Ostrva, Cesta Autonovy VI+ a Júlová V+, 29.08.2016

   V Ostrve nám za posledný rok- dva vznikli nové cestičky a aj keď je to len „skalkárčenie“, ja si to tam rád vyskúšam. Po pred včerajšku som ešte parádne rozbitý, tak mi veru aj náramne vhod padnú :). Neskorší odchod (6:00) z BB mi tiež celkom vyhovuje a tak sme sa s Maťom viac menej zhodli, že to pôjdeme odskúšať tam a ranná predpoveď nás v tom ešte utvrdí.

   Ako prvú sme si vybrali cestu Autonovy (VI+). Nachádza sa asi 20-30 metrov od ľavého okraja galérie Ostrvy (Pavlín- Kráčalík). 1. Dĺžka  (V+) je pekné popoliezanie systémom platničiek a previštekov. Je úplne jasná a keď by človek aj chcel, stačí sa poobzerať a nity ho navedú. 2. Dĺžka (VI+) začína dvomi malými prevismi za 5, potom pokračuje jemne diagonálne doprava cez veľmi chrumkavú platničku (kde mi skoro aj ušlo) a potom už len ľahký previs za 4 a sme na štande. V tejto ceste sme nezaložili ani jedno vlastné istenie. Buď nebolo kam alebo tam bol nit, takže netreba brať nič viac :) Po dolezení na vežu zo

štandu ešte asi 10 m, priamo po hrebienku (II) a sme na zostupovom chodníku pod stenu. Takže zlaňovať ani nie je treba, nakoľko po chodníku sme dole za 10 minút.

   Ako druhú cestu, sme sa rozhodli na vyklusanie, vyliezť Júlovú (V+). Zostúpime teda chodníkom len do žľabu spadajúceho z Ostrvy, nim vybehneme ešte asi 20 m hore a tu začína. Na nástupe je jeden nit. 1. Dĺžka (V+) je pekné lezenie po relatívne pevnej skale. Hore nás vyvedú nity a vedie systémom kútikov a malých previsov ku rampe ubiehajúcej do prava a na jej konci je štand. Ano. Sem tam sa najde este aj nejaký loker alebo trochu machu, no keď sa to olezie, bude to celkom pekné :) 2. Dĺžka. Položenou platňou (IV), ktorá je očistená až  pod previs, ktorý obliezame z pravej strany až na hranu. Potom priamo po hrane (V), no už trochu zamachovanej, až na ďalší štand. 3. Dĺžka (V)- zo štandu priamo hore a ďalej po rebre až pod krásnu platňu. Do platni naliezame zľava a na jej konci je štand. Ďalej sme už my však poračovať nemohli, nakoľko búrka sa dosť rýchlo blížila, preto hneď zlaňujeme dole (Májová cesta). Je to na jeden cca 30 m a jeden 60 m zlaňák.

   

   S posledným zlanením však prichádzajú aj prvé hromy, takže na dnes (bohu žiaľ) musí stačiť. Nahádžeme teda veci do batohu a bežíme sa, samozrejme za sem tam aj dosť írečitého slovníka, schovať pred búrkou aspoň pod kaplnku. Nakoniec nás to najhoršie obišlo, no všetko je aj tak dosť mokré, preto to pre dnes zabalíme o čosi kôr, ako sme zvyknutí. Aj to sa stáva v horách, no zdravie je prednejšie, ako to niekam siliť.

Takže v skratke:

Kto: Maťo a ja

Kde: Ostrva

Čo a za koľko: Cesta Autonovy VI+ a Júlová V+

Ako dlho: 1 hod + 1,5 hod

Viac foto: Tu

https://goo.gl/photos/fiNC4J6o9Rkqm1FAA

Galéria Gánku, Puškáš, V, 27.08.2016

    Tak konečne. Cesty v juhu sa už akosi míňajú a do severných stien to máme na otočku aj celkom ďaleko. Preto je každý z takýchto výjazdov o to vzácnejší. Dlho som už poškuľoval po Galérii Gánku, no bolo treba počkať na počasie. Keďže je to severne orientovaná stena, na jar tam je dlho mokro a na nástupoch sneh. Potom príde jarný monzún a do leta je to zas v háji (áno, možno sú to len výhovorky, no keďže sa nedá každému vybehnúť hore vždy, keď sú dobré podmienky a musí čakať na víkend, nie je to až také ľahké :) )

    Konečne predpoveď, na akú som už dlho čakal. Týždeň takmer bez zrážok a dokonca sobota úplný plech. Už nie je na čo čakať, lepšie to už snáď ani nemôže byť. A veru fakt ani nemohlo :) V piatok teda po práci pálime smer Popradské pleso aby sme sa mohli v kľude vyspať a skoro ráno vyrážať.

Budík začína zúriť o piatej ráno. Stále rozmýšľam, či je to lez zlý vtip a kde to vlastne som :). Pochopím až po rannej káve. Niečo po pol šiestej teda pomaly vyrážame smer Váha. Cestou sa ešte zastavíme na kávičku na chate pod Rysmi, pod Váhou na slniečku dáme malé raňajky a už aj sa plahočíme v nepríjemnej suti pod našu krásnu stenu, ktorá je takmer 300 m vysoká a je viac menej kolmá až previsnutá. Práve v tejto nádhere sme si dnes vybrali Puškášovu cestu (V), po ktorej som už toľko poškuľoval.

zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

    Vybehneme hore lávkou na plošinu pod pilierom, naviažeme sa a ide sa na to. Dohodli sme sa, že polovicu si potiahne Peťo a druhú ja. Prvé dve dĺžky sme spojili, nakoľko je to ľahké popoliezanie (III, 55 m) a nechce sa nám veľmi motať. Druhá dĺžka (III-IV, 50 m) je už pekné ľahučké polezenie a začíname sa pomaly zohýbavať :). 3. Dĺžka (III, 45 m) ešte trochu po ľahkom teréne na veľkú policu a konečne začíname liezť :). 4. a 5. Dĺžku (V potom III, 55 m) spájame tiež. Najprv zo štandu rovno hore (III), potom veľmi pekný traverz (V-/V) doľava popod previs a potom jemne šikmo doprava na veľkú policu (III). Tu sa preväzujeme a konečne si to môžem začať užívať aj ja :). 5. Dĺžka (III, 40 m) začína traverzom po veľkej polici na jej pravý okraj. Odtiaľ rovno hore je viditeľný široký kútik, ktorý nie je zas až tak kompaktný, no nad nim je už krásna platnička na ktorej je veľký skalný blok (vedľa neho cca 2 m skoba), kde štandujeme. 6. Dĺžka. Keďže blok je trochu mimo cesty, od neho traverz vodorovne (cca 15 m) doľava a po logickej a viditeľnej, dosť vzdušnej, rampe pokračujeme ďalej. Potom vodorovný traverz doľava (skoby) až do kúta, spadajúceho z okraja galérie (tu štand. Stará skoba+ krúžok už majú časy slávy za sebou, doistiť!!!). 7. Dĺžka (IV-V, cca 30m) pokračuje kútom rovno hore. Nad nami sú viditeľné skoby. Tie nás vyvedú na okraj Galérie, odkiaľ už len nič nezhodiť na chalanov v kúte podo mnou. Po suti asi 15-20 m až ku stĺpiku s knihou, kde sú konečné standy.

    Pôvodný plán bol vyliezť ešte jednu cestu. No keďže sme sa dosť motali (trvalo nám to 4 hodiny), plány sme prehodnotili a radšej sme sa rozhodli vybehnúť na hrebeň a pokračovať nim na Malý a Veľký Gánek a možno aj ďalej, ak sa podarí. Vybiehame teda na hrebeň, ktorým už súčasne pokračujeme na vrchol, kde sme o cca 45 minút (aj s bufetom). Z Malého Gánku jeden zlaňák (cca 15 m), pokračujeme na Prostredný (ďalší zlaňák cca 10 m) a potom už len výbeh na Veľký Gánok. Čas pokročil a preto už len po hrebeni smerom na Rumanov štít a hybaj rovno dole.

Všetka táto sranda nám trvala 13 hodín (Popradské- Popradské) a asi sme aj všetci radi, že si môžeme konečne trochu vyfúknuť. Viem. Nie je to zrovna čas hodný zápisu do knihy rekordov, ale boli sme na dovolenke a nie na pretekoch :D.

Takže v skratke:

Kto: Maťo a 2x Peťo

Kde: Gánky

Čo: Puškáš + hrebeňom na Veľký Gánok (Gánek :) )

Za koľko: V + II/III

Ako dlho: 4 + 2 hod

Heslo dňa: To nie je z výšky, to sú zvyšky :D

viac foto tu: https://goo.gl/photos/wdCagN3MDmY3MmHq5

Volia veža JZ pilier IV, 10.07.2016

Nasa cesta

 Ďalší pekný deň pred nami, tak prečo ho nevyužiť a nejsť sa zas trochu poprechádzať po kopcoch :) Je nedeľa ráno, niečo pred piatou, zopár ľudí sa len vracia domov s barov a my sledujúc miestami divné indivíduá opúšťame BB. Dnes to so mnou bude musieť vydržať pán predseda Mirko a Miňo. Po príchode na parkovisko Popradské pleso sa však preberáme aj bez rannej kávy, keď výpalník od nás pýta 7 € parkovné... Páni, teda nehnevajte sa na mňa, ale za čo??? Nuž časy sa menia a aj oni potrebujú zarobiť. A hlavne rýchlo... :/ Nahodíme teda na seba batohy a stúpame smer Popradské pleso. Nezdržíme sa dlho, len doplníme len tekutiny a kávičku a už stúpame smer Mengusovská dolina. Chodníky sú ešte nie také preplnené, popri Mirkovom monológu cesta aj celkom odbúda a po hodinke a pol (vychádzkovým tempom) sme pomaly pod stenou, kde len niečo malé zjeme, nahodíme sa do gala a zistíme kto a čo pozabúdal (však Mirko), nuž a hneď nám bolo jasné, že dnes sa zlaňovať zrejme nebude :D . Dnes sme si vybrali pre mňa asi poslednú cestu (rozumej cestu v normálnej obtiažnosti, ktorú ja leziem) v tejto stene a som rád, že chalani to ešte neliezli a neprotestovali.

Nástup

Nástup na pilier je z najvyššie vybiehajúcej trávy a je viac menej jasný. Na nástupe je jedna skoba. Prvá dĺžka (IV, 50m) začína previštekom a nad ním sa tiahne jemne doľava puklinou a stienkou (III), ktorá nás dovedie ku nitu. Tu však neštandujeme, ale pokračujeme ešte cca 15 m hore, ku ďalšiemu. Druhá dĺžka (III, 40m) pokračuje rovno hore smerom na vrchol výraznej vežičky v pilieri, kde na veľkej polici štandujeme (Nit). Tretia dĺžka (IV, 40m) asi najkrajšia :)- zo štandu asi 5 m doprava cez platničku pod výrazný kút, ktorým rovno hore a ktorý nás dovedie do sedielka vpravo od vežičky v pilieri, štand (Nit). Štvrtá dĺžka (IV sem tam krok V, 50m)- Tu sa však neviem rozhodnúť od samej radosti kade sa vybrať. Nejak ma to ťahá vpravo, no nakoniec to nepúšťa, zliezam a ťahám sa mierne vľavo (asi 10 m od ostria). Naliezam do nie moc príjemných platničiek, kútikov, previštekov, ktoré sú v kombinácii s machom a sem tam aj vlhkosťou celkom na morál :). Štandujem na veľkej trávnatej polici asi 5 m vpravo od komína spadajúceho z opačnej strany od zlaňáku (nad Puškášovým komínom). Piata dĺžka (IV, 45m)- z police traverz po voľných kameňoch do komína, ktorým ďalej pokračujeme hore až kým zistím, že už nohy viac na rozpor nedám (moja ohybnosť opäť raz sklamala :D ), tak to musím „prebojovať“ priamo cez pevyštek v komíne. Odtiaľ je do už len CH/I asi 20 m nad Puškáša (nechápem, ako je možné za 15 minút zaspať na štande, však Miňo. Aspoň že teraz istil Mirko :). No prebrať sa, vyskočiť na nohy a na polici 4x3 m sa vybrať v polospánku na opačnú stranu... to je teda výkom :D. Ešteže bol priviazaný). Tu už prezúvame zbalíme materiál a na jednom krátkom lane stúpame (riadiac sa heslom: Jediná cesta dole vedie cez vrchol) cca 100 m za II na vrchol. Spoločné foto, malý bufet, doplnenie tekutín je už štandard. Preteky vo vtipoch sú však asi len za príplatok a tak to vyzerá, že dnes sme si to asi priplatili všetci a riadne :D . Keď sa nám podarilo dosmiať, zmotáme lano a pre tento raz sme sa rozhodli pre zostup „normálkou“ I/II cca 20 min.

Krásny kútik v 3. dĺžke

Teplota je aj tu celkom slušná a našim úbohým telíčkam a spuchnutým členkom preto dobre padne malé osvieženie pri plese , odkiaľ je to dole na Popradské asi hodinka. Na Mjlátke ďalší oddych, poniektorí len pivko a poniektorí gulášik (inak celkom slušný ;) a Birel, nuž a chceš/ nechceš hybaj ho , samozrejme za Mirkovho štandardného monológu :D, späť do „civilizácie“.

Na záver by som len chcel dodať pre všetkých, ktorí sa vyberú na Volovku... Nie sú tam len cesty ako J. pilier, Štaflovka, Stanislawski, Puškáš... v ktorých sú štandardne zástupy ľudí. Skúste sa popozerať aj po Diretke, JZ pilieri... kde som mimochodom, keď som tam bol (a bolo to presne 11x), ešte nikoho nevidel :) Sú tam veru cesty, ktoré sa naozaj oplatí ísť si preliezť a kde budete zrejme aj sami ;)

Takže v skratke:

Výlez z kútika

Kde: Volia veža

Čo: JZ pilier

Za koľko: IV

Ako dlho: 2,5 hod

Kto: Miňo S. Mirko K. a moja maličkosť

Heslo dňa: Nepublikovateľné... :D

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/Xb7mjs4eDoD3hJwj7

...

Volia veza, JZ pilier, IV, 10.07.2016

...

...

Štrbské Solisko, Ľavý pilier IV, 25.06.2016

nasa cseta (7) Zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/

 Klasiky sa akosi míňajú, nuž a keďže by sme radi nejakým pilierikom vybehli, poškuľujeme zas po Soliskách. Sú to takmer presne 4 roky, čo sme o takomto čase boli skúsiť Pravý pilier  na Štrbské Solisko a aj keď to bola len trojočka, bola to krásna vychádzka. Preto chceme teras s Duškom opáčiť aj ten vedľajší.

Ráno to na radaroch vyzerá dosť podivne. Samá búrka, vietor a ešte k tomu aj výstrahy. Po tých horúčavách sa ani nie je čomu diviť. Ale keď už sme vstali, dohodli sme sa, že teda ideme skúsiť a keď bude úplne zle, pôjdeme sa aspoň do Mary okúpať.

O siedmej na Štrbskom to však vyzerá viac než dobre. Nahádžeme na seba veci a ponáhľame sa do Furkotskej. Na chate sme za necelých 50 minút (nie lanovkou :) ), trochu sa občerstvíme a o ďalšiu hodinku sme už nachystaný pod nástupom. Cesta začína peknou štvorkovou dĺžkou (IV, 50m), kde som normálne aj zaskočený, že treba trochu aj porozmýšľať. Po včerajšom daždi sú machy mokré a rád by som sa aj zaistil. No takmer všetko, čo chcem použiť, tak trochu duní. Po pol hodine hľadania a naliezania som však na štande. Aj keď je to pekné popoliezanie, nie je to zas taký klasický štvorkový utekáč, ako sme čakali a veru Duško si aj trochu ponadával, kým ku mne došiel :) . Druhá (III, 35m) začína trávami a na konci je ešte (zamachovaný ale celkom pekný výlez). Sprievodca odtiaľto popisuje smer: Ostrím piliera na vrchol. Tu už však nabalíme laná na seba a pokračujeme na krátko aby sme čas nestrácali. Je to už len utekáč a vyhľadávajúc obtiaže je to aj tak max za II cca 200 m. Po dva a pol hodinke, vrátane bufetu pod vrcholom a balenia cárachov) už stojíme na vrchole. Zostupujeme po hrebeni smerom na Predné Solisko, kde už začujeme prvé hrmenie. Teda čudujem sa, koľko ľudí je schopných trepať sa hore aj keď im za chrbtom bijú blesky. Zbehneme na chatu, búrka nás nezastihla... Pri malom občerstvení sledujeme druhý búrkový mrak, ako sa blíži ku Štrbskému a moc sa nám dole nechce. Počkáme teda nech sa vyprší a keď je to v poriadku, zbehneme za cca 40 minút dole.

Krátke zhrnutie: Aj keď sa nám táto cesta javila ako dobrý nápad na rozchodenie sa, nie je to zas až taká výhra. V Tatrách je kopec krajších ciest a keď by sa sem už fakt niekto vybral, odporúčam naozaj radšej ten Pravý pilier. Aj keď je o niečo ľahší, je to o mnoho krajšie.

Poučenie: nekop kolenami do skaly, dosť to bolí :) . Krém, ktorý nosíš v batohu použi :) Tam hore vraj muchy nie sú. Omyl! Je ich tam milión a sú parádne dotieravé :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a ja

Kde: Štrbské Solisko

Čo: Ľavý piler

Za koľko: IV / potom dvojkový utekáč

Ako dlho: 2,5 hod. aj s rezervou :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/FvEa7eCfhBqAVWbd6

...

Velický zub- Jubilejná IV a Dvojitá veža- Ľavou časťou steny III/IV 18.06.2016

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

 Presne tri mesiace sú tomu, čo som bol naposledy v Tatrách a veru sa za to aj patrične trochu hanbím :). Nuž ale čo. Keď sa nedá, tak sa nedá. Dozrel veru čas a mne náramne dobre padlo, že Duško zavolal. Niečo ľahšie na rozchodenie veru dobre padne po takom dlhom čase. Nuž tak kujeme plány  a neskoro večer ešte tlačím sprievodcu, keď vyjde čas, tak reku aby sme sa len tak nepoflakovali.

Ráno, niečo po pol ôsmej vyrážame od Sliezskeho domu smerom do doliny. Ten vzduch mi už veru dosť chýbal. Na rozlezenie sme si vybrali nie až tak veľmi starú alebo teda aspoň pekne preistenú cestičku na Velický zub. Jubilejnú už liezli takmer všetci a tí ostatní, čo ešte nie, to dosť ošomrali. No a čo. Na rozchodenie je to pekná VHT :) Nebudem tu opisovať cestu lebo chalani, čo robili sprievodu a cestu to popísali do posledného detailu (sprievodca tu). Inak teda na margo cesty len toľko... (môj pocit z nej)... Páni, klobúk dole. Toľko roboty čo sa tam urobilo, je fakt na chválu. Nuž a keď si my ostatní predstavíme, koľko času tam museli stráviť a čo dokázali vyrobiť na takom kuse (v úvodzovkách) „takmer bezvýznamnej“ skaly, fakt klobúk dole. Cesta je vhodná pre začínajúcich Tatrancov alebo pre prípad, že máte tak 2 hoďky voľno. Kľúčové miesta sú odistené borhámi presne tak aby to bolo bezpečné. My sme okrem 1. Dĺžky ostatné už spájali a skúsenejším stačí len 10 expresiek a pár slučiek. Na lezenie nie sú treba ani lezečky, obyčajné boty úplne postačujú. My sme sa veľmi nepretŕhali a vybehli sme to za 2,5 hodinky úplne s prehľadom. Áno. Nie je to zrovna rýchlostný rekord, no boli sme na výlete, nie na pretekoch :)

Keďže bolo len 11 hodín, mali sme v pláne pokračovať ďalej na pár vrcholov. V pláne bolo niečo v SZ Velickej steny, konkrétne Kaňa- Luczy. Pod nástupom mi je však nejak divne. Kútik v 2. dĺžke je ešte mokrý, machy sú tiež o dosť tmavšie (mokrejšie), ako tie suché a slniečko tam dnes asi tak rýchlo nezasvieti. Vetrík nás vyfúkal už na zube a preto sa chceme trochu na slniečku vyjašteriť a preto utekáme rovno ďalej pod Dvojitú vežu.

Včera večer som veľa času s napozeraním si sprievodcu od Puškáša veľa času veru nestratil a teraz zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad. Fotka o rozmere asi 5 x 8 cm nie nejak extra čitateľná a čísla výstupov už vôbec nie :). No čo. Študujeme teda nejaké popisy, snažíme sa spojiť útržky z nich so nákresom a poskladať aspoň nejakú časť skladačky. Po asi hodine skúmania si vyberáme jednu z línií podľa nákresu. Ak sa trafíme, mala by to byť tá cesta, čo sme si vybrali. Pre istotu (teda nie že by som sa bál, že sme niečo zle poskladali, ale istota je istota) si veru aj lezečky obujem, reku ak by v trojkovej ceste bol nejaký šeťkový zádrhel :). Naliezam... Cesta vedie logickým vhĺbením, no zisťujem, že pri vyborhákovaných cestách (ako bola naša dnešná prvá) človek riadne okrepne. Zrazu treba hľadať kam zaistiť, kde štandovať, no našťastie som to rýchlo pochopil a začína to zas pomaly odsýpať :). Prvá dĺžka (55 m III/IV) začína z trávnatej police a pokračuje kútikom v spádnici z vrcholu. Druhá dĺžka (35 m III) pokračuje ešte cca 10 m kútikov mierne šikmo doľava, potom asi 10 m rovno hore až pod previs, ktorý obchádzame sprava. Nad nim pokračuje stále kútom rovno hore ďalších 15 m. Tretia (35 m III) potom pokračuje stále kútom rovno hore do znateľného sedielka a odtiaľ už len asi 20 m na vrchol (II/III). Zostup (CH) už normálkou do Sedla pod Dvojitou. Na vrchol však doliezame spoločne s prvými kvapkami dažďa, nuž nie je veľa času na vychutnávanie si výhľadov a preto len pobalíme materiál, nahodíme vetrovky a ponáhľame sa rovno dole. Škoda. Keby ešte vydržalo, chceli sme si ešte vybehnúť jeden pilierik v rámci kondičky.

Nuž ale ako sa hovorí, kto si neváži málo, veľa si nezaslúži. No a my sme teda velice vytešení a vďační, že sme si aspoň toto vybehli, trochu sa rozchodili a trochu sme si poturistikovali. Viem. Nie sú to zrejem výstupy roka, no koho nepoteší trochu sa potúlať po našich krásnych Tatrách a popri tom si vyliezť ešte 400 metrov... Veď to robíme pre radosť :)

Takže v skratke:

Kto: Duško a Peter

Kde: Velický zub + Dvojitá veža

Čo: Jubilejná IV + Ľavou časťou steny III/IV

Ako dlho: 2,5 + 1,5 hod

Heslo: krásna VHT :)

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/rNqQnrnxjLDfBSig8

....