Jediná cesta dole vedie cez vrchol...: Ďumbierske stretnutie: Kút SZ steny VI a Modrý ľad 17.-18.12.2016

Každá akcia sa musí najprv kvalitne naplánovať a preto pridávam aj malý výber z mailovej komunikácie pri dohadovaní:

Ide aj Peťo Čé :)

Takže nech sa Maťo Pé s Peťom Čé dohodnú na ďalšom sete materiálu, ja a Peťo Bé už jeden set máme.

Odchod cca 17:00, beriem Peťa Čé a Maťa Pé na križovatke a Peťa Bé na otočke.

V zásobe mám 3 pivá Có o objeme 0,55 l a 0,3 l slivky Es :)

Hore kopcom Há aj tak vládať nebudem, takže by to asi muselo byť pekné svinstvo Es aby mi to pomohlo :)

Takže si zosúlaďme čas Té na 11:00 a vyrážame v čase Té + 6 hod :)

OK?

... ...

Hodinky som zosúladil, a batoh som dobalil o 4 pivá o objeme 0,5 l a výkone 10 %... na želanie viem batoh prebaliť o pivá o výkone 12 % a samozrejme dá sa upraviť aj množstvo, keďže film Sloboda pod nákladom je veľkou inšpiráciou :DDDDDDDDD, keďže s lezením je to u mňa bieda, možno bude zo mňa aspoň užitočný nosič :D .. tzv. HLAVNÝ NOSIČ... zneužívať ale s mierou :D

...koniec vybrajen komunikácie... :D

Každoročné otvorenie lezeckej sezóny na Ďumbieri teraz pripadlo na posledný predvianočný víkend a preto neváhame v piatok po práci stúpame unavený všednými povinnosťami smer Štefánička. Ani by človek nepovedal, že tá cesta môže byť aj taká dlhá, no po prepočítaní si časov, sme sa zhodli na tom, že toto sme asi urobili nový časový rekord. Nám s Peťom to totiž trvalo dve a pol hodiny a Peťo s Maťom to dali za neuveriteľné tri... :D Na chate klasicky zába pokračuje do neskorých nočných, u poniektorých aj do skorých ranných, hodín a ráno sa vstáva len dosť ťažko. My sme to však zas nepreháňali a pri raňajšej praženičke už kujeme plány kam sa vyberieme...

Kút SZ steny

Štiavnica, Kút SZ steny VI

S Peťom teda stúpame ku zvyčajnej skale na hrebeni v Peťových a Maťových stopách. Nepretŕhame sa, nechce sa nám zapotiť sa. Nahodíme na seba veci a dole Huťkovým žľabom zbiehame sólo. V žľabe je pramálo snehu a veru sa cestou dole aj trochu rozlezieme :). Pod stenou Štiavnice je celkom rušno a aby sme nemuseli stáť v šóre pod Štepanským, vybrali sme si nástup asi 30 m vľavo. Skúsime sa reku dostať do kúta a ak by nás to nechcelo púšťať, zlaníme a vybehneme vedľajšou cestou.

1.dĺžka (IV, 40 m): Nazačiatku trochu nepríjemné naliezanie, no keď sa dostaneme do tráv, už je to super. Peťo štanduje pri kamarátoch v Štepanskom, kde mu je aspoň mu je trochu veselšie a nemusí myslieť na bolenie hlavy :). 2. dĺžka (IV, 25 m): Krásne zmrznuté trávičky poprepletané sem tam skalným výšvihom pokračujú a mne už nezostáva nič iné, len si to náramne užívať a vychutnávať. Štandujem na veľkom bloku na začiatku kúta, kde už začína to pravé- orechové :). 3. dĺžka (VI, 35 m) Nad mami je nádherne vyzerajúci kút, no nevyzerá zas úplne ľahko. Hneď nad štadnom sú tri skoby a pri nich prvý zádrhel :) Cepíny do špáry, pravá noha po malách dierkach, ľavá noha na trenie (v mačkách celkom zábava :D ). Rýchlo zaťať cepín do tráv a potom zas kúsok vyklusanie. Pred Peťom je ďalšie malé bruško. Zas tri kroky bojovania a krútenia sa v kúte, no púšťa to a po prelezení bruška už len doliezť hore na štand. 4. a 5. dĺžka (II-IV, cca 80 m) Rozhodli sme sa ďalej pokračovať vrchou časťou Štepanského... Zo štandu ľahko (II) asi 20 metrov a napájame sa na krásny pilier miestami preistený nitmi (díky Ero, tadiaľto som to ešte nešiel a je to krásne). V sedielku za Hlavou sa naväzujeme už len nakrátko a žľabom spadajúcim zo Štajnerovej vežičky, pokračujeme súbežne na jej vrchol. Tak toto je vrchol :) Dáme foto s borcami od vedľa, pobalíme materiál a hybaj ho dole niečo zas zjesť :)

Modrý ľad

Modrý ľad

Ďalšie ráno sa nám počasie akosi zmenilo. Fúka, je hmla a z hrebeňa sa vracajú kamaráti, že sa kvôli vetru do severu ani nedostali. Maťo nám akosi odpadol a nášmu triu Petrov sa akosi von nechce. Keďže sme však už tu, nedá nám aspoň na hrebeň nevybehnúť a zatancovať Rudov tanec pre počasie (tri krát obehnúť okolo skaly a dupnúť) Ten vraj pomáha ku zlepšeniu, tak to musíme skúsiť :) Vybehneme teda ku skale, kde už čaká Katka s Ďurim a len neveriacky hľadia, čo tam tí traja dorábajú. Možno si myslia, že to je z výšky alebo že ú to ešte zvyšky :D. Zabralo to! Vietor sa mierne ukľudnil, my preto berieme do partie ešte Ďuriho a využívajúc „bezvetrie“ (rozumej vietor nepresahujúci 90 km/h), preliezame do severu. Dole Huťkovým žľabom sa nám už však sólovať nechce a preto dnes radšej so zlaňákom. Pod ľadom sme sami. Konečne trochu kľudu. Ľad je fakt pekný, no na konci prvej dĺžky sa mi podarí preraziť ho a fontána vody z diery po cepíne mi pripomenie, že toto asi nie je najvhodnejší čas na kúpanie sa. Vo štvorke nám to nejde zas nejak extra rýchlo, no za zhruba hodinku a pol sme už na hrebienku, kde to už zbalíme, vybehneme späť na hrebeň a potom už rýchlo na chatu dať polievočku, čajík, pobaliť zvyšok vecí a hybaj ho ta dou...

Zas jedna z tých vydarených akcií. Aj keď tento rok chlapci zabudli diáky doma a nemali sme nad čím slintať, s dobrou partiou sa konečne po roku zas porozprávať je tiež super :) Tak teda kamaráti dúfam, že budúci rok si toto zopakujeme a už teraz sa teším :)