je fakt úžasný. Môžem to len odporučiť :)

Takže v skratke:

Kto: Daník a ja

Kde: Pyšný štít

Čo: JZ pilier

Za koľko: IV

Ako dlho: 3:15 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/59Q1A5KV8V3LtME89

Velická stena, Cez výlom IV/V, 17.08.2013

I vybrali sa zas po dlhšom čase Pat a Mat do hôr. Výber tento raz padol na Granátovú stenu. Informácie sa však zháňali dosť ťažko, no slová „čiastočne preistené nitmi“ nás akosi povzbudili. Nuž prídu títo dvaja pod stenu a tu hľa, ukáže sa im dosť divný pohľad. Nástup mokrý (aj keď tri dni predtým nespadla ani kvapka) a s istením (však načo brať skoby do štvorky) je to tiež veľmi zlé. I zhodli sa veru tí dvaja, že nevedia, kto sa im o deti postará, keď sa volade dokaličia a otočili to skôr, kým by si mohli niečo vyčítať. Nuž nie je to zrovna cesta / stena, do ktorej by som sa rád vrátil.

A preto sme sa vybrali, dať si hlavy do poriadku niekde radšej do Velickej steny. Aj keď ja som to už pred časom liezol, Duškovi sa určite bude rátať. Preto si reku aspoň povariantíme a skúsime si čo najviac zaliezť. Spodnú časť steny sme preto nešli po trávach (ktoré sa aj tak dosť šmýkali), ale dali sme si to priamo do sedielka. Je to pohodová 4- ka a na rozlezenie celkom super. Zo sedielka je to už len a len krása. Prvá dĺžka (rátané od sedielka) pekná trojočka, v druhej krátky traverz do prava (15m, na konci nit) zakončený stienkou nad ktoru je ďalší štand (tu už 2 BH / hneď pod výlomom). 3. dl. Ďalej rovno hore, v pravo od výlomu peknou IV-kovou stienkou na ďalší štand. 4. dl. Traverz asi 5 m doľava za vyditeľný pilierik  IV- ( možno ísť aj priamo hore V-, no skala je dosť zamachovaná), priamo hore stienkou za vyditeľným nitom (pod nim 2 skoby 30 cm nad sebou). Pri nite prekrok do prava (to by malo byť to miesto za 5) a potom už ľahšie na veľkú plošinu, kde je ďalší štand. 5. dl. Cez dva skalné výšvihy (III) po tráve jemne doľava do viditeľného malého komína pri pilieri a ním bez väčších problémov (cca 4 m) hore. Sme na hrane, tu spakujeme laná a na vrchol je to už chodecký terén asi 40 m. Tu si dáme malý bufet, no keďže máme ešte trochu času, ideme si pozrieť možné zostupy z Granátovej lávky a možno, ak by sa nám ešte chcelo, dáme nejakú kratučkú cestu. To sa nám však nepodarilo. Preto to pod Bradavicou púšťame dole žľabom popod Opálovú stenu až na chodník do Velickej. Tam krátke ochladenie opuchnutých členkov v potoku a už aj sme na Sliezskom na pivku.

Takže takto sme my dopadli, keď sme sa vybrali niečo nového opáčiť :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a ja

Kde: Velická stena

Čo: Cez výlom

Za koľko: IV/V

Ako dlho: 3 hod.

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/GUQhYRnC2MpJqYs87

Vidlový hrebeň 03.08.2013

zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Krásne a až moc teplo tu dole nás popohnalo do vyššej výšky trochu sa ochladiť. Už štandardné dohadovanie na poslednú chvíľu a zasa zmätky kto s kým, čo a kde... :) Nuž to by sme hádam ani my neboli. Nakoniec sme sa nazbierali celkom slušná kôpka.

I stojíme si v peknom dlhom rade na lístky na lanovku v Lomnici a malý citrusík koluje aby nám čas rýchlejšie ubehol. Daník s Peťom S idú do Kežmaráku a my ostatní reku opáčime hrebeň Vidiel. Na Skalnatom sa rozlucime s chalanmi a pokračujeme do sedla. Odtiaľ asi hodinka na Lomničák a už aj zapíjame prvý dnešný vrhol príjemne vychladeným pivkom.

Odtiaľ asi 5 minút zostup za cvakania fotoaparátov krútenia hlavami okoloidúcich zchádzame do Medenej štrbiny, kde začína naša cestička. Naväzujeme sa na jednu polku a materialu mame tiež len tak aby sa nepovedalo. Prvá časť, Západná Vidlová veža, je ľahučká a postupujeme súčasne priamo hrebeňom. O hodinku sme už vo Vidlovom sedle. Tu sa už aj trošku lezie, no naše dĺžky 20-25 metrov nám to akosi začínajú predlžovať. Keď sa dá, ideme súčasne, no aj tak je treba spraviť 2-3 štandy. Z Veľkej Vidlovej jeden zlaňák 30 m a už bežíme ďalej pod Východú...  Na Východnú Vidlovú naliezame zo severnej strany. Je tam krátka (3m) jemnúčko previsnutá stienka so špáarkami (cca IV+), v ktorej si trochu pokrochkáme a po peknej platničke (IV) pokračujeme na vrchol (celkom 20 m). Na vrchu veže je borhákový štand. Od necho asi 10 metrov po hrebeni je zlaňák so slučiek (30m) a po ňom, priami na rebre, ešte jeden asi 8m. To už sme v Kežmarskej štrbine, kde kufrujeme laná a utekáme na vrchol Kežmaráku (miestami II cca 20 – 30 min). Na Kežmarský nám to kvôli krátkym lanám trvalo 5 hodín, ale zato sme si to celkom užívali :)

Z Kežmarského zostupujeme kasicky do Huncovského sedla a žľabom dole. Čas Kežmarák Skalnaté pleso 1,5 hod.

Odporúčaný materiál: Lano stačí jednoduché 60 m, sada čokov, 3-4 friendy, 5 expresov, slučky: 1x 180 cm, 2x 120 cm, 2x 100 cm, 3x 60 cm, lezečky netreba (podla uváženia)
 
Takže v skratke:

Kto: Peťo Č, Janík V, ja a Duško K

Čo: Vidlový hrebeň

Za koľko: II/V

Ako dlho: 5 hod (Lomničák – Kežmarák)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/pzg1eaYa24AkdgjQ8

Popis k ceste: www.tatry.nfo.sk

Vidlovy hreben 03.08.2013